Úloha univerzít sa rýchlo mení, keďže svet čelí dlhému zoznamu zložitých, vzájomne prepojených makro trendov a výziev. Keď tvorcovia politík hľadajú spôsoby, ako vytvoriť udržateľnejšie ekonomiky a spoločnosti, často hľadajú vo svete výskumu a inovácií (R&I) ľudskú kreativitu, prevratné nápady a nové technológie, aby poskytli riešenia.
Keďže sa globálne problémy premietajú do miestnych kontextov, je plodnejší a potrebný aj viac prispôsobený a cielený prístup na vytváranie vplyvu v reálnom svete. V posledných rokoch sa ako prostriedok na dosiahnutie tohto cieľa dostal do popredia koncept regionálnych inovačných ekosystémov (RIE). Riadené politickými iniciatívami, ako je stratégia inteligentnej špecializácie EÚ, a podporované rôznymi nástrojmi financovania, spájajú RIE rôznych aktérov verejného a súkromného sektora okolo spoločnej agendy a cieľov, snažiac sa pretaviť poznatky z výskumu do inovácií, ktoré zlepšujú životy občanov a podporujú konkurencieschopnosť a inšpirujú rast.
Historicky univerzity hodnotne prispeli k týmto ekosystémom prostredníctvom vytvárania vedomostí a rozvoja zručností v rôznych vedeckých a technologických oblastiach – čo sú základné atribúty takzvanej „univerzity 3. generácie“. Napriek tomu, ako sa rozsah výziev pre tvorcov politík presúva z riešenia problémov na transformáciu a spoluvytváranie na systémovej úrovni, existuje tlak na univerzity, aby sa vyvíjali paralelne a smerovali k tomu, čo niektorí už nazývajú „univerzitou 4. generácie“.
V tejto súvislosti je ideálny čas prehodnotiť modely RIE a úlohy rôznych aktérov v nich. Vzhľadom na šírku a rozsah svojich aktivít sú univerzity jedinečne vybavené na to, aby boli vpredu – nielen ako partneri v oblasti znalostí pre vlády, priemysel a iné zainteresované strany, ale aj ako šíritelia inovácií a talentov do globálnych výskumných systémov a hodnotových reťazcov.
EÚ čoskoro začne rokovať o svojom ďalšom viacročnom rozpočte a stratégii (2028 – 2035). Mohol by v tomto kontexte univerzitný koncept 4. generácie inšpirovať k novým prístupom v rámci nástupcov Horizontu Európa, Erasmus+ a Fondu regionálneho rozvoja, medzi inými? A na makroúrovni, akú úlohu zohrávajú RIE a univerzity pri posilňovaní dlhodobých záujmov Európy v oblasti priemyselnej konkurencieschopnosti, zelenej a digitálnej transformácie, kvality života a pracovných miest a regionálnej udržateľnosti?
Dňa 5. júna 2024 zvolala Science|Business v spolupráci s Elsevier a TU Eindhoven vybranú skupinu vedúcich osobností a odborníkov z celého spektra výskumu a inovácií a univerzitnej komunity, aby sa zaoberali týmito témami. Účastníci diskutovali o charakteristických črtách univerzity 4. generácie a o tom, ako prechod na tento status ovplyvňuje partnerstvá v rámci systému RIE. Ponorili sa tiež do problémov definovania a merania tvorby hodnôt cez hranice a dosiahnutia rovnováhy medzi miestnym vplyvom univerzít a ich príspevkami mimo vedeckej komunity.
Viac informácií:
Universities 4.0: New powerhouses for regional innovation and global impact?
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 12.7.2024; autor: rup
