Žiadny prístup k prestížnym grantom. Obmedzené možnosti vyjadriť sa k európskej výskumnej politike. Menší záujem zo strany partnerov a výskumníkov. Toto sú len niektoré zo spôsobov, akými sú ETH Zürich a Švajčiarsko ako celok ovplyvnené vylúčením krajiny z programu Horizont Európa.
Keď Švajčiarska federálna rada 26. mája 2021 oznámila médiám, že odstupuje z rokovaní o rámcovej dohode s Európskou úniou, Sofia Karakostas a Agatha Keller vedeli, že nasledujúce mesiace budú skutočne veľmi náročné. Obe ženy vedú EU Grants Access, spoločnú operáciu medzi ETH Zürich a Univerzitou v Zürichu (UZH), ktorá poskytuje poradenstvo v otázkach medzinárodného financovania. Karakostas a Keller pomáhajú výskumníkom získať finančné prostriedky tretích strán z medzinárodných zdrojov. Ale po rozhodnutí Federálnej rady hrozí Švajčiarsku vylúčenie z najväčšieho a najdôležitejšieho systému financovania na svete: programu Európskej únie Horizont Európa. Okrem toho, že Švajčiarsko príde o dotácie EÚ v hodnote desiatok miliónov, stratí schopnosť vyjadrovať sa k tomu, na čo by sa mal európsky výskum zamerať, čím sa zníži príťažlivosť spolupráce so švajčiarskymi univerzitami.
Keller a Karakostas sú vo všeobecnosti nezáživné typy: napokon, granty EÚ riadia viac ako 20 rokov a v roku 2014 šikovne prekonali ďalšie ťažké obdobie po tom, čo Švajčiarsko zahlasovalo za iniciatívu proti masovej imigrácii. Toto rozhodnutie spustilo prvý prípad, keď EÚ zakázala Švajčiarsku predkladať návrhy projektov v rámci programu Horizont. V polovici júna 2021 boli Keller a Karakostas spočiatku optimistickí a informovali výskumníkov, že neúspešná rámcová dohoda zatiaľ neovplyvní štatút Švajčiarska v programe Horizont Európa. Len o niekoľko dní neskôr však veci vyzerali úplne inak po zverejnení dokumentu Európskou komisiou, v ktorom sa výslovne uvádzalo, že Švajčiarsko sa bude pri predkladaní výskumných projektov považovať za nepridruženú tretiu krajinu. Čo však toto rozhodnutie znamená konkrétne pre výskumníkov ETH, pre ETH ako inštitúciu a pre Švajčiarsko – krajinu, ktorá je hrdá na svoje postavenie centra výskumu?
Už nesúťaží s najlepšími
Ako vysvetlila Nicola Spaldin, profesorka teórie materiálov na ETH Zürich: „Toto pravdepodobne najviac zasiahne mladých výskumníkov na švajčiarskych univerzitách, pretože sa nebudú môcť uchádzať o vytúžené európske granty.“ Spaldin, ktorá zastupuje Švajčiarsko v Európskej rade pre výskum (ERC), kde sa diskutuje o všetkých aspektoch európskej výskumnej politiky, pozná európsky výskumný systém lepšie ako väčšina ostatných. Okrem množstva cien si sama dokázala zabezpečiť dva ERC granty. Postdoktorandské štipendiá v rámci programu Marie Skłodowska-Curie Actions a ERC Starting Grants sú dôležitými míľnikmi v kariére mladých výskumníkov.
Spaldin však rýchlo poukazuje na to, že tieto granty nie sú len o peniazoch. A aj keď švajčiarsky Štátny sekretariát pre vzdelávanie, výskum a inovácie (SERI) môže nahradiť prostriedky, ktoré bežne pochádzajú z Bruselu, situácia je stále plná veľkých nevýhod. Ako ďalej vysvetlila: „Je to trochu ako povedať švajčiarskemu olympijskému tímu, že namiesto olympijských hier v Tokiu môžu súťažiť iba v národných súťažiach. Možno nakoniec vyhrajú nejakú finančnú odmenu, ale nebudú súťažiť s najlepšími.“ Ďalej dodala: „Výskumníci, ktorí nedostanú šancu uchádzať sa o najprestížnejšie štipendiá a projekty, si dvakrát rozmyslia, či prídu do Švajčiarska, alebo by dokonca mohli odísť.“
Obrovské kariérne nevýhody
Rovnako ako mnoho iných postdoktorandských výskumníkov, hlavným cieľom Stefana Maffeia je stať sa profesorom. Po výskumných návštevách Spojeného kráľovstva a USA je 34-ročný geofyzik späť na ETH Zürich necelé tri mesiace. Maffei minulý rok požiadal o postdoktorandské štipendium Marie Skłodowska-Curie, ale zaostal o niekoľko bodov, aby uspel. Európska komisia mu odporučila, aby na svojej prihláške upravil niekoľko vecí a predložil ju znova – takže tento rok mala byť jeho šanca.
Teraz však Maffei už nemá nárok. Na opätovné podanie prihlášky by musel prestúpiť na univerzitu v EÚ alebo pridruženej tretej krajine. Počas nasledujúcich dvoch rokov bude taliansko-švajčiarske dvojité štátne občianstvo naďalej financované z fondov ETH, ale jeho ďalšie plány do budúcnosti sú neisté. Mohol by skončiť odchodom zo Švajčiarska alebo úplným opustením kariéry vo vede.
Najväčšou starosťou Maffeiho však nie sú peniaze – úspešní výskumníci ako on majú prístup k alternatívnym vnútroštátnym systémom financovania. Čo viac ťaží na jeho mysli je, že v strednodobom až dlhodobom horizonte bude menej konkurencieschopný. Ako uviedol: „Štipendium Marie Skłodowskej-Curie by bolo ideálnym odrazovým mostíkom k profesúre. Predstavuje to konkrétny úspech, ktorý robí rozdiel v procesoch vymenovania.“
Menší vplyv ETH
Nevýhody však v žiadnom prípade nečelia len mladým výskumníkom: výrazne zasiahnutí budú aj poprední výskumníci, akým je profesor ETH Domenico Giardini. Špecialista na zemetrasenia mal takmer neporovnateľný vplyv na tvár európskej seizmológie: pod jeho vedením ETH koordinovalo infraštruktúrne projekty v hodnote miliónov s cieľom úspešnejšie posúdiť riziko zemetrasení. Giardini, ktorý je tiež švajčiarsko-talianskym štátnym príslušníkom, vysvetlil situáciu takto: „Univerzity, ktoré koordinujú veľké projekty v celej Európe, majú hlavné slovo v budúcnosti seizmologického výskumu.“
Aby univerzity získali prístup k najnovším údajom a prilákali tých najlepších ľudí, musia hrať vedúcu úlohu v prelomových projektoch, ako sú tieto. Ako varoval Giardini: „Ak stratíme tento status, riskujeme aj stratu našej najvyššej pozície v hodnotení v strednodobom horizonte.“ A Giardini je človek, ktorý vie, o čom hovorí – napokon najmä vďaka nemu a jeho kolegom z Katedry vied o Zemi je ETH svetovým lídrom v oblasti geofyziky pred Oxfordom, Harvardom a MIT.
Úplné členstvo je nevyhnutné
Desaťročia základných prác vykonávaných švajčiarskymi výskumníkmi v spoločných projektoch sú teraz ohrozené, pretože univerzity z nepridružených tretích krajín už nemôžu koordinovať projekty ERC. Túto nešťastnú situáciu dokonale ilustruje projekt Digital Twin („Digitálne dvojča“), ktorého cieľom je vytvorenie vysoko presného digitálneho modelu Zeme s cieľom simulovať seizmické riziká a čo najpresnejšie zmapovať vývoj klímy. Rozhodnutie Európskej komisie viedlo k tomu, že ETH stratilo svoju úlohu vedúceho projektu v prospech španielskej univerzity. Ako dodal Giardini: „A všetko, čo môžeme urobiť, je sledovať z okraja, ako naša univerzita stráca svoj vplyv a prestíž.“
Ako zdôraznil Detlef Günther, viceprezident pre výskum ETH Zürich: „Z pohľadu ETH sa Švajčiarsko musí zúčastniť ako plne pridružená krajina v programe Horizont Európa.“ Najväčšie programy financovania výskumu na svete nemožno jednoducho nahradiť alternatívnymi systémami vnútorného financovania, národnými programami alebo bilaterálnymi dohodami.
Podľa Günthera vylúčenie Švajčiarska nielen z dlhodobého hľadiska ohrozuje nábor vysokopostavených výskumníkov a iných talentovaných jednotlivcov, ale bráni aj spolupráci s európskymi partnermi v dôležitých oblastiach výskumu. Ako uzatvoril Günther: „Konkurenčné nevýhody, ktorým čelíme, a nedostatok príležitostí na vytváranie sietí by mohli poškodiť reputáciu švajčiarskych univerzít a nepriaznivo ovplyvniť ich význam v medzinárodnom výskume. Na konci dňa stráca celé Švajčiarsko.“
Ako tomu bolo v roku 2014, keď sa Švajčiarsko a EÚ po niekoľkých mesiacoch dohodli na čiastočnom pridružení, teraz je lopta na súde politikov. A kým sa nedohodnú na riešení, Sofia Karakostas, Agatha Keller a ich tím v EU GrantsAccess budú pravdepodobne čeliť mnohým ďalším otázkam. Jedna vec je však istá: ak budú politici hrať loptu, naši výskumníci budú opäť vybavení na to, aby mohli súťažiť s najbystrejšími mozgami v Európe.
Zdroj: https://ethz.ch, zverejnené: 8. 11. 2021, autor: rpa
