Prestížny vedecký časopis Science prizval vedcov zo Slovenskej akadémie vied a Univerzity Komenského v Bratislave, aby zhodnotili súčasné výskumné techniky a poskytli svoj pohľad na riešenie svetelného znečistenia do budúcnosti. Jedným z dvoch hlavných autorov je Miroslav Kocifaj, ktorý pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
„V tejto oblasti nás čaká veľa výziev. V princípe, všetky prístroje a techniky merania majú svoje výhody a nevýhody. Monitorovanie šírenia svetelného znečistenia do okolitého prostredia komplikuje veľká variabilita vlastností zemskej atmosféry, ktorá výrazne ovplyvňuje merané parametre svetelného poľa. Správna interpretácia meraných dát si vyžaduje medzinárodnú spoluprácu naprieč viacerými vednými odbormi. Jednak preto, aby sme lepšie pochopili a plnohodnotnejšie využili informačný obsah údajov získaných pomocou dostupnej prístrojovej techniky, ale aj preto aby sme upravili štandardy meraní a prišli s novými rozšírenými možnosťami monitoringu nočného prostredia,“ konštatujú Miroslav Kocifaj a Stefan Wallner z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV, v. v. i. vo svojom nedávno publikovanom článku v prestížnom časopise Science.
Vedci na pozvanie časopisu preskúmali v súčasnosti používané metódy a techniky kvantifikovania úrovne svetelného znečistenia a analyzovali potenciálne dôsledky – napr. možnosti interpretácie dát. Meranie a monitorovanie svetelného znečistenia sa môže podľa nich javiť ako jednoduchý proces, no ani zďaleka to tak nie je.
„Najprv je dôležité položiť si otázku, čo je to svetelné znečistenie a ako nás ovplyvňuje. Či je to zvýšenie jasu nočnej oblohy vnímané živými organizmami, pozemné osvetlenie pozorované zo satelitov, alebo aj niečo iné. Samotný jav napokon predurčuje aj vhodný spôsob merania,“ vysvetľuje Miroslav Kocifaj, ktorý pôsobí aj na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
V meraní svetelného znečistenia stále prevláda veľká nesúrodosť, čo sa týka samotných prístrojov a metód spracovania dát. To môže viesť aj k problémom, keďže pozorovania nemusia byť porovnateľné s inými meraniami vykonanými na iných miestach. Okrem toho, keďže úroveň svetelného znečistenia je modulovaná zemskou atmosférou, je pri spracovaní dát potrebné zohľadniť aktuálny stav lokálnej atmosféry.
Viac informácií:
Measuring and monitoring light pollution: Current approaches and challenges
Zdroj: https://uniba.sk; https://www.science.org, zverejnené: 22. 6. 2023, autor: rpa
