Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Uniknutý plán konkurencieschopnosti EÚ vyvoláva obavy o nezávislosť ERC

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen. Zdroj: https://sciencebusiness.net

 

Uniknutá stratégia EÚ v oblasti konkurencieschopnosti vyvoláva obavy, že Brusel má v úmysle podkopať nezávislosť Európskej rady pre výskum (ERC) tým, že bude presadzovať lepšie zosúladenie s Európskou radou pre inovácie (EIC) a širšími politickými cieľmi EÚ vo vývoji pokročilých technológií.

Európska komisia, ktorá koncom tohto týždňa predstaví svoj kompas pre konkurencieschopnosť, tiež podporuje výzvy na pretvorenie EIC na obraz amerických agentúr pre pokročilé výskumné projekty (ARPAs), podľa návrhu, ktorý videl Science|Business.

Komisia dúfa, že prostredníctvom kompasu pre konkurencieschopnosť „obnoví produktivitu založenú na inováciách“ v reakcii na prelomovú správu bývalého talianskeho premiéra Maria Draghiho, ktorá identifikovala priepasť v inováciách medzi EÚ a USA ako hlavný dôvod zaostávania rastu v Európe.

V kontexte plánov na zvýšenie priemyselného využitia umelej inteligencie sa v návrhu uvádza, že „Európska rada pre výskum a Európska rada pre inovácie musia byť zosúladené podľa rovnakých strategických záujmov a musia užšie spolupracovať, aby sa dosiahli výsledky“.

Na rozdiel od zvyšku Horizontu Európa, kde agendu určuje Komisia a členské štáty, granty ERC pre základný výskum spravuje nezávislá vedecká rada.

„ERC musí pokračovať v plnení svojho poslania bez akéhokoľvek vnucovaného zosúladenia s politickými prioritami,“ uviedla predsedníčka ERC Maria Leptin. „Filozofia ERC spočíva na myšlienke, že výskumníci najlepšie poznajú najsľubnejšie výskumné oblasti, ktoré treba preskúmať bez vopred určených tém alebo priorít, a že ERC je vo svojich stratégiách a ich implementácii nezávislá.

Leptin nerobí unáhlené závery na základe stručného odkazu v návrhu a poznamenáva, že ERC a EIC už majú „dobrú spoluprácu“. Varuje však, že „ak by ‚zosúladenie so strategickými záujmami‘ znamenalo, že ERC by sa mala obmedziť na financovanie konkrétnych tém, boli by sme veľmi znepokojení.

Celkovo je vedecká rada ERC „potešená“ konsenzom v Komisii, že je potrebné zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ, uviedla Leptin. Dodala však, že „Draghi veľmi jasne hovoril o dôležitosti zachovania ERC v jej súčasnej podobe.

 

Viac peňazí, menej autonómie

Najnovšie plány naznačujú „jasnú nedôveru k neusmernenému prístupu výskumu a inovácií zdola nahor“, uviedol Kurt Deketelaere, generálny tajomník Ligy európskych výskumných univerzít. “Potvrdzuje to, čoho som sa vždy obával: potenciálne viac peňazí pre ERC výmenou za menšiu autonómiu.”

Nezávislosť ERC je pre jej poslanie životne dôležitá, uviedolJan Palmowski, generálny tajomník Cechu európskych univerzít s intenzívnym výskumom. „Iba financovaním špičkovej vedy môže byť ERC skutočne otvorená novým nápadom, o ktorých nikto iný neuvažuje. O špičkovej vede, pokračoval, nemôžu rozhodovať politici ani politická stratégia. “Môžu to posúdiť iba vedci.”

ERC a EIC by mali byť povzbudzované, aby v budúcnosti viac spolupracovali, aby sa výskum financovaný ERC mohol rozšíriť na inovácie, dodal Palmowski. “Ale formulácia kompasu pre konkurencieschopnosť nielenže ohrozuje nezávislosť a poslanie ERC, ale podkopáva to, čo ERC a EIC robia najlepšie.”

Vedecká rada ERC ustúpila proti predchádzajúcim pokusom zaviesť viac rozhodovania zhora nadol. To viedlo k dramatickej rezignácii jej posledného prezidenta Maura Ferrariho v roku 2020 po tom, čo sa pokúsil a nepodarilo sa mu presvedčiť radu, aby spolu s Komisiou vytvorila špeciálny výskumný program na boj proti pandémii COVID-19

Zatiaľ čo ERC čelí tlaku, aby sa viac zamerala na politické priority, EIC by sa mohlo usilovať o väčšiu nezávislosť. „Nástupca EIC by mal byť štruktúrovaný ako agentúra typu ARPA pre zvýšené riskovanie,“ uvádzajú plány s odkazom na jedno z Draghiho kľúčových odporúčaní

EIC je príliš závislé od úradníkov Komisie, napísal Draghi, zatiaľ čo ARPA poskytujú expertným programovým manažérom obrovský priestor a rozpočty na presadzovanie radikálnych inovácií. Najznámejšia z nich, DARPA, financuje obranný výskum a hrá vedúcu úlohu vo vývoji technológií, ako je internet a GPS.

 

Fond pre konkurencieschopnosť

Zatiaľ čo predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen vyzvala na rozšírenie ERC, stále viac sa zameriava na premenu výskumu na inovácie.

„Budúci rozpočet EÚ na výskum so strategickejším a menej byrokratickým prístupom k podpore prechodu z aplikovaného výskumu na fázu škálovania poskytne cielenú podporu konkurencieschopnosti priemyslu,“ uvádza sa v návrhu.

Výskumná komunita už predtým vyjadrila znepokojenie nad internými dokumentmi Komisie, v ktorých sa navrhuje spojiť väčšinu výskumných programov EÚ do veľkého fondu pre konkurencieschopnosť, vrátane nástupcu programu Horizont Európa, FP10.

V nasledujúcom dlhodobom rozpočtovom období od roku 2028 chce Komisia „prehodnotiť štruktúru a rozdelenie rozpočtu EÚ na podporu priorít konkurencieschopnosti“ s menším počtom programov a strategickejšou koordináciou, uvádza kompas pre konkurencieschopnosť.

Hoci nie je žiadna konkrétna zmienka o 10. rámcovom programe, plánuje sa zriadiť Európsky fond pre konkurencieschopnosť na financovanie investícií do strategických technológií a na „využitie a zníženie rizika súkromných investícií a podporu výskumu a vývoja“.

Podľa Deketelaere je to zlá správa pre tých, ktorí očakávajú samostatný FP10 s obmedzeným rozpočtom. „Tvorcovia tohto dokumentu sa jasne zameriavajú na Európsky fond pre konkurencieschopnosť ako druh super flexibilného rozpočtového bazuku, ktorý bude môcť Európska komisia použiť na to, čo sa politicky považuje za naliehavé a dôležité,“ uviedol.

Tento prístup podkope politiku výskumu a inovácií, pokračoval Deketelaere. “Pripomenie nám to, čo sme videli v posledných rokoch: ak existuje nová výzva a sú potrebné peniaze, sú prevzaté z výskumu.”

Iní sa obávajú, že prínos výskumu a inovácií pre budúcnosť Európy sa obmedzuje na otázky hospodárskej konkurencieschopnosti. „Niektoré kľúčové ciele EÚ v tomto silovom prístupe úplne chýbajú: solidarita, sociálna súdržnosť, rovnosť, inklúzia,“ uviedla Emmanuelle Gardan, riaditeľka skupiny univerzít v Coimbre.

Okrem toho sa dokument zaoberá inováciami prostredníctvom úzkej optiky technológie. „Považujeme za znepokojujúce, že sa vôbec nespomína úloha humanitných vied,“ dodala Gardan.

Ľutuje tiež, že v návrhu vo veľkej miere chýba základný výskum a vzdelávanie. “Je dosť zarážajúce a sklamanie, že takýto dokument bol vypracovaný bez akejkoľvek predchádzajúcej konzultácie.”

Palmowski je rovnako znepokojený tým, že plány neuznávajú úlohu základného výskumu pri podnecovaní prelomových myšlienok. „Kompas konkurencieschopnosti ignoruje pridanú hodnotu celého výskumu od základného až po aplikovaný výskum na jeho nebezpečenstvo,“ uviedol.

 

Inovačná medzera

Návrh kompasu konkurencieschopnosti sa tiež zaoberá priepasťou v oblasti inovácií medzi EÚ a jej hlavnými rivalmi, USA a Čínou. „Už viac ako dve desaťročia hospodársky rast Európy nedrží krok s ostatnými veľkými ekonomikami,“ uvádza sa v správe. “Konvergencia medzi EÚ a USA v oblasti inovácií sa spomalila, zatiaľ čo Čína ju dobehla.

Ako príklad Komisia poukazuje na podiel EÚ na globálnych patentoch. Hoci je to porovnateľné s USA a Čínou, len tretina z nich je komerčne využívaná, čo odráža ťažkosti, s ktorými sa výskumníci a podnikatelia stretávajú pri marketingu svojich nálezov.

Na vyriešenie tohto rozporu sľubuje, že „zasiahne všetky aspekty životného cyklu inovácie“. V roku 2026 Komisia navrhne vytvorenie 28. režimu na zjednodušenie pravidiel v oblastiach vrátane „insolventnosti, pracovného práva a daňového práva“ a na uľahčenie rastu spoločností v rámci bloku

Brusel bude pracovať na posilnení rizikového kapitálu v rámci Únie sporenia a investícií, ktorá bude predstavená v druhom štvrťroku 2025, a Stratégie EU Start-up a EU Scale-up, ktorá sa bude zaoberať aj „vzťahmi medzi univerzitami a podnikmi“.

Pokiaľ ide o obranu, ktorá je „dôležitou hnacou silou konkurencieschopnosti sama osebe“, Komisia zdôrazňuje potrebu intenzívnejšej spolupráce medzi členskými štátmi tým, že sa čoraz viac uchyľuje k spoločnému obstarávaniu, spoločnému výskumu a vývoju a združovaniu zdrojov prostredníctvom obranných projektov spoločného európskeho záujmu.

„Nízke investície do výskumu a vývoja v oblasti obrany predstavujú riziko, že EÚ zaostane v inováciách v oblasti obrany,“ uvádza sa v správe.

 

Kritické technológie

Ďalší plán zahŕňa Európsku investičnú banku, ktorá nasadí investičný program TechEU na podporu inovatívnych technologických projektov, keďže EÚ sa snaží „vyťažiť zo ziskov produktivity“ v kľúčových technologických sektoroch, ako sú umelá inteligencia, robotika, čistá energia, vesmír a kvantá.

Komisia predloží akty o pokročilých materiáloch, vesmíre, biotechnológiách a kvantách, pričom je na stole zákon o digitálnych sieťach, ktorý má uľahčiť digitalizáciu a integráciu AI vo všetkých sektoroch.

Okrem akčného plánu pre čistú priemyselnú dohodu a dostupnú energiu plánuje výkonná zložka EÚ odmeňovať európske spoločnosti, ktoré sa rozhodnú prevziať vedúcu úlohu pri dekarbonizácii EÚ, opatreniami na podporu dopytu po nízkouhlíkových výrobkoch. Medzitým sa očakáva, že návrh zákona o obehovom hospodárstve podnieti investície do opätovného použitia a recyklácie materiálov.

Ale byť konkurencieschopný je možné len vtedy, ak Európa zaistí svoju ekonomickú bezpečnosť, uvádza Compass.

Ak sú obchodné partnerstvá nevyhnutné pre jeho prosperitu, 27-členný blok sa musí zaoberať aj problémami spojenými s nekalou konkurenciou a minimalizovať potenciálne zbrojenie zo závislosti od jedného alebo vysoko koncentrovaných dodávateľov, ako je to v prípade kritických surovín.

„Musí sa presadzovať politika kombinujúca podporu domácej výroby, hromadenie zásob a diverzifikáciu,“ vysvetľuje návrh.

V dôsledku toho má Komisia v úmysle vytvoriť platformu pre spoločný nákup takýchto materiálov a navrhnúť zavedenie európskej preferencie pri verejnom obstarávaní pre kritické sektory a technológie.

 

Zjednodušenie a koordinácia

Ekaterina Zaharieva, nová komisárka pre výskum, zdôraznila dôležitosť znižovania nadbytočných predpisov v oblasti výskumu a inovácií, pretože predstavujú veľkú prekážku dlhodobých investícií.

Toto sa opakuje v návrhu kompasu pre hospodársku súťaž, ktorý hovorí, že „regulácia musí byť primeraná, stabilná, koherentná a technologicky neutrálna. Prístup k fondom EÚ alebo administratívne rozhodnutia musia byť rýchlejšie a lacnejšie.“

Dokument vyzýva na „regulačný systém založený skôr na dôvere a stimuloch než na podrobnej kontrole“ a dúfa, že diskusie o budúcom viacročnom finančnom rámci povedú k zjednodušenému prístupu k finančným nástrojom EÚ.

Komisia medzitým budúci mesiac predloží prvý súhrnný súbor pre zjednodušenie, aby upravil niekoľko existujúcich nariadení naraz so zameraním na udržateľné finančné vykazovanie, udržateľnosť due diligence a taxonómiu. Navrhne tiež novú definíciu malých spoločností so strednou kapitalizáciou, ktorá by mala umožniť až 31 000 spoločnostiam v EÚ využívať výhody prispôsobeného regulačného zjednodušenia, rovnako ako MSP.

Zjednodušenie znamená aj zníženie záťaže súvisiacej s podávaním správ, teda cielené zníženie ohlasovacích povinností pre firmy o 25 % a pre MSP o 35 %.

Na lepšiu koordináciu cieľov EÚ a vnútroštátnych cieľov Komisia navrhne nový nástroj na koordináciu konkurencieschopnosti, ktorý sa zameria na národné míľniky. Chce začať koordináciou politík EÚ a vnútroštátnych politík v niekoľkých pilotných prípadoch, ktoré by mohli zahŕňať energetickú infraštruktúru a vertikálne prípady použitia AI.

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 30.1.2025; autor: rup