Ministerstvo pre miestny rozvoj ČR postupne zverejňuje hodnotiace správy o napĺňaní strategických cieľov a indikátorov územného rozvoja prostredníctvom Európskych fondov. Ako sa vďaka nim rozvíja vedecko-výskumný a inovačný ekosystém v Česku? Portál Vedavýskum.cz sa tentoraz zameriava na špecifické správy z Juhomoravského kraja a z Kraja Vysočina.

Národný orgán pre koordináciu vykonáva, a až do roku 2023 bude vykonávať, evaluáciu plnenia cieľov a socioekonomických prínosov Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) na pôdoryse územného rozvoja Českej republiky v programovom období 2014–2020. Na webových stránkach DotácieEU.sk tak Ministerstvo pre miestny rozvoj ČR postupne zverejňuje správy a analýzy o situácii v jednotlivých krajoch, ktoré spracováva spoločnosť Ernst & Young, s.r.o.

Hoci zverejnené výsledky nie sú kompletné – hodnotených bolo doteraz šesť krajov zo štrnástich, poskytujú doteraz zverejnené správy dostatočný základ na zamyslenie, aké všeobecné javy a trendy, a naopak zvláštnosti sa na regionálnej úrovni v druhej polovici predchádzajúcej dekády objavili. Logicky sa do nich nestačili naplno premietnuť dôsledky pandémie koronavírusu, nieto ruskej invázie na Ukrajine a súčasnej energetickej krízy.

V tomto prehľade, primárne, ale nie výhradne venovaným dopadom operačného programu Veda, výskum a vzdelávanie (OP VVV), sa v hrubých obrysoch pozrieme do českých regiónov. Jednak optikou ich spoločných demografických rysov a vstupných predpokladov, jednak z pohľadu výsledkov a dát vyplývajúcich z uvedeného skúmania. Zameriame sa na krajské špecifiká či anomálie, ktoré spoluutvárajú rozmanitosť českej inovačnej krajiny, a čiastočne aj na schopnosť regionálnej politiky podporovať produkciu kvalitných výskumných aktivít a ich transfer.

V prvom dieli budeme sledovať katalyzačný efekt krajskej metropoly, vďaka ktorej sa Juhomoravský kraj môže radiť k popredným inovačným regiónom strednej a východnej Európy. S úplne inou dynamikou sa naopak stretneme v Kraji Vysočina, v regióne s relatívne obmedzenou šírkou výskumnej infraštruktúry, a teda aj kapacity pre alokáciu prostriedkov z fondov určených na rozvoj VaVaI.

VaVaI z nadhľadu

Napriek tomu, že nie všetky krajské správy boli zverejnené, určité zovšeobecnenie poskytuje celorepubliková dátová analýza celkového čerpania Európskych fondov a jeho tematického rozloženia (podľa dostupných dát k začiatku júna 2021). Jedným z východiskových ukazovateľov je prepočet celkového objemu čerpania na jedného obyvateľa (mapa 1), vrátane rozlíšenia na jednotlivé operačné programy (mapa 2).

Schopnosť čerpania v projektoch ESIF vykazuje zjavné nerovnosti (napr. pri OP VVV 15,8-mld. CZK v Prahe, oproti 0,4-mld. CZK v Karlovarskom kraji), čo je prirodzene dané počtom obyvateľov, štruktúrou regionálnej ekonomiky, koncentráciou univerzít, výskumných organizácií, súkromných subjektov, všeobecným stavom občianskej vybavenosti a ďalšími faktormi.

Z hľadiska čerpania prostriedkov v OP VVV (zvýraznené modrozelenou) sa Juhomoravský kraj a Kraj Vysočina ocitli na opačných póloch finančného spektra. Ako však táto informácia vypovedá o krajských strategických cieľoch pre vedu, výskum a inovácie? A ako sa do toho premietajú miestne predpoklady, benefity a prekážky?

Katalyzačná funkcia Brna

Stranou hodnotenia zatiaľ zostáva hlavné mesto Praha, ktorého úloha národného katalyzátora VaVaI sa v tomto porovnaní zdatne ujíma Brno ako výskumné epicentrum (nielen) Juhomoravského kraja a zvlášť ako národný líder v schopnosti čerpať z Európskych fondov.

V tomto smere, keď do kraja pritiekli dvoj- a viacnásobné prostriedky, nemá v tomto porovnaní konkurenciu. S 11,2-mld. CZK a 9 385 CZK na jedného obyvateľa bol Juhomoravský kraj najviac podporeným regiónom v celej ČR, pričom priamo do Brna putovalo 75 % všetkej krajskej podpory VaVaI. Súkromný sektor sa na čerpaní celkového objemu prostriedkov podieľal zhruba desatinou (1,2- mld. CZK).

Okrem projektov 5 verejných a 1 štátnej vysokej školy, 6 ústavov AV ČR a 4 Center excelentnosti boli z Európskych fondov podporené okrem iného Juhomoravské inovačné centrum (JIC), digitalizačné centrum INTEMAC či vznik Národného centra kybernetickej bezpečnosti. Prostredníctvom 249 projektov venovaných výskumu alebo jeho synergii so súkromným sektorom sa v danom období zvýšil počet výskumných pracovníkov o 186 (po prepočte na celé úväzky) a ďalších 336 výskumníkov či akademikov bolo podporených, ich absolútny počet sa potom v kraji zvýšil o 7 %. Celkovo vzaté operačné programy Juhomoravskému kraju pomohli ďalej zlepšovať podmienky kvalitného výskumu a budovať predpoklady jeho úspešnej aplikácie aj medzinárodného renomé.

Z analýzy vyplýva, že cieľom ďalšieho obdobia by nemalo byť iba udržanie nastoleného trendu, ale jeho kvalitatívna akcelerácia zodpovedajúca technologicko-výskumnému potenciálu regiónu. Ten však nesúvisí len s plošným nárastom akademickej aktivity a výskumných iniciatív, ale predovšetkým s prehlbovaním spolupráce univerzít a komerčnej sféry (napr. v technologických parkoch a inkubátoroch) a s podporou medzinárodnej mobility. Aj preto, aby sa podarilo v kraji udržať súkromné ​​subjekty, ktorých podiel na financovaní VaVaI bude – na úkor rozvojových fondov – pravdepodobne v budúcich rokoch narastať.

Príliv excelentných výskumných pracovníkov a nárast zodpovedajúcich príležitostí si však bude vyžadovať komplexné investície do miestnej infraštruktúry – či už ide o dopravu, informačné technológie, dostupnosť bývania, alebo o zabezpečenie vysokého existenčného štandardu. To, že sa výskum a vývoj nerobia vo vzduchoprázdne, potvrdzujú aj slová Lisy Melymuk, pôvodom kanadskej vedúcej skupiny v brnenskom RECETOXe: „Dlhodobá kariérna perspektíva je podľa mňa jednou z tých vecí, ktorá má vplyv na rozhodnutie mladších výskumníkov v tom, či tu budú chcieť zostať dlhšiu dobu.“

Špecifikom Juhomoravského kraja nie je iba „faktor Brno“ s jeho akademicko-výskumným repertoárom, ale aj narastajúca aktivita komerčnej sféry a počet technologických platforiem. Doteraz nevyužitou rezervou môže byť (v porovnaní s Prahou) pomerne vysoká miera regionálnej centralizácie na úkor aktivít v semiperiférnych oblastiach (akou je voči Prahe Stredočeský kraj), čo samozrejme súvisí aj s demografickými procesmi a mierou suburbanizácie. Ako ukazuje štúdia Technologického centra AV ČR o účasti regiónov v programe Horizont Európa, indikátorom úspešného rozvoja VaVaI je aj distribúcia prostriedkov v širšom geografickom meradle, taká, ktorá zahŕňa aj zázemie danej metropoly.

Inovácie s obmedzenými prostriedkami

Hoci v Kraji Vysočina nepôsobí žiadna verejná vysoká škola univerzitného typu, nemožno povedať, že ide o slepé miesto na českej mape VaVaI. Štatútom výskumnej organizácie disponuje tamojšia Vysoká škola polytechnická Jihlava, ktorá sa zapája do grantových a technologických projektov základného a aplikovaného výskumu. Tieto jej aktivity však samy o sebe nemohli výrazne navýšiť čerpanie z Európskych fondov v prospech vedy, výskumu a inovácií: 1,8-mld. CZK a zhruba 3 500 CZK na jedného obyvateľa bolo tretím najnižším výsledkom v Česku.

Napriek nedlhej akademickej tradícii a socio-geografickým dispozíciám sa v druhej polovici predchádzajúcej dekády podarilo vďaka Európskym fondom v kraji zamestnať 56 výskumníkov a zapojiť súkromné ​​spoločnosti do 66 projektov, čo v oboch prípadoch predstavuje dvojnásobné prekročenie vstupných ambícií. Celkový počet výskumníkov zostáva nízky, zodpovedajúci skôr počiatočnej fáze budovania infraštruktúry, avšak už v roku 2014 ich v kraji pracovalo 530, a po piatich rokoch dokonca 637, t. j. asi o 20 % viac.

Podobne ako v Královohradeckom kraji tak výskumnú iniciatívu (približne 80 % čerpaných prostriedkov) zastávajú súkromné ​​subjekty. Skôr než dramatický nárast akademickej sféry, možno na Vysočine do budúcnosti očakávať pokusy o využitie strategickej polohy medzi pražskou a brnenskou VaVaI infraštruktúrou, ktorá by mohla prinútiť zahraničných investorov k umiestneniu nielen výrobných hál, ale aj výskumných či vývojových zariadení.

Záverom: Z periférie do centra pozornosti

Pri zbežnom čítaní nie sú výsledky evaluácie zas tak prekvapivé, potvrdzujú totiž, že úspešnosť regiónu na poli vedy, výskumu a inovácií aj jeho schopnosť generovať z Európskych projektov miestne socioekonomické benefity sa zakladá primárne na koncentrácii akademických či výskumných iniciatív a ich koordinácii s technologicky zameranými komerčnými subjektmi bez prehnanej administratívnej záťaže.

Že ide stále o nedostihnuteľnú métu, na to upozorňuje ministerka pre vedu, výskum a inovácie Helena Langšádlová v rozhovore: „Podľa dát Českého štatistického úradu sa v súčasnosti [do výskumu a vývoja] zapája iba 0,6 % firiem, čo je veľký hendikep, ktorý by sme sa mali snažiť napraviť.“

Hlavným prínosom prieskumu Ministerstva pre miestny rozvoj ČR tak koniec koncov môžu byť čiastkové poznatky o špecifických podmienkach jednotlivých regiónov a identifikácia a pochopenie ich individuálnych potrieb, reálnych možností, historických determinanov i miestneho usporiadania – že teda nejde len o kvantitatívne a plošné porovnávanie krajov v absolútnych číslach.

V ďalšom diele tohto seriálu sa analýza zameria na situáciu v Stredočeskom, Královohradeckom, Libereckom a Olomouckom kraji.

Zdroj: https://vedavyzkum.cz; zverejnené: 26. 9. 2022, autor: rpa