Lítiovo-iónové batérie pre elektrické autá sa v poslednej dobe stali špecialitou poľského vývozu do ostatných členských štátov EÚ. Ak si chce Poľsko udržať prvenstvo na európskom trhu a byť konkurencieschopné voči ázijským výrobcom, musí investovať do výrobných kapacít a začať vyrábať batérie s nižšou uhlíkovou stopou.
Kórejská spoločnosť LG 21. januára 2021 oznámila, že plánuje rozšíriť svoj závod v obci Kobierzyce pri Vroclave. Do konca roku 2022 by mala zamestnávať do desaťtisíc ľudí.
Ako povedal prezident poľskej Agentúry rozvoja priemyslu Cezariusz Lesisz: „Bude to najväčšia továreň na batérie pre elektronické vozidlá na svete, ktorá dokáže uspokojiť 60 % z celoeurópskeho dopytu po týchto batériách.“
Rozsah najnovšej investície spoločnosti LG v Poľsku sa dá najlepšie ilustrovať na tom, že závod v Kobierzyciach plánuje vyrábať batérie s celkovou výkonnosťou 100GWh za rok. Znamenalo by to, že vyrobenými batériami možno poháňať vyše milión elektrických áut, alebo takmer desať miliónov plug-in hybridných vozidiel. To je produkcia na úrovni 180 GWh. Na porovnanie, najväčšia plne operačná fabrika na výrobu batérii, ktorý sa nachádza v provincii Qinghai v Číne, produkuje 60 GWh.
Okrem LG investments v Poľsku investujú do výroby batérii aj iné juhokórejské spoločnosti, ako SK Innovations, Nara Battery Engineering, Foosung a Enchem. Fabriky sa postavili nielen v Sliezsku, ale aj v meste Kędzierzyn-Koźle v Opolskom vojvodstve, alebo v meste Dąbrowa Górnicza na východe Sliezskeho vojvodstva. Ďalej investujú, alebo plánujú investovať v Poľsku, belgická spoločnosť Umicore, britská spoločnosť Johnson Matthey a švédska spoločnosť Northvolt.
V Poľsku sa vyrábajú okrem hotových palivových článkov aj ich súčasti vrátane separátorov, káblov a elektrolytov. Čínska spoločnosť Zhangjiagang Guotai-Huarong New Chemical Materials plánuje v Poľsku vybudovať novú továreň na výrobu elektrolytov do lítiovo-iónových batérii. Podobné plány má aj čínsky výrobca Shenzhen Capchem. Kórejská spoločnosť Kyungshim sa pripravuje na rozšírenie svojej produkcie káblov.
Zákazníci sú väčšinou z Nemecka
Fakt, že väčšina poľskej výroby lítiovo-iónových článkov sa nachádza v západnej časti krajiny, má svoje opodstatnenie. Najväčší odberatelia týchto batérii sú nemecké spoločnosti Volkswagen, Daimler a BMW. Okrem toho sa predávajú aj do automobilových závodov Škoda v Česku. Používajú sa tiež na výrobu elektrických a hybridných vozidiel vo Francúzsku (Renault), Spojenom kráľovstve (Jaguar) a v Kórei (Hyundai). Nové závody v Kobierzyciach budú vyrábať batérie aj pre americké automobily Ford Mustang a Transit.
Ako povedal Jan Wiśniewski z Poľského združenia pre alternatívne palivá: „Nesmieme zabúdať, že BMZ závody v Gliwiciach, v Sliezsku, produkujú batérie pre elektrické bicykle, skútre, elektrické náradie a elektrické autobusy.“
Pokles ceny lítiovo-iónových batérii zvyšuje dopyt. V rokoch 2010-2019 klesla cena jednej kWh vyrobenej takouto batériou o 90 % (v dolároch). Pred pár rokmi tvorila cena za batériu 60 % z celkovej ceny elektrického auta. Dnes je to iba 30 %. Je to výsledok väčšej účinnosti samotných batérii, ako riešení, ktoré umožňujú znižovanie množstva vzácnych a drahých surovín potrebných na ich výrobu ako sú kobalt alebo lítium potrebných na ich výrobu.
Niekoľko výziev pre výrobcov batérií v Poľsku
Pred týmto odvetím stojí niekoľko výziev. Medzi nimi sú aj administratívne problémy. Ako vysvetľuje Wiśniewski: „Najlepší príklad je plánovaná továreň na elektrolyty spoločnosti Gutoi-Huarong v Godzikowciach, Sliezko, kde miestny súd zrušil rozhodnutie samosprávy o environmentálnych podmienkach tejto investície. Celý proces sa musí teraz začať odznovu.“
Podobne aj v meste Śrem vo Veľkopoľskom vojvodstve, kde Capchem plánuje vyrábať elektrolyty v priestoroch bývalých závodov BASF, samospráva zatiaľ nevydala súhlas na túto výrobu. Reaguje tak na protesty obyvateľov, ktorí sa boja znečistenia. Investor podľa nich nepredložil dostatočné vyhodnotenie environmentálnych vplyvov.
Wiśniewski hovorí aj o ďalšej výzve. „Ide o to, aby sa prítomnosť toľkých závodov využila aj na rozvoja kompetencií a budovanie ekosystémov s tým, že súčasťou výrobného procesu by boli poľské subjekty“.
Rafał Bajczuk zase upozorňuje aj na požiadavky smernice EÚ o batériách. Táto smernica predpokladá, že od roku 2027 budú musieť všetci výrobcovia batérii nahlasovať uhlíkovú stopu svojich produktov.
„Pre Poľsko, ktoré má jeden z naviac emisne náročných energetických mixov v EÚ, to môže znamenať, že v očiach záujemcov prestaneme byť atraktívnou lokalitou na investície do výroby batérii. Ak chceme, aby bolo Poľsko naďalej atraktívnym miestom pre sektor na výrobu batérii, mali by sme sa postarať o dobrú reguláciu a atraktívne podmienky na investície do recyklovania batérii. Cieľ je, aby sme výrobcom zaručili prístup k surovinám a vzácnym predmetom, ktoré sú potrebné na výrobu nových článkov do batérii,“ dopovedal.
Súťažiť s Áziou je možné ale náročné
Momentálne najväčším globálnym výrobcom lítiovo-iónových článkov Čína. Je pravdepodobné, že vo výrobe súčastí do notebookov, smartfónov a mobilných zariadení zostanú na prvom mieste. Navyše, väčšina výroby zariadení, ktoré vyžadujú tieto časti, sa realizuje v Číne. To však nemusí platiť pri výrobe batérií pre elektrické vozidlá. Už dnes sa vyrábajú po celom svete s tým, že viaceré fabriky sa nachádzajú v Európe.
Wiśniewski však upozorňuje, že starý kontinent má čo doháňať. „V roku 2020 boli najväčšími výrobcami lítiovo-iónových článkov ázijské krajiny: Čína, Južná Kórea a Japonsko. Čína minulý rok vyrobila viac ako 77 % zo všetkých vyrobených článkov. Až 80 % všetkých surovín a 60 % komponentov, čo súvisia s batériami, šlo na výrobu do Číny“.
V Európe sa tiež realizujú investície, napríklad vo fabrike Northvolt vo Švédsku, ale aktívni sú tu aj ázijskí hráči, napríklad CALT v Nemecku. Z celkového počtu 142 veľkých fabrík na batérie sa 109 nachádza v Číne.
Pre inštitúcie EÚ je prioritná snaha o sebestačnosť bloku vo výrobe batérií. Európska komisia v tomto smere v roku 2020 oznámila, že EÚ bude v ich výrobe sebestačná do roku 2025. Keď uspokojí potreby európskeho automobilového sektoru, bude môcť budovať aj vývozné kapacity.
Európa výrazne investuje do svojej výroby. Podľa výpočtov Komisie, v roku 2019, investovala do reťazca výroby batérii 60-miliárd EUR, čo je trikrát viac ako sa investovalo v Číne. V rámci súťaže s ázijskými výrobcami sa očakáva, že sa EÚ zameria aj na environmentálne problémy.
Ako poznamenal Bajczuk: „Nová legislatíva EÚ o batériách sa snaží vytvoriť prostredie na konkurenciu, ktorá je založená na udržateľnom rozvoji. Toto nie je iba o nízkej karbónovej stope, ale aj o udržateľných, v tomto zmysle, etických spôsobov, ako získavať materiál. Európski hráči môžu byť v tomto smere úspešní.“
Zníženie uhlíkovej stopy svojich závodov je výzvou aj pre Poľsko. V prípade konštrukcie továrne v Skellefteå si Švédsko zaumienilo, že bude súťažiť z Číňanmi nielen na základe kritéria ceny a efektívnosti produktu, ale aj v ekologickej stránke výroby.
Wiśniewski považuje plány EÚ o sebestačnosti v produkcii lítiovo-iónových batérii, za „veľmi optimistické“. „Bloomberg New Energy Finance predpovedá, že ázijské krajiny si do roku 2025 zachovajú svoju dominantnú pozíciu.“
Zdroj: https://euractiv.sk; https://visegradinfo.eu, zverejnené: 25.2.2021, autor: rpa
