Nemecko je v mnohých oblastiach nielen priemyselná, ale už tradične aj inovačná a výskumná veľmoc. Miestna vláda a podniky si uvedomujú, že jedným z predpokladov na udržanie si pozície exportného premianta sú vysoké a dobre cielené investície do vedy, výskumu a inovácií. Odhliadnuc od nepríjemnej stagnácie nemeckej ekonomiky, sa svet technológií a výskumu ale enormne rýchlo mení a pozícia Nemecka ako inovačno-priemyselnej veľmoci nie je vôbec samozrejmá.

V roku 2023 obnášali nemecké investície do vedy, výskumu a inovácií celkom 130 miliárd eur, teda 3,1 % HDP (priemer EÚ je 2,2 %), z toho dve tretiny prispel súkromný sektor. To sa môže zdať ako impozantné až snové číslo. To, že pozícia Nemecka ako veľmoci nemusí byť napriek vysokým výdavkom samozrejmá, sa ukazuje v tak tradične „nemeckom“ sektore, akým je automobilový priemysel. Čínske firmy registrujú v nových technológiách batérií, dobíjania a softvéru viac patentov ako tie nemecké. Len koncern Volkswagen pritom na vývoj a inovácie vydal ročne 18,9 miliardy eur (2022), čím zaujal vo svetovom firemnom rebríčku hneď 6. miesto (a prvé v Európe). Napriek tomu čelí veľmi silnej konkurencii a jeho podiel klesá nielen na čínskom trhu elektroáut.

 

Orientácia na mid-tech

Zatiaľ čo v USA, Číne či Kórei smerujú privátne investície väčšinou do high-tech a rýchlo sa rozvíjajúcich odborov, v Nemecku tradične skôr do takzvaného mid-tech, ako je práve odbor automotive. Nemecké firmy len v tomto sektore plánujú vydať až 320 miliárd eur do roku 2029. Pred Nemeckom aj napriek tejto obrovskej sume stojí výzva či dilema, ako obhájiť svoju pozíciu v tradičných oblastiach, a ako súčasne nasmerovať viac zdrojov do odborov a inovácií, ktoré sa technologicky a biznisovo najrýchlejšie rozvíjajú a majú súčasne  vysoký dopad na ekonomiku (výroba čipov, umelá inteligencia, IT a softvér, biotechnológie).

Súčasne nejde dávať automaticky znamienko rovnosti medzi Nemecko ako krajinu a veľké nemecké firmy, ktoré pôsobia ako globálni hráči s produkciou i investíciami do výskumu a vývoja po celom svete. Nemecký akciový index DAX vlani stúpal na rekordnú hranicu a rad vývojových investícií bol kvôli lepším podmienkam realizovaný či plánovaný v zahraničí. Dôvodom sú nielen mzdové náklady, ale aj miestami prebujnená byrokracia či zaostávanie v oblasti digitalizácie a niektorých odboroch špičkových technológií.

 

Výskum a veda v záujme priemyslu

Silnou stránkou nemeckého hospodárstva je tradične úzke spätie firiem a výskumno-vzdelávacieho sektora. To začína v duálnom odbornom vzdelávaní, kedy sa učňovská a odborná výučba orientuje na firemnú prax a úspešne sa s ňou prepája. Nie nadarmo sa mnoho európskych krajín, vrátane Česka, snaží už roky tento systém v niektorých rysoch skopírovať. Spätie biznisu a vedy, výskumu i inovácií pokračuje cez univerzity, z ktorých tie popredné ako napríklad Ludwig-Maximilians Universität v Mníchove hostia vývojové kampusy popredných firiem. Spoločnosť SAP tam novo investuje 100 miliónov eur.

Najvyššiu úroveň reťazca tvorí hustá sieť vysoko špecializovaných vedecko-výskumných ústavov (napr. Fraunhofer, Max Planck alebo Helmholz Institut), ktoré sa zaoberajú aplikovaným výskumom v úzkej súčinnosti s firmami. Tieto inštitúty len z menšej časti žijú z verejných dotácií a väčšinu financií si musia zarobiť vďaka „Auftragsforschung“ – výskumu na zákazku od veľkých aj menších firiem, či predajom licencií. Napriek stagnácii ekonomiky tento výskum stále rastie, čo dokazuje silnú inovačnú orientáciu a výdavky nemeckých firiem. Okrem obrov ako Siemens, SAP, Bayer či známych značiek v automobilovom priemysle je chrbticou nemeckej ekonomiky „Mittelstand“ – stredne veľké a vysoko špecializované podniky, často rodinne vlastnené. Tie vsádzajú na inovatívnosť a aj vďaka svojej flexibilite a investíciám do výskumu a inovácií patria k svetovým špičkám vo svojom úzkom segmente.

 

Európski lídri, vo svete pokrivkávajú

Veľké nemecké koncerny jednoznačne dominujú vo výške výdavkov na výskum a vývoj v Európe a zaujímajú popredných osem miest v prvej desiatke firiem, napospol v odboroch automotive, strojárstvo, elektrotechnika a farmaceutický priemysel. Aj keď v európskom porovnaní Spolková republika dominuje, v tom globálnom už trochu pokrivkáva. Profesor informatiky z Technickej univerzity Mníchov Helmut Krcmar a spoluautor štúdie k inováciám varuje, že Nemecko „sa nemôže spoliehať na svoje silné stránky, ale naliehavo potrebuje robiť viac pre svoju budúcnosť a oprášiť tradičný výskumný naratív nemeckého inžinierstva.“

Pri pohľade na rebríček najväčších svetových firiem mimo tradičných priemyselných odborov je nutné mu dať za pravdu. Až na výnimku softvérového giganta SAP patria popredné priečky americkým, čínskym a v malej miere aj firmám z iných európskych krajín. Ekonóm Daniel Stelter varuje, že nemecké investície a patenty sa príliš sústredia v tradičných technológiách, v tých nových však v hrubom porovnaní hocikde zaostávajú a môžu zmeškať vývoj na trhu v kľúčových oblastiach ako digitalizácia, umelá inteligencia, kvantové a čipové technológie, či biotechnológie. Tieto odbory rastú biznisovo silnejšie ako tradičný priemysel, ktorý tiež zásadným spôsobom ovplyvňujú a transformujú.

 

Príliš vysoké náklady neúspechu

Ďalším problémom Nemecka a väčšiny Európy je vo všeobecnosti nižšia dostupnosť rizikového kapitálu, ktorú Stelter dáva do súvislosti s vysokými nákladmi na reštrukturalizáciu v prípade neúspechu investičného či inovačného projektu: “Ak Nemecko a Európa chcú hrať v high-tech inováciách prvú ligu, evidentne musia klesnúť náklady neúspechu.  Nedostatok odvážnych a skúsených inovátorov a rizikového kapitálu sú jednoducho symptómy vysokých nákladov na reštrukturalizáciu či likvidáciu firmy.“

Z radov nemeckých firiem a hospodárskych zväzov tiež zaznieva apel voči vláde a novej Európskej komisii, aby dôrazne vykonali odbyrokratizovanie, nadbytočne obmedzujúce kapacitu a ľudské zdroje firiem a brzdiace ich inovácie a rozvoj. Volajú tiež po flexibilnejšom udeľovaní víz pre vysoko kvalifikovaných migrantov. Nemecko trochu zaspalo súperenie o najmúdrejšie mozgy, napríklad príslušnú zmluvu s Indiou uzavrelo až v minulom roku a samotný vízový proces stále nie je digitalizovaný.

Na druhej strane je miestne vysoké školstvo stále silným magnetom pre mnoho nadaných talentov a zhruba každý druhý absolvent zo zahraničia zostáva na miestnom pracovnom trhu. To je dané ako jeho kvalitou, tak aj absenciou či výškou školného a niekedy relatívne nižšími nákladmi na štúdium ako inde v západnej Európe.

 

Česko-nemecké mozgovne

Nemecko je jedným z top partnerov Česka pre vedu, výskum a inovácie, pokiaľ nie tým vôbec najdôležitejším. Skúsenosti zo spolupráce má množstvo českých univerzít, výskumných inštitúcií (napr. ČVUT, Ústav fyziky plazmy AV ČR, CEITEC) i firiem. Českí vedci často oceňujú odbornú úroveň a značnú férovosť prostredia, na druhej strane je pre záujemcov aj po rokoch nesmierne ťažké získať stále miesto v popredných nemeckých inštitútoch. Mentálna a geografická blízkosť je pre Česko stále veľkou výhodou, najmä pre inovačné startupy a technologické firmy „prvej ligy“, ktoré tak môžu ľahšie ponúkať spoluprácu najväčším technologickým koncernom sveta.

Oblasťou s veľkým potenciálom sú okrem iného biotechnológie a ich prepojenie s nemeckými farmaceutickými obrami, ktorí patria svetovo k najväčším investorom do výskumu a inovácií vo svojom odbore. Nemali by sme zabudnúť aj doposiaľ úspešnú „automotive story“, ktorú považujeme za akúsi samozrejmú – technologickú a inovatívnu spoluprácu Škody Auto v rámci koncernu Volkswagen, alebo nedávnu investíciu BMW do testovacieho centra autonómnych vozidiel v Sokolove, na ktorom sa podieľa aj Technická univerzita VUT Brno. Avšak v tomto odbore sa inovácie a vývoj ženú rýchlo dopredu. České a nemecké „mozgovne“ budú musieť napnúť svoje sily, aby sa uhájili voči konkurencii v elektromobilite a rozvíjali konkurencieschopné technológie autonómneho riadenia.

S ohľadom na podobnú ekonomickú štruktúru oboch krajín sú kľúčové aj témy zelenej energetiky a digitalizácie s aplikáciou umelej inteligencie v priemysle. Skupina ČEZ patrí k veľkým investorom do nemeckých zelených malých a stredných podnikov. S partnermi v susednej krajine už úzko spolupracuje Český inštitút informatiky, robotiky a kybernetiky (CIIRC). Je potešujúce, že v primárnom výskume popri európskych programoch novo existuje aj spoločný grantový program Dioscuri na podporu zmiešaných česko-nemeckých vedeckých tímov v prírodných vedách.

 

Čínsky budíček

Budíčkom pre dobre zacielenú podporu vedy, výskumu a inovácií v Česku musí byť rýchly vzostup Číny na tomto poli a jej rýchle exportné prenikanie do high-tech technických segmentov. Čínsky vzostup je veľkou témou nemeckého biznisu a ohrozuje budúcnosť aj českého priemyselného exportu. Toľko proklamovaná potreba strategickej suverenity EÚ voči Číne, ale aj ďalším veľmociam, predpokladá okrem užšej spolupráce v rámci Európy predovšetkým veľmi presné a efektívne zacielenie výskumných a inovačných kapacít i investícií naprieč únijnými krajinami. Prekážkou oproti svetovej konkurencii v Nemecku aj Česku zostáva nedostatok kvalifikovaných mladých odborníkov v odboroch MINT – matematika, informatika, prírodné vedy, technológie, a tiež miestami prebujnená regulácia.

 

Zdroj: https://vedavyzkum.cz, zverejnené: 9.4.2025; autor: rup