Opatrenia, ktorých cieľom je odstrániť medzeru vo výskume v Európe, sa musia použiť na financovanie vedy, uviedol profesor Univerzity v Tartu v Estónsku.

V mnohých Widening krajinách chýbajú výskumníkom financie na vybudovanie výskumných laboratórií a výskumných skupín. Dokonca aj keď sa mladí ľudia chcú vrátiť do svojej rodnej krajiny, nie je dostatok kariérnych možností. Horizont Európa a jeho nástupca, FP10, by mohli pomôcť tým, že ponúknu viac než len možnosti vytvárania sietí prostredníctvom Widening opatrení, ako sú granty na začatie spolupráce v malom rozsahu.

Cieľom Widening opatrení, ako sú definované v pracovnom programe Horizont Európa 2023 – 2025, je vyriešiť priepasť v oblasti inovácií a posunúť sa k integrovanejšiemu a súdržnejšiemu európskemu systému výskumu a inovácií „Politika výskumu a inovácií môže zabezpečiť excelentnosť len na európskej úrovni „ak každá krajina a región pokročia,“ uvádza sa v programe.

A zatiaľ čo financovanie a účasť Widening krajín sa v posledných rokoch zvýšili, inovačná medzera sa zväčšuje, pretože lídri postupujú rýchlejšie ako ostatní. Ako ukazuje European Innovation Scoreboard 2023, rozdiel vo výkonnosti v rámci skupiny začínajúcich inovátorov sa nezmenšil a nechytajú sa s ďalšou skupinou, miernymi inovátormi.

Aby sme dosiahli skutočný rozdiel, opatrenia na Widening by sa už nemali zaoberať hlavne budovaním inštitucionálnych kapacít a rozvojom medzinárodných výskumných sietí, ale mali by sa zameriavať na podporu špičkových výskumníkov a výskumnú spoluprácu. To povedie k zvýšeniu účasti vo všetkých častiach Horizontu Európa a v 10. rámcovom programe.

Vo Widening krajinách je veľa talentov. Títo talentovaní jedinci nepotrebujú len „prístup k excelentnosti“, ale aj príležitosť zlepšiť svoj vedecký výkon. To následne posilní inštitúcie a krajiny. Vedci musia byť splnomocnení, aby zvýšili svoje vlastné schopnosti ako výskumníci a lídri. Musíme lepšie využiť celý európsky fond talentov.

 

Lepšie prepojené

Ďalšou oblasťou, kde je priestor na zlepšenie opatrení na Widening, by bolo urýchlenie strategických zmien na národnej a inštitucionálnej úrovni. Na tento účel by sa Widening mal využiť na podporu excelentnej spolupráce v oblasti výskumu a inovácií, lepšie prepojenie s ostatnými časťami rámcového výskumného programu a spolufinancovanie z iných zdrojov, ako sú fondy politiky súdržnosti.

Okrem toho by sa mala zmeniť definícia participácie tak, že „zvyšovanie účasti“ by už nemalo znamenať aktívnu účasť a úspech iba v opatreniach na Widening, ale zapojenie najlepších kompetencií cieľovej skupiny vo všetkých častiach rámcového programu, vrátane prevzatia vedúcej úlohy v dôležitých výskumných a inovačných výzvach v regióne alebo v určitej oblasti.

V očakávaní 10. RP, ktorý sa má začať v roku 2028, musia pokračovať opatrenia Wideningu. Je pravda, že niektoré nástroje Wideningu fungovali lepšie ako iné a mali by sme sa tým zaoberať, stále však existuje jasná potreba podpory na úrovni EÚ na odstránenie priepasti v oblasti výskumu a inovácií a zlepšenie súdržnosti v Európe.

Diskusia by sa nemala zameriavať na dokonalosť verzus Widening. Naopak, výskumníci z Widening krajín, s ktorými spolupracuje prof. Toivo Maimets prostredníctvom konzorcia Alliance4Life, alebo jeho kolegovia z Guild of European Research Intensive Universities sa zhodujú v tom, že v rámcových programoch EÚ musíme obhajovať princíp excelentnosti.

Jediným spôsobom, ako si udržať vedecké vedúce postavenie programu vo výskume a inováciách, je podpora najlepších talentov. Akcie Wideningu môžu pomôcť zvýšiť úspech v grantoch Európskej rady pre výskum (ERC) ako kľúčové kritérium vedeckej kvality.

Nedávny prieskum Alliance4Life o používaní nástrojov Wideningu v špičkových biomedicínskych výskumných ústavoch EÚ-13 naznačil mnoho pozitívnych vplyvov. Išlo o zlepšenie vedeckej spolupráce, lepšie zručnosti pri písaní grantov a administratívne kapacity, zvýšenú mobilitu výskumníkov a schopnosť prilákať špičkových vedcov zo zahraničia. Mnohé univerzity zapojené do prieskumu zdôrazňovali zmeny smerom k medzinárodne otvorenejšej výskumnej kultúre z dôvodu zapojenia sa do Widening projektov.

Estónsko, napríklad, bolo veľmi úspešné v žiadostiach ERA Chairs so siedmimi katedrami založenými na Univerzite v Tartu. Minulý rok otvorili aj dve centrá excelentnosti v oblasti bioinžinierstva a personalizovanej medicíny. V Estónsku je 80 % verejného financovania výskumu konkurencieschopných, a preto sú vedúci výskumných skupín motivovaní uchádzať sa o financovanie z rámcového programu.

To ukazuje, že opatrenia Wideningu fungujú, ale nie dostatočne rýchlo alebo dostatočne dobre.

V prípade 10. rámcového programu sa musíme uistiť, že nástroje sú viac zamerané a zosúladené s potrebami Widening krajín a celého Európskeho výskumného priestoru. Vzhľadom na konkurencieschopnosť globálnej vedy si nemôžeme dovoliť, aby bol potenciál vedy v mnohých častiach EÚ nedostatočne rozvinutý. A musíme sa vyhnúť dvojrýchlostnej európskej vede.

Z dlhodobého hľadiska bude úspech Wideningu taký, že tieto opatrenia už nebudú potrebné. Krajiny jedna po druhej výrazne zlepšia svoju výkonnosť a vystúpia zo skupiny Widening krajín. Bude to trvať nejaký čas a veľa práce, ale nakoniec v EÚ vznikne integrovaný a súdržný európsky výskumný a inovačný ekosystém.

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 10.6.2024, autor: rup