Keďže Slovinsko napreduje v plánoch na novú výskumnú a inovačnú agentúru, minister pre vedu Igor Papič kritizuje sumu peňazí EÚ na výskum a vývoj vyplatenú konzultantom za poradenstvo pri vypĺňaní zložitých formulárov žiadostí o grant.
Slovinskí výskumníci získavajú viac grantov v rámci programu Horizont Európa ako v minulosti vďaka dodatočným podporným službám organizovaným univerzitami a výskumnými ústavmi, ale minister pre vedu Igor Papič hovorí, že proces podávania žiadostí o granty EÚ by sa mohol ešte viac zjednodušiť.
Ako uviedol Papič pre Science|Business: „Je prakticky nemožné vytvoriť úspešnú žiadosť [Horizont Európa] bez externých podporných agentúr.“
Predtým, ako sa Papič stal politikom, bol rektorom Univerzity v Ľubľane a aktívne sa zapájal do diskusií o politike EÚ v oblasti výskumu. V roku 2019 sa verejne pohádal s Wolfgangom Burtscherom, bývalým zástupcom generálneho riaditeľa pre výskum a inovácie v Európskej komisii, o komplexnom procese podávania žiadostí v Horizont Európa.
Papič považoval za nerozumné, že žiadosť o financovanie výskumu bola taká komplikovaná, že výskumníci potrebovali pomoc konzultantov na napísanie návrhu. Burtscher odpovedal, že nie je chybou Komisie, že žiadatelia „nie sú schopní podať svoje nápady písomne“.
Rýchly posun o niekoľko rokov dopredu: Burtscher prešiel na riaditeľstvo Komisie pre poľnohospodárstvo a Papič vstúpil do politiky s ambíciou zmeniť spôsob, akým jeho krajina financuje základný a aplikovaný výskum, a prepojiť vedu s potrebami súkromného sektora.
Zložitosť písania žiadostí pre Horizont sa však príliš neznížila. Podľa údajov z najnovšieho prieskumu Komisie o výskume a inováciách je proces podávania žiadostí v skutočnosti stále dlhý, náročný a nákladný. Výskumníci musia spolu s dôkazom, že ich nápad stojí za to financovať, predložiť aj množstvo ďalšej dokumentácie o rodovej rovnosti, správe údajov, princípoch otvorenej vedy a zabezpečení, aby ich projekt nepoškodzoval životné prostredie.
Papič sa domnieva, že tento stav je skvelou príležitosťou pre poradenské firmy v Bruseli a v celej EÚ, keďže náklady na poradenstvo, ktoré môžu presiahnuť 10 %, môžu byť zahrnuté do celkového rozpočtu výskumných projektov. Ako uviedol Papič: „Nikdy nepracujú na výskumných nápadoch, len sa snažia tieto žiadosti zatraktívniť alebo priblížiť bruselskému spôsobu myslenia.“
Podľa Papiča je veľmi ťažké vyhodnotiť, koľko peňazí výskumné organizácie platia za poradenské služby, no v mnohých prípadoch sa poradcovia stávajú súčasťou konzorcií a môžu získať 10 až 15 % z rozpočtu na manažérske služby. Ako dodal Papič: „Je to len manažment a, samozrejme, prispôsobenie žiadostí jazyku Komisie.“
Dvojstupňová žiadosť
Komisia by to mohla vyriešiť zavedením dvojstupňového procesu podávania žiadostí, ktorý je podobný tomu, ktorý sa používa v Európskej rade pre výskum (ERC). Uchádzači o ERC najskôr predložia 10 alebo 15 strán so svojím výskumným nápadom. Ak sa nápad považuje za hodný ďalšej fázy, žiadateľ je povinný zapísať podrobnosti o riadení projektu v dlhšom formáte. Aj keď sa dvojfázové žiadosti už používajú v niektorých častiach Horizontu mimo ERC, Papič povedal, že by sa mali využívať vo väčšom rozsahu v rámci programu. Prijatie tohto prístupu by podnietilo viac výskumných tímov a konzorcií, aby sa uchádzali o granty Horizontu, pretože by sa tým výrazne znížili náklady na vstup do prvej fázy súťaže a zvýšila by sa miera úspešnosti v druhej fáze.
Okrem ERC a niekoľkých ďalších schém, ktoré sa zameriavajú na jednotlivých výskumníkov, však Horizont Európa financuje projekty spolupráce s mnohými partnermi z viacerých krajín a výskumných inštitúcií, čo pre mnohých znamená, že je potrebný určitý druh profesionálneho riadenia. Papič však uviedol: „ERC je najprestížnejší program, aký v Európe máme, a ak je to pre ERC možné, prečo by sme to neurobili na úrovni Horizontu?“
Univerzity v Slovinsku zaznamenávajú rastúci počet svojich výskumníkov, ktorí vyhrávajú projekty financované EÚ, najmä vďaka zlepšeným podporným službám. Ako dodal Papič: „Myslím si, že sme jednou z najrýchlejšie sa zlepšujúcich krajín v súťažiach o ERC, ale s týmto výsledkom samozrejme nemôžeme byť spokojní.“
Minister Papič je tiež nespokojný s rozdielom vo výkonnosti medzi bohatšími a chudobnejšími členskými štátmi EÚ a uviedol, že Komisia by mala pokračovať v dolaďovaní svojich programov zameraných na preklenutie tohto rozdielu v programe Widening. Ako ďalej dodal Papič: „Stále neverím, že situáciu zlepšujeme.“
Komisia napríklad ponúka „pečať excelentnosti“ (Seal of Excelence) pre každý projekt, ktorý prekročí limity Horizontu na financovanie, ale na ktorý nie sú k dispozícii žiadne peniaze. Výskumníci majú tento certifikát použiť na získanie financií od národných agentúr, no Papič tvrdí, že vláda nemá dostatočne veľký rozpočet na pokrytie nákladov na rastúci počet projektov, ktoré sa posielajú späť z Bruselu.
V Ľubľane Papič pracuje na spustení novej agentúry s názvom ARIS, ktorá by priniesla výskum a inovácie pod jednu strechu, aby vláda mohla financovať základný výskum a tiež uprednostniť verejné financovanie technológií, ktoré sú na ceste vývoja ďalej. Cieľom vlády je urýchlene prerokovať návrh zákona v parlamente a uskutočniť prvé kolo výziev v rámci novej agentúry do jesene.
Papič hovorí, že chce, aby bol slovinský výskumný a inovačný systém konkurencieschopnejší, ale aby sa tak stalo, krajina potrebuje vytvoriť jasnejšie mechanizmy financovania na nasmerovanie základného výskumu do aplikovaných technológií.
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 13. 3. 2023, autor: rpa
