Výstavba inteligentného elektrického vedenia na juhu Slovenska a hydroelektráreň pod Tatrami dostanú podporu z Nástroja na prepájanie Európy, informovala Európska komisia. Celkovo na energetické projekty rozdelila približne 1,25 miliardy eur.
Európska komisia uvoľní financie z programu Nástroj na prepájanie Európy (CEF) na podporu 41 cezhraničných energetických infraštruktúrnych projektov, ktoré získali štatút projektov spoločného záujmu (PCI) a projektov vzájomného záujmu (PMI) v rámci politiky Transeurópskych energetických sietí (TEN-E) pre rok 2024.
Ide o najväčšiu výzvu na predkladanie projektov v rámci aktuálneho programu CEF Energy, ktorá prevýšila pôvodne plánovaný rozpočet 850 miliónov eur. Zároveň ide o prvú výzvu podľa revidovaného nariadenia TEN-E, ktoré po prvýkrát zahŕňa aj projekty v oblasti vodíka a elektrických sietí na mori.
Slovensko uspelo s dvoma projektami
Ako zdôrazňuje Draghiho správa, aj nedávno ohlásený Kompas konkurencieschopnosti, investície do cezhraničnej energetickej infraštruktúry sú kľúčové pre posilnenie ekonomickej odolnosti Európy. Prispejú k prepojeniu energetických trhov a dekarbonizácii energetického systému vytváraním podmienok na väčšie pripájanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE).
Z celkovej sumy Komisia rozdelí financie medzi päť projektov výstavby a 36 štúdií. Takmer 750 miliónov eur je vyčlenených na osem projektov elektrických sietí, vrátane offshore a inteligentných elektrických sietí.
Najväčší grant – 645 miliónov eur – smeruje na projekt Bornholm Energy Island v Baltskom mori. Tento projekt prepojí Dánsko a Nemecko a ich spoločné zariadenia offshore veterných elektrární.
Ďalší významný grant vo výške 33 miliónov eur dostane projekt Danube InGrid. Peniaze budú slúžiť na výstavbu inteligentnej elektrickej siete medzi Maďarskom a Slovenskom.
Ďalších šesť projektov v Belgicku, Bulharsku, Dánsku, Francúzsku, Slovensku a Španielsku získa podporu na prípravné štúdie. Na Slovensku ide o projekt modernizácie prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh, ktorý získa cez dva milióny eur.
InGrid pomáha domácnostiam pripájať OZE
Danube InGrid je medzinárodný projekt modernizácie elektrickej siete medzi Slovenskom a Maďarskom, zameraný na integráciu obnoviteľných zdrojov a zvýšenie stability distribučnej sústavy.
Zahŕňa inteligentné siete (smart grids), modernizáciu infraštruktúry a digitalizáciu na efektívnejšiu distribúciu elektriny. Cieľom je zvýšiť kapacitu siete pre veterné a solárne elektrárne, zlepšiť cezhraničnú energetickú bezpečnosť a umožniť obojsmerné toky elektriny.
Na Slovensku projekt realizujú Západoslovenská distribučná (ZSD) a SEPS, v Maďarsku na ňom spolupracuje firma E.ON.
Vlani na jeseň v rámci projektu napríklad ZSD uviedla do prevádzky novú trafostanicu v obci Mierovo. „Už niekoľko rokov sledujeme enormný záujem o pripájanie obnoviteľných zdrojov do sústavy. Zákazníci majú zároveň nové potreby a očakávania, nároky na spotrebu elektriny sa zvyšujú. Chcú využívať elektrické autá, chcú byť sebestační pri zabezpečovaní energetických potrieb,“ vysvetlil Markus Kaune, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ ZSE s tým, že to všetko sú dôvody na posilňovanie sietí.
Batéria na vodnej elektrárni pomôže pri blackoutoch
Čierny Váh je vďaka najväčšiemu inštalačnému výkonu vlajkovou loďou prečerpávacích vodných elektrární na Slovensku. Slovenské elektrárne (SE) predložili povoľovacím úradom na ochranu životného prostredia zámer na jej modernizáciu už pred dvoma rokmi.
Zámerom Slovenských elektrární, ktoré Čierny Váh prevádzkujú, je zvýšiť celkovú kapacitu a schopnosť elektrárne reagovať na potreby energetickej siete. Súčasťou modernizácie má byť aj výstavba nového batériového úložiska pri dolnej nádrži, čo pomôže tvoriť rezervy elektriny pre prípad blackoutov.
Prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh funguje na princípe ukladania energie cez prečerpávanie vody medzi dvoma nádržami. Počas prebytku elektriny v sieti sa voda čerpá z dolnej nádrže do hornej, čím sa akumuluje energia.
Keď je dopyt po elektrine vyšší, voda sa vypúšťa späť do dolnej nádrže cez turbíny, čím sa generuje elektrická energia. Tento systém pomáha stabilizovať elektrickú sieť, vyrovnávať výkyvy vo výrobe z obnoviteľných zdrojov a slúži aj ako strategická rezerva pre energetický systém Slovenska.
Aj Koncepcia vodnej politiky SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 počíta s modernizáciou a rekonštrukciou existujúcich vodných elektrární. Dôvodom má byť zvyšovanie flexibility elektrizačnej sústavy, súčasťou takýchto projektov má byť aj zmiernenie negatívnych vplyvov na vodné útvary, na vodné a vode závislé ekosystémy.
Komisia podporí aj vodík a sklady uhlíka
Vodíková infraštruktúra dostane vyše 250 miliónov eur na 21 projektov, najvýznamnejšie sú v Španielsku či v Pobaltí. Okrem toho pôjde 250 miliónov eur na rozvoj infraštruktúry CO₂, napríklad výstavbu systému zachytávania a ukladania uhlíka v juhovýchodnom Stredomorí, v Holandsku a v Dánsku. Tieto projekty prispejú k cieľu 50 miliónov ton ročnej kapacity na zachytávanie a ukladanie CO₂ do roku 2030, ako je stanovené v Net-Zero Industry Act.
Rozhodnutie o financovaní nadväzuje na výzvu CEF 2024. Po jeho formálnom schválení Európskou komisiou začne Európska agentúra pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (CINEA) pripravovať grantové dohody s príjemcami. Ďalšia výzva CEF Energy je plánovaná na rok 2025.
Viac informácií:
Zdroj: https://euractiv.sk, zverejnené: 7.2.2025; autor: rup
