Hoci koronavírus známy ako SARS-CoV-2 neinfikuje nervové bunky, môže spôsobiť poškodenie nervového systému. Výskumníci z Bazilejskej univerzity a Univerzitnej nemocnice v Bazileji vo Švajčiarsku študovali mechanizmy zodpovedné za tento efekt, známy ako „neuro-Covid“, a identifikovali východiská pre jeho prevenciu.
Nie je nezvyčajné, že ľudia v dôsledku infekcie Covid-19 stratia chuť a vôňu. U iných mala choroba ešte silnejší vplyv na nervový systém s účinkami od pretrvávajúcich problémov s koncentráciou až po mŕtvicu. Vedci pod vedením profesora Gregora Huttera z Katedry biomedicíny Bazilejskej univerzity a Univerzitnej nemocnice v Bazileji v časopise Nature Communications informovali o nových poznatkoch o vývoji „neuro-Covidu“.
Konkrétne tím skúmal, ako možno zistiť a predpovedať rôzne závažnosti neuro-Covidu pomocou analýzy cerebrospinálnej tekutiny a krvnej plazmy postihnutých jedincov. Ich zistenia tiež ponúkajú určité náznaky, ako predchádzať neurologickým poškodeniam v dôsledku Covid-19.
Štúdia zahŕňala 40 pacientov s Covid-19 s rôznym stupňom neurologických symptómov. Aby bolo možné identifikovať typické zmeny spojené s neuro-Covidom, tím výskumníkov porovnal mozgovomiechový mok a krvnú plazmu týchto jedincov so vzorkami z kontrolnej skupiny. Merali tiež mozgové štruktúry testovaných subjektov a skúmali účastníkov 13 mesiacov po ich ochorení, aby identifikovali akékoľvek pretrvávajúce symptómy.
Diery v hematoencefalickej bariére
Najmä v skupine s najzávažnejšími neurologickými príznakmi vedci identifikovali súvislosť s nadmernou imunitnou odpoveďou. Na jednej strane postihnutí jedinci vykazovali známky poškodenia hematoencefalickej bariéry, o ktorej autori štúdie predpokladajú, že ju pravdepodobne spustila „cytokínová búrka“ – masívne uvoľnenie prozápalových faktorov v reakcii na vírus.
Na druhej strane vedci našli aj protilátky, ktoré sa zameriavali na časti vlastných buniek tela – inými slovami na príznaky autoimunitnej reakcie – v dôsledku nadmernej imunitnej odpovede. Ako vysvetlil Hutter: „Máme podozrenie, že tieto protilátky prechádzajú cez poréznu hematoencefalickú bariéru do mozgu, kde spôsobujú poškodenie.“ Identifikovali tiež nadmernú aktiváciu imunitných buniek špecificky zodpovedných za mozog – mikroglie.
Krvný test ako dlhodobý cieľ
V ďalšom kroku Hutter a jeho tím skúmali, či je závažnosť neurologických symptómov vnímateľná aj v mozgových štruktúrach. Zistili, že ľudia s vážnymi symptómami neuro-Covidu mali menší objem mozgu ako zdraví účastníci na konkrétnych miestach v mozgu a najmä v čuchovej kôre – teda v oblasti mozgu zodpovednej za čuch.
Ako uviedol Hutter: „Podarilo sa nám spojiť podpis určitých molekúl v krvi a mozgovomiechovom moku s ohromujúcou imunitnou odpoveďou v mozgu a zníženým objemom mozgu v určitých oblastiach, ako aj s neurologickými príznakmi.“ Ďalej dodal, že teraz je dôležité skúmať tieto biomarkery u väčšieho počtu účastníkov. Cieľom by bolo vyvinúť krvný test, ktorý už na začiatku infekcie dokáže predpovedať vážne prípady vrátane neuro-Covidu a dlhého Covidu.
Ciele na predchádzanie následným škodám
Tie isté biomarkery poukazujú na potenciálne ciele pre lieky zamerané na prevenciu následného poškodenia spôsobeného infekciou Covid-19. Jeden z biomarkerov identifikovaných v krvi, faktor MCP-3, hrá kľúčovú úlohu pri nadmernej imunitnej odpovedi a Hutter verí, že existuje potenciál na medicínsku inhibíciu tohto faktora.
Ako dodal na záver: „V našej štúdii ukazujeme, ako môže koronavírus ovplyvniť mozog. Vírus spúšťa v tele takú silnú zápalovú reakciu, že sa prenesie do centrálneho nervového systému. To môže narušiť bunkovú integritu mozgu.“ V súlade s tým Hutter uviedol, že primárnym cieľom musí byť identifikácia a zastavenie nadmernej imunitnej reakcie v počiatočnom štádiu.
Viac informácií:
Manina M. Etter et al.
Severe Neuro-COVID is associated with peripheral immune signatures, autoimmunity and neurodegeneration: a prospective cross-sectional study
Nature Communications (2022), doi: 10.1038/s41467-022-34068-0
Zdroj: https://www.unibas.ch, zverejnené: 15. 11. 2022, autor: rpa