Európska komisia začína konzultácie o rozpočte EÚ po roku 2027, ktorý chce byť ambiciózny „veľkosťou aj dizajnom“ vzhľadom na geopolitické napätie voči nespravodlivej globálnej konkurencii.

„Status quo nie je alternatívou,“ píše Komisia vo svojom náčrte pre rozpočet na roky 2028 – 2034 alebo viacročný finančný rámec (VFR), ktorý zverejnila v stredu 12. februára 2025.

Jeho jadrom je Fond pre konkurencieschopnosť na „podporu strategických sektorov a technológií dôležitých pre konkurencieschopnosť EÚ“, vrátane výskumu a inovácií. „Komplexná architektúra fondu mu umožní sprevádzať európske projekty počas celej investičnej cesty, od výskumu cez škálovanie, priemyselné nasadenie až po výrobu,“ uvádza.

Tento fond bude fungovať spolu s plánom pre každú krajinu s kľúčovými reformami a investíciami v oblastiach, ako sú kohézne fondy, čo umožní prepojenie zdrojov s výkonom.

Nie je jasné, či a ako plánuje Komisia financovať výskum a inovácie v oblastiach, ktoré sa nepovažujú za strategické, a preto nepatria do Fondu pre konkurencieschopnosť.

Plán spustil poplach pre výskumné organizácie a univerzity, ktoré sa už teraz obávajú, že financovanie výskumu by mohlo spadať do Fondu pre konkurencieschopnosť a nie do samostatného rámcového programu, ktorý by nahradil Horizont Európa.

Na konferencii Science|Business minulý týždeň europoslanec Christian Ehler trval na tom, že „bude existovať 10. rámcový program“. Marc Lemaître, generálny riaditeľ pre výskum a inovácie v Európskej komisii, uviedol, že Komisia bude rešpektovať Zmluvu o EÚ, ktorá poskytuje právny základ pre rámcový program, ale nedokázal potvrdiť, či 10. RP bude mať účelovo viazaný rozpočet.

Lidia Borrell-Damián, generálna tajomníčka Science Europe, sa obáva, že zahrnutie 10. rámcového programu do Fondu pre konkurencieschopnosť znamená stratu „výskumu poháňaného zvedavosťou a modrej oblohy“ (“curiosity-driven, blue-sky research”), ktorý je nevyhnutný na to, aby sa dosiahol pokrok v spoločnosti a riešili pretrvávajúce výzvy. Chce tiež objasniť oblasti výskumu a inovácií, ktoré sa kvalifikujú pre dôležité projekty spoločného európskeho záujmu, a ako sa bude podporovať výskum mimo tohto rozsahu.

Dokument medzitým opakuje želanie predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyen postaviť výskum a inovácie do centra hospodárstva EÚ: „Budúca konkurencieschopnosť Európy bude závisieť od našej schopnosti začať nový vek vynálezov a vynaliezavosti,“ píše sa v ňom.

Mattias Björnmalm, generálny tajomník asociácie univerzít CESAER, túto ambíciu podporuje, ale poukazuje na to, že Horizont Európa už ponúka osvedčený nástroj na podporu európskeho výskumu a inovácií. Preto považuje za „hlboko znepokojivé“, že plány VFR Komisie výslovne nespomínajú jeho nástupcu.

„Bola by to ideálna príležitosť na vytýčenie vízie výrazného rozšírenia zdrojov programu, aby zodpovedali tejto ambícii,“ uviedol.

Na druhej strane, ak umiestnenie 10. RP pod Fond pre konkurencieschopnosť v budúcom VFR pomôže politicky zabezpečiť podstatné zvýšenie financovania, zmena by mohla byť prijateľná. „Pokiaľ program stavia na osvedčených postupoch Horizontu Európa vrátane jeho štruktúr a pravidiel účasti, jeho presné politické alebo právne postavenie bude menej dôležité,“ uviedol.

Podľa Borrella-Damiána však „únia skutočne orientovaná na budúcnosť musí zabezpečiť slobodný vedecký výskum, najlepšie zabezpečený prostredníctvom nezávislého rámcového programu pre výskum a inovácie, ktorý dopĺňa iné nástroje financovania, ale zostáva od nich odlišný“.

Jan Palmowski, generálny tajomník Cechu európskych univerzít s intenzívnym výskumom, spochybnil dôkazy, ktoré naznačujú, že status quo nie je možnosťou financovania výskumu. „Európa možno zaostáva vo výskume a inováciách, ale po desaťročiach vnútroštátnych nedostatočných investícií je to skôr napriek, nie kvôli európskym rámcovým programom,“ napísal na sociálnej sieti.

 

Flexibilita rozpočtu

V pláne Komisie sa uznáva nedostatok podpory EÚ pre inovácie, pričom sa konštatuje, že rozpočet nezabezpečuje bezproblémové financovanie od výskumu cez vývoj až po zavádzanie. „Táto fragmentácia spojená so zložitosťou a nepružnosťou zaťažuje efektívnosť financovania EÚ,“ uvádza sa v správe.

Verejné výdavky na výskum a inovácie sú zároveň „nedostatočne zamerané na prelomové inovácie“ a chýba im rozsah, uvádza Komisia. Súkromné ​​investície sú tiež nedostatočné, pričom spoločnosti z EÚ minuli v roku 2021 na výskum a vývoj o 270 miliárd EUR menej ako firmy v USA.

Komisia má v úmysle zjednodušiť a znížiť počet nástrojov, aby umožnila „skutočný rozpočet založený na politike“. To je v rozpore so súčasným rozpočtom, ktorý je „príliš riadený štruktúrami výdavkových programov“, čo vedie k prekrývaniu programov a oneskoreniam v dôsledku nadmerného množstva programových dokumentov.

Prioritou bude aj zjednodušenie prístupu k fondom EÚ, najmä pre MSP. Komisia dúfa, že zavedie „skutočné jednotné miesto vstupu pre príjemcov ku všetkým finančným a poradenským službám EÚ“.

 

Finančná výzva

EÚ si stanovila ambiciózne ciele, pokiaľ ide o súperenie s USA a Čínou v oblasti nových technológií a zároveň zvyšuje svoju obrannú pripravenosť, čo si bude vyžadovať ťažké rozhodnutia v budúcom rozpočte.

Od roku 2028 bude EÚ splácať pôžičky vynaložené na program NextGenerationEU, ktorý podporil zotavenie členských štátov z pandémie. Splátky by mohli v nasledujúcom rozpočtovom období dosiahnuť 25 až 30 miliárd eur ročne, čo je takmer 20 % súčasného rozpočtu. To znamená, že EÚ „musí maximalizovať vplyv každého vynaloženého eura,“ uvádza Komisia.

„Európa musí urobiť kvadratúru: nemôže existovať rozpočet EÚ, ktorý by vyhovoval našim ambíciám a najmä zabezpečoval refundáciu NextGenerationEU a zároveň stabilné národné finančné príspevky bez zavedenia nových vlastných zdrojov.

Rozšírenie týchto „vlastných zdrojov“, ktoré v súčasnosti zahŕňajú nástroje, ako je systém obchodovania s emisiami, v súčasnosti blokujú vlády EÚ. Komisia vyzýva na obnovenie práce na nových možnostiach.

Počas nasledujúcich 12 týždňov sa bude konať verejná konzultácia o pláne Komisie s cieľom získať názory na budúci VFR. V období od marca do mája Komisia tiež zvolá panel 150 občanov EÚ, ktorí budú požiadaní, aby predložili konkrétne odporúčania k plánu.

„Ďalší dlhodobý rozpočet EÚ musí byť navrhnutý v rámci spoločného úsilia,“ uviedol komisár pre rozpočet Piotr Serafin.

Európsky parlament medzitým v máji 2025 prijme správu z vlastnej iniciatívy o ďalšom dlhodobom rozpočte EÚ. Komisia dúfa, že svoj úplný návrh zverejní v júli 2025.

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 17.2.2025; autor: rup