Kým Európsky parlament schváli, Iliana Ivanova prevezme opraty ako komisárka pre výskum, inovácie a vzdelávanie koncom tohto mesiaca. Keďže európske voľby sa majú konať v júni 2024, záujmové skupiny v Bruseli teraz chcú, aby sa pozrela za rámec krátkeho funkčného obdobia a zamerala sa na prvé fázy formovania budúceho rámcového programu EÚ pre výskum, ktorý sa má začať v roku 2028.

V odpovedi na otázky poslancov Európskeho parlamentu o jej ambíciách v oblasti európskeho výskumu, inovácií a vzdelávania Ivanova označila za hlavné priority zachovanie rozpočtu na výskum a inovácie, zjednodušenie výskumného programu Horizont Európa vo výške 95,5-miliardy EUR a preklenutie rozdielu medzi východom a západom.

S novým politickým cyklom EÚ, ktorý sa začne budúci rok, však výskumná komunita chce, aby Ivanova svoj obmedzený čas v úrade zamerala na položenie základov výskumného programu po roku 2028, pričom mnohí volajú po výraznejšom zameraní sa na výkonnosť strednej a východnej Európy.

Jej funkčné obdobie môže byť krátke, ale rozhodujúce je načasovanie, poznamenávajú odborníci z R&I. Bude formovať posledné roky programu Horizont Európa prijatím strategického plánu pre druhú polovicu programu a rozsiahly, začiatkom prípravy ďalšieho výskumného rámca, FP10.

Ako uviedla Ewa Kocinska-Lange, riaditeľka bruselskej kancelárie poľského Národného centra pre výskum a vývoj: „Takže toto je čas na maximalizáciu vplyvu Horizontu Európa a Európskeho výskumného priestoru (ERA) s plánovaním ďalšej politickej agendy v čase nového otvorenia diskusie o budúcnosti rámcových programov EÚ pre výskum a inovácie, vrátane nového prístupu k wideningu.“

Thomas Jorgensen, riaditeľ Asociácie európskych univerzít, sa zameriava na konsolidáciu toho, čo už existuje, aby sa zabezpečil pevný základ správy vecí verejných, pokiaľ ide o iniciatívy ako ERA a Európska univerzitná iniciatíva. „Takto bude mať nový komisár na budúci rok dobrý štartovací bod,“ dodal Jørgensen.

Budúcnosť zameraná na strategickú autonómiu

Stanovenie strategického smerovania budúcich programov výskumu a inovácií nebude ľahká úloha, keďže EÚ zápasí s meniacou sa novou geopolitickou realitou a čelí potrebe chrániť svoju strategickú autonómiu.

Technológia bude hrať kľúčovú úlohu a technológia nikam nevedie bez veľkých investícií do výskumu a inovácií. Ale Kurt Deketelaere, generálny tajomník Ligy európskych výskumných univerzít, hovorí, že sa ešte uvidí, či ambície Európy v oblasti strategickej autonómie budú stimulom alebo prekážkou pre výskum a inovácie.

Zatiaľ čo pokrok v energetike, obrane a polovodičoch je možný len nasmerovaním enormných investícií do výskumu a inovácií – čo je pre tento sektor výhra – autonómia môže tiež prinútiť tvorcov politiky, aby zavreli dvere pred globálnymi partnermi, a tým aj globálnu spoluprácu vo vede.

Ako uviedol Deketelaere: „Dúfam, že nový komisár dokáže prísť s jasnou víziou, ako budúca Európska komisia zosúladí globálny výskum a inovácie a túto myšlienku európskej strategickej autonómie.“

Tu môže byť rozhodujúcim faktorom počiatočná práca na 10. FP. Deketelaere hovorí, že ten, kto sedí v expertnej skupine, ktorá nakreslí prvý obrys FP10, určí smer.

Pre Joepa Roeta, zástupcu riaditeľa holandského domu pre vzdelávanie a výskum, bude úlohou Ivanovej udržiavať dynamiku investícií do výskumu a inovácií a pripraviť pôdu pre komisára pre výskum menovanú po nej, aby obhajoval ambiciózny výskumný program v nasledujúcom politickom cykle.

Môže to urobiť tak, že zaujme jasný postoj, že výskum, inovácie a vzdelávanie štátov sú základnými európskymi hodnotami. Roet vidí blížiace sa 40. výročie rámcových programov EÚ pre výskum – Horizont Európa je posledným zopakovaním – ako príležitosť zamyslieť sa nad tým a šíriť posolstvo.

Podstatou argumentu je, že výskum a inovácie sú hlavnou politickou prioritou a nie len lievikom pre zelený a digitálny prechod v Bruseli. Ivanová sa bude musieť uistiť, že toto posolstvo zaznie v kolégiu komisárov, poznamenal Alain Mermet, riaditeľ bruselskej kancelárie francúzskeho Centre national de la recherche scientifique (CNRS).

Tadas Tumėnas, vedúci Litovského styčného úradu pre výskum, vývoj a inovácie v Bruseli (LINO), je ďalším, kto označil prípravy na ďalší rámcový program za prioritu číslo jedna, pričom zdôraznil dôležitosť „zvyšovania jeho výkonnosti, čo by malo viesť k efektívnejším výsledkom a väčšiemu vplyvu.”

Pohľad na východ

Ďalším zložitým problémom, s ktorým sa bude musieť Ivanova vyrovnať, sú opatrenia „wideningu“ programu Horizont Európa, ktoré majú pomôcť odstrániť rozdiely vo výkonnosti výskumu a inovácií, ktoré existujú najmä medzi východnými a západnými štátmi EÚ.

Keďže sama pochádza z „widening“ krajiny, ľudia z bruselskej výskumnej komunity očakávajú, že na to bude klásť veľký dôraz.

Tumėnas uviedol, že by to mala byť jej „druhá priorita“, pričom konkrétne vyzvala na lepšie hodnotenie rôznych opatrení na „widening“, aby sa „určilo, či efektívne dosahujú zamýšľané ciele“.

Boštjan Šinkovec, poradca pre vedu a výskum v slovinskom Business & Research Association v Bruseli, tiež vyzval na väčšie zameranie sa na „widening“. Slovinsko má jednu z najnižších mier financovania výskumu a vývoja v EÚ, ale nedávno pristúpilo k zlepšeniu tohto stavu s plánmi na zvýšenie verejného rozpočtu na výskum a vývoj.

Šinkovec dúfa, že výraznejšie zameranie na „widening“ Ivanova pomôže znížiť rozdiely vo výkonnosti výskumu a inovácií v rámci EÚ a vyrieši problémy, ako je starnutie populácie a únik mozgov, ktoré sú pre Slovinsko relevantné.

Medzitým Monika Bideau Repčíková, vedúca Styčnej kancelárie SR pre výskum a vývoj v Bruseli (SLORD), mala konkrétnejšie očakávania, vrátane lepšej kontroly zo strany Komisie pri zverejňovaní pracovných programov Horizontu Európa, ktoré stanovujú výzvy na predkladanie projektov, ich rozsah a rozpočty na 2-ročné obdobie.

Ako uviedla Monika Bideau Repčíková: „Na presadzovanie rovnakých príležitostí je potrebné efektívne riadenie zverejňovania pracovného programu, aby sa predišlo jeho únikom, ktoré niektorým umožňujú skorší prístup (pred oficiálnym zverejnením), zatiaľ čo iní ho získajú až neskôr (po oficiálnom zverejnení).“

Tumėnas pri pohľade za „widening“ krajiny tiež poznamenal, že Ivanova by mala naďalej viesť podporu Komisie pre ukrajinských výskumníkov a inovačný ekosystém. Na záver dodal: „Znamená to pokračovanie existujúcich iniciatív a v prípade potreby vytvorenie nových, aby sa táto podpora ešte viac posilnila.“

O vymenovaní Ivanovej sa bude hlasovať na plenárnom zasadnutí Parlamentu koncom tohto mesiaca.

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 6. 9. 2023, autor: rpa