TU Wien (Technická univerzita Viedeň) publikovala v tlačovej správe zo dňa 13. júla 2023 informáciu o štúdii: „Úloha plynovej infraštruktúry v klimaticky neutrálnom Rakúsku.“
Rakúsko si vo „Vládnom programe na roky 2020 – 2024“ stanovilo ambiciózny a právne zakotvený cieľ dosiahnuť do roku 2040 klimatickú neutralitu.
Postupné nahradzovanie fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi sa uskutočňuje prostredníctvom opatrení, ktoré sa týkajú najmä plánovania energetických systémov plynovodov.
Cieľom štúdie je analyzovať budúcu úlohu plynárenskej infraštruktúry v klimaticky neutrálnom Rakúsku do roku 2040.
Na tomto pozadí iniciovalo štúdiu „Spolkové ministerstvo pre ochranu klímy, životné prostredie, energetiku, mobilitu, inovácie a technológie“ (BMK), v ktorej sa analyzuje budúca úloha plynárenskej infraštruktúry v klimaticky neutrálnom Rakúsku do roku 2040, kde sa použijú štyri možné scenáre, ktoré poukazujú na to, akým spôsobom môžu v budúcnosti plyny z obnoviteľných zdrojov prispieť k udržateľnému zabezpečeniu dodávok energie v sektoroch vykurovania, elektriny, priemyslu a obchodu.
Klimatická neutralita sa má dosiahnuť do roku 2040 a podľa toho sa má znížiť používanie fosílnych palív. Tento cieľ je právne zakotvený okrem iného aj v zákone o plynárenstve v zmysle ktorého sa majú prijať opatrenia na dosiahnutie klimatickej neutrality v Rakúsku do roku 2040. Opatrenia sa týkajú najmä plánovania sústav plynovodov. Zahŕňa to i použitie zemného plynu vo všetkých aplikáciách a teda aj v teplárstve, elektroenergetike, v priemyselných a komerčných sektoroch. Zvažujú sa možné strednodobé a dlhodobé požiadavky na plyn v Rakúsku a ich dôsledky pre sieťovú plynárenskú infraštruktúru.
Prechod na klimaticky neutrálne Rakúsko, ako aj prechod na klimaticky neutrálne plyny, vyvolávajú dôležité otázky. Ide napríklad o riziko a rozsah uviaznutých aktív na strane siete a koncového zákazníka alebo neistotu, týkajúcu sa vývoja energetickej sústavy do roku 2040. Štúdia sa zameriava na prepravné a sieťové úrovne plynárenskej infraštruktúry. V tejto štúdii sa a priori predpokladá klimaticky neutrálna spotreba plynu na rok 2040, ako aj výrazne znížená spotreba fosílneho zemného plynu na rok 2030. Obnoviteľné plyny sa využívajú predovšetkým tam, kde nie sú dostupné iné alternatívy za rozumnú cenu s ohľadom na celkovú kvantitatívnu štruktúru predpokladaného dopytu a národnej produkcie.
Z dôvodu obmedzenej dostupnosti zelených plynov a obchodovateľných alternatív nie je široké uplatnenie „zelených plynov“ prioritou na trhu vykurovania v sektore domácností a stavieb. Cieľom štúdie je prispieť k tomu, ako môže udržateľná dodávka plynu prispieť k bezpečnosti dodávok v budúcnosti a aké regulačné problémy z toho vyplynú. Na základe toho môžu politici, regulačný úrad, manažéri trhu a distribučných oblastí, ako aj prevádzkovatelia prenosových a distribučných sústav vstúpiť do hĺbkovej analytickej diskusie.
Plynová kríza z minulého roka, ktorú spustila útočná ruská vojna na Ukrajine, opäť podčiarkla dôležitosť rýchleho prechodu na obnoviteľné, a teda udržateľné a bezpečné dodávky energie. Východiskový bod tvoria scenáre rôzneho využitia plynu v budúcnosti.
V tejto štúdii sa neuvádza žiadna celková optimalizácia rakúskeho energetického systému na dosiahnutie klimatickej neutrality v roku 2040. Ako analytický prístup pre úlohu plynárenskej infraštruktúry v klimaticky neutrálnom Rakúsku sa používa prístup pozostávajúci zo štyroch scenárov. Tieto štyri scenáre zahŕňajú variáciu troch dimenzií (stupeň elektrifikácie, sektorové rozloženie dopytu po obnoviteľných plynoch a obnoviteľnom vodíku, ako aj decentralizáciu obnoviteľných plynov a obnoviteľného vodíka), ktoré sú rozhodujúce pre dimenzovanie plynárenskej infraštruktúry v Rakúsku do roku 2040.
Scenár „elektrifikácia“
opisuje vysoký stupeň elektrifikácie a zvýšenie účinnosti koncových aplikácií. Plyn ako konečný zdroj energie sa vo veľkej miere nahrádza účinnejšími elektrickými aplikáciami, takže v roku 2040 sa plyn v domácnostiach a podnikoch už takmer nebude používať. Vždy, keď to bude možné, bude elektrifikácia prebiehať vo všetkých sektoroch. Zostávajúce využitie plynných nosičov energie (najmä vodíka) sa vyskytuje vo veľkej miere v oceliarskom, chemickom a konverznom sektore a je regionálne koncentrované.
Scenár „Zelené plyny“
približuje nižšiu úroveň elektrifikácie koncových aplikácií, takže z dlhodobého hľadiska sa vo veľkom počte sektorov bude čoraz viac využívať najmä vodík. Okrem využívania obnoviteľných plynov a obnoviteľného vodíka v oceliarskom a chemickom sektore sa biometán a vodík využívajú aj v iných odvetviach (napr. v odvetví konverzie a dopravy). Aj v tomto scenári je dopyt a objem plynu charakterizovaný „centralitou“.
Scenár „Zelený metán“
popisuje využitie plynných nosičov energie v porovnateľnom rozsahu ako v scenári „Zelené plyny“, ktorý je však primárne založený na metáne. Okrem zvýšeného využívania biometánu sa využíva aj syntetický metán (SNG).
Scenár „Decentralizované zelené plyny“
spotreba a výroba plynu sú naďalej rozdelené výrazne regionálne. Okrem vyššej národnej produkcie biometánu ako v scenári „Zelené plyny“ sa spotrebuje viac plynu aj v domácnostiach a sektoroch obchodu a služieb. Štyri scenáre sú založené na existujúcich štúdiách pre Rakúsko, ktoré sa odrážajú aj v politickej diskusii. V štúdii sa neobjavilo žiadne ekonomické hodnotenie scenárov, ktoré by zohľadňovalo očakávané ceny rôznych zdrojov energie v prevádzkovej fáze.
Viac informácií:
Rolle der Gasinfrastruktur in einem klimaneutralen Österreich
Zdroj: https://www.bmk.gv.at, zverejnené: 20. 9. 2023; spracovala: Dr. Blanka Hermanová; rpa