Bývalý taliansky premiér Draghi požaduje 200-miliárd EUR z rozpočtu EÚ na výskum a inovácie za predpokladu, že sa uskutočnia veľké reformy. V stávke je konkurencieschopnosť EÚ.

Dlho očakávaná správa jedného z európskych politikov Maria Draghiho prispela k snahe investovať viac peňazí do inovácií s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ. Kritizovala však aj existujúce programy EÚ ako byrokratické a nedostatočne financované.

Správa od muža, ktorý získal uznanie ako taliansky premiér a prezident Európskej centrálnej banky (ECB), naliehala na zdvojnásobenie hlavného rozpočtu EÚ na výskum a inovácie na 200-miliárd EUR v nasledujúcom sedemročnom plánovacom cykle v rokoch 2028-2034. Draghi však zároveň uviedol, že súčasný program Horizont Európa je pre mnohých žiadateľov príliš náročný na orientáciu, jeho verejno-súkromné ​​partnerstvá sú neefektívne a je potrebné zmeniť jeho hlavného sponzora pre inovatívne spoločnosti, Európskej rady pre inovácie (EIC).

Význam správy pochádza sčasti od autora a sčasti z načasovania – príchod nového Európskeho parlamentu a Komisie na jeseň tohto roku a rozsiahle prepracovanie politík EÚ ovplyvňujúcich priemysel a konkurencieschopnosť. Nie je prekvapujúce, že vzhľadom na jej posolstvo o výdavkoch väčšina výskumných a vývojových loby reagovala na správu chválou – ale na kritiku správy bola len malá okamžitá reakcia.

V správe sa uvádza, že medzi EÚ a USA sa otvorila veľká priepasť v hrubom domácom produkte, ktorú poháňa zaostávajúci rast produktivity v Európe – z veľkej časti vysvetlený jej slabým technologickým sektorom. V nadchádzajúcich desaťročiach už rast nebude pochádzať z rastúcej populácie, ale bude musieť byť poháňaný zvýšenou produktivitou.

Identifikuje tri oblasti činnosti: preklenutie priepasti v inováciách s USA a Čínou; vypracovanie spoločného plánu pre dekarbonizáciu a konkurencieschopnosť; a zvýšenie bezpečnosti a zníženie závislostí.

 

Priepasť v inováciách

Draghi upozorňuje na dlhodobý problém Európy: nedarí sa jej pretaviť inovácie do komercializácie, zatiaľ čo mnohé z najinovatívnejších startupov radšej hľadajú rizikový kapitál a príležitosti rastu v USA kvôli regulačným prekážkam EÚ.

„Európa sa musí stať miestom, kde prekvitajú inovácie, najmä pokiaľ ide o digitálne technológie. Slabý technologický sektor […] nás nielen okradne o príležitosti rastu prichádzajúcej revolúcie AI, ale bude tiež brzdiť inovácie v našich tradičných sektoroch,“ povedal novinárom na brífingu o správe.

Správa podporuje veľké zvýšenie výdavkov EÚ na výskum a inovácie – za predpokladu, že sa zmenia programy. „Podmienkou reforiem by sa mal rozpočet nového rámcového programu zdvojnásobiť na 200-miliárd EUR na 7 rokov,“ odporúča správa na podporu výskumných loby, ktoré už niekoľko mesiacov vedú kampaň za takéto zvýšenie rozpočtu.

Ale správa navrhuje tvrdú medicínu. Uvádza sa v nej, že súčasný program výskumu a inovácií Horizont Európa rozdeľuje zdroje príliš slabo na príliš veľa oblastí, pričom prístup k financovaniu je „príliš ťažký“, najmä pre nováčikov. Proces určovania priorít a prideľovania rozpočtov je tiež príliš zložitý, zatiaľ čo verejno-súkromné ​​partnerstvá sú „neefektívne navrhnuté“ a zaostávajú za svojím potenciálom.

Medzitým nástroj Pathfinder Európskej rady pre inovácie (EIC), ktorý podporuje prelomové inovácie na nízkej úrovni technologickej pripravenosti, mal v roku 2024 rozpočet 250-miliónov EUR, čo je podľa správy oveľa nižší ako u podobných agentúr v USA a Spojenom kráľovstve a väčšinou je vedená skôr úradníkmi EÚ než špičkovými vedcami a odborníkmi na inovácie.

Ďalší program, predbežne nazývaný 10. Rámcový program, bude preto zohrávať dôležitú úlohu pri odstraňovaní inovačnej medzery. Program by mal byť podľa správy zameraný na menší počet priorít so zvýšeným podielom rozpočtu venovaným prevratným inováciám.

S cieľom dohliadať na to odporúča reformovať EIC podľa vzoru agentúr amerických pokročilých výskumných projektov (ARPA), ktoré podporujú vysokorizikové projekty. Proces podávania žiadostí by mal byť tiež rýchlejší a menej byrokratický a program by mali riadiť projektoví manažéri.

 

Fragmentované výdavky

Správa naznačuje, že súčasťou problému EÚ s inováciami je spôsob, akým sú verejné výdavky na výskum a inovácie roztrieštené medzi členské štáty, pričom len desatina celkových výdavkov sa v Bruseli riadi prostredníctvom programov celej EÚ. Draghi požaduje vytvorenie „Únie výskumu a inovácií“, ktorá by umožnila koordinovanejšiu stratégiu výskumu a inovácií, hoci nie je jasné, čo by to znamenalo.

Dve desaťročia po tom, čo EÚ stanovila členským štátom cieľ zvýšiť verejné a súkromné ​​výdavky na výskum a vývoj aspoň na 3 % HDP, zostáva priemer EÚ približne 2,2 %. Draghi nalieha na EÚ, aby opätovne potvrdila svoj záväzok splniť tento cieľ „v stanovenom časovom rámci“.

Na otázku Science|Business o tom, že členské štáty nesplnili cieľ 3 %, Draghi uviedol: „Vyhlásili sme, že inovácia je stredobodom našej činnosti, a potom sme v podstate urobili všetko, čo sme mohli, aby sme ju udržali na nízkej úrovni.“

Jednou z prekážok inovácií v Európe je „pasca strednej technológie“ – hospodárstvo založené na vyspelých sektoroch, najmä automobilovom priemysle, ktoré sa vyznačujú nízkou inováciou a nízkou produktivitou. Situácia v USA bola podobná na začiatku 2000-tych rokov, no dnes top investori do výskumu a inovácií v USA nie sú z automobilového priemyslu, ale z oblasti technológií.

Výsledkom je, že v roku 2021 minuli spoločnosti EÚ na výskum a inovácie približne polovicu toho, čo je podiel na HDP, ako spoločnosti v USA. Začiatkom tohto roka skupina ekonómov študovala „pascu strednej technológie“ a dospela k podobným záverom, pričom odporučila reformovať EIC podľa modelu ARPA.

Európa je tradične silná, pokiaľ ide o základný výskum, ale správa poukazuje na nedostatok európskych inštitúcií v 50 najlepších publikáciách v špičkových akademických vedeckých časopisoch – iba tri v porovnaní s 15 v Číne a 21 v USA – a nedostatok špičkových inovačných zoskupení podporujúcich komercializáciu.

Odporúča zdvojnásobiť podporu základného výskumu prostredníctvom Európskej rady pre výskum (ERC); zavedenie „vysokokonkurenčného programu ERC pre inštitúcie založeného na excelentnosti“ s cieľom poskytnúť akademickým inštitúciám viac zdrojov; a vytvorenie pozície „predsedu EÚ“ na udržanie špičkových akademikov ich prijatím ako európskych úradníkov.

 

Jednotný trh

Draghi chce tiež podporiť prechod od vynálezu ku komercializácii prijatím „nového plánu pre spravodlivé a transparentné zdieľanie licenčných poplatkov“ medzi výskumníkmi a ich inštitúciami, zavedením jednotného patentu vo všetkých členských štátoch EÚ a umožnením spoločnostiam prijať EÚ- široký status „Inovatívnej európskej spoločnosti“.

Podľa správy fragmentovaný jednotný trh bráni inovatívnym firmám v rozširovaní sa v Európe. Odzrkadľuje to, čo hovorili niektorí noví poslanci Európskeho parlamentu o zaostávajúcich inovačných výkonoch EÚ. Dánsky poslanec Európskeho parlamentu Stine Bosse pre Science|Business uviedla, že problémom nie je nevyhnutne množstvo verejných financií, ale skôr štrukturálne problémy, ako sú zaťažujúce nariadenia, ktoré brzdia hospodársku súťaž v EÚ a rast spoločností.

Počas brífingu s novinármi Draghi obvinil EÚ z nadmernej regulácie technologického sektora zložitými zákonmi, ako je zákon o AI a všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR). Tie majú regulovať amerických technologických gigantov, no v konečnom dôsledku brzdia malé firmy z EÚ, ktoré si nemôžu dovoliť najať zamestnancov, aby dodržiavali legislatívu. “Zabíjame naše malé spoločnosti,” uviedol.

Draghiho správa je druhou vplyvnou správou za posledné mesiace, ktorá rieši kľúčové výzvy súvisiace s konkurencieschopnosťou a inováciami. Ďalší bývalý taliansky premiér Enrico Letta v apríli zverejnil svoje odporúčania pre budúcnosť jednotného trhu EÚ vrátane vytvorenia „piatej slobody“ venovanej voľnému pohybu výskumu, inovácií, znalostí a vzdelávania.

 

Dekarbonizácia a bezpečnosť

Ďalšou navrhovanou oblasťou činnosti je „spoločný plán zahŕňajúci odvetvia, ktoré vyrábajú energiu, a tie, ktoré umožňujú dekarbonizáciu, ako sú čisté technológie a automobilový priemysel“, s cieľom znížiť náklady na energiu a odblokovať rast.

Inovácia čistých technológií trpí nedostatkom ambicióznej priemyselnej stratégie v Európe v porovnaní s Čínou alebo USA, varuje správa. Predstavuje sériu odporúčaní vrátane sústredenia finančnej podpory na výrobu čistých technológií na technológie, v ktorých má EÚ silný potenciál rastu, ako sú batérie.

Správa uvádza ako ďalší zastrešujúci cieľ potrebu znížiť závislosti, pokiaľ ide o kľúčové technológie a suroviny, ako aj pokiaľ ide o bezpečnosť.

V sektore obrany je hlavnou prioritou lepší súhrnný dopyt a koordinácia výdavkov, čo je cieľom nedávnych iniciatív EÚ v tejto oblasti. Správa tiež obviňuje Európu z toho, že na výskum a vývoj venuje nedostatočný podiel svojich výdavkov na obranu – približne 4,5 % v porovnaní so 16 % v USA.

 

„Na mieste“

Draghiho správa bola vrelo prijatá komunitou R&I a zainteresovanými politikmi. Odchádzajúca komisárka pre výskum Iliana Ivanova uviedla: „Podporujem jeho výzvu na vytvorenie rámcových podmienok, ktoré umožnia silnejšie a koordinovanejšie verejné a súkromné ​​investície do výskumu a inovácií, a to aj prostredníctvom rámcového programu EÚ.

„Zjednodušenie a efektívnosť našich investícií boli pre mňa vždy prioritou, ako aj zabezpečenie toho, aby sme sa zamerali tam, kde činnosť na európskej úrovni prináša najväčšiu hodnotu,“ dodala.

Nemecký europoslanec Christian Ehler, ktorý bol spoluspravodajcom Európskeho parlamentu pre Horizont Európa, uviedol: „Analýza a riešenia pána Draghiho sú na mieste. Ak sa v Európe nerozbehne motor výskumu a inovácií, náš spôsob života je ohrozený. Potrebujeme viac prevratných inovácií a mali by sme nasmerovať našu politiku výskumu a inovácií, našu politiku hospodárskej súťaže, našu digitálnu politiku a naše politiky v oblasti zručností k tomuto cieľu.

Pre 10. RP to znamená viac peňazí pre ERC a EIC, programy riadené ľuďmi s osvedčenými výsledkami v tejto oblasti, menej byrokracie a lepšie zosúladenie s národnými iniciatívami a iniciatívami súkromného sektora, uviedol. „10. RP musí byť odborníkmi riadený a agilný program výskumu a inovácií, ktorý sa riadi logikou vedy, výskumu a inovácií namiesto ešte silnejšieho a centralizovanejšieho programovania riadeného politikou, ako sa zdá, že niektorí v Komisii uprednostňujú.“

Robert-Jan Smits, prezident výkonnej rady Technickej univerzity v Eindhovene a bývalý generálny riaditeľ pre výskum a inovácie v Európskej komisii, uviedol, že Draghiho kritika Horizontu Európa sa mu zdá „príliš tvrdá“, ale dodal: „Súhlasím so skutočnosťou, že veci sú zložité a časovo náročné.“

Smits privítal zameranie sa na inovácie ako najvyššiu prioritu, ako aj „dlho oneskorenú“ prosbu o zníženie závislostí a zvýšenie bezpečnosti. „Je tiež dobrou správou, že ekologické ambície Európy sú podporované, ale že sa už nemajú realizovať na úkor priemyslu, ale v partnerstve s priemyslom. To znamená prerušenie hlavne legislatívneho prístupu Zelenej dohody,“ uviedol.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen uviedla, že jej diskusie s Draghim už ovplyvnili jej politické usmernenia pre nový mandát, vrátane návrhu o Clean Industrial Deal, a správa sa premietne do misijných listov, ktoré bude adresovať budúcim komisárom.

„Teraz je úlohou dosiahnuť dohodu medzi členskými štátmi o požadovaných finančných prostriedkoch. Šetrné štáty nebudú mať záujem o ďalšie dlhy a už vôbec nie na úrovni EÚ,“ uviedol Smits.

Celkovo by investičné potreby identifikované v správe vyžadovali dodatočných 750 – 800 miliárd EUR ročne, čo zodpovedá 4,4 až 4,7 % HDP EÚ, čo je podľa autorov „bezprecedentné z historického hľadiska“.

 

 

Viac informácií:

The future of European competitiveness – In-depth analysis and recommendations

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 10.9.2024; autor: rup