Ak by si sedem percent európskych domácností vymenilo svoj plynový kotol za tepelné čerpadlo, ušetrilo by to množstvo plynu, ktoré Európa dováža na vykurovanie z Ruska, tvrdia európski výrobcovia čerpadiel. Pomôcť by to mohlo Slovensku, ktoré patrí k lídrom v ich výrobe.

Európska komisia minulý týždeň predstavila svoj plán na ukončenie dovozu fosílnych palív z Ruska do roku 2027. Nezmienila v ňom však tepelné čerpadlá, hoci v jej pôvodnom pláne na odstrihnutie sa od ruských energonosičov REPowerEU boli jedným z hlavných krokov, ako mala Európa znížiť svoju závislosť na dovoze fosílnych palív z Ruska.

Do roku 2030 ich plánovala nasadiť 60 miliónov a majú byť kľúčom k zníženiu emisií z vykurovania a zvýšeniu jej energetickej bezpečnosti.

Podľa Európskej asociácie výrobcov tepelných čerpadiel (EHPA) je preto vynechanie čerpadiel z plánu na ukončenie dovozu ruského plynu od Európskej komisie nepochopiteľné: „Jednoducho povedané: nemôžeme ukončiť závislosť od ruských fosílnych palív bez toho, aby sme plne využili potenciál tepelných čerpadiel,“ tvrdí.

To potvrdzujú aj predpoklady Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA). Tá v roku 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu, odhadovala, že potenciál tepelných čerpadiel znížiť závislosť od zemného plynu pri vykurovaní je obzvlášť veľký v Európskej únii, kde je stále najpoužívanejším vykurovacím palivom. Rýchle nasadenie tepelných čerpadiel malo podľa agentúry znížiť dopyt po plyne na vykurovanie budov v Európe v roku 2030 najmenej o 21 miliárd kubických metrov.

Podľa asociácie by nasadenie štrnástich miliónov tepelných čerpadiel mohlo vymazať ekvivalent ruského plynu používaného na vykurovanie priestorov a vody v EÚ.

V roku 2024 predstavoval dovoz ruského plynu 19 % celkového dovozu plynu do EÚ, potrubím či na lodiach sa ho do Európskej únie dostalo 51,7 miliardy kubických metrov. Európske domácnosti využívajú takmer 25 % tohto objemu na vykurovanie či ohrev vody. To predstavuje 12,8 miliardy kubických metrov, ktoré by bolo možné nahradiť tepelnými čerpadlami, tvrdia výrobcovia.

V súčasnosti má tepelné čerpadlá 26 miliónov domácností, takže pre odklonenie ruského plynu by ich využívanie muselo vzrásť o 55 %.

„Tento výpočet je založené na predpoklade, že tepelné čerpadlo by nahradilo plynový kotol – na vykurovanie priestorov, ohrev vody alebo oboje. Tepelné čerpadlo by v priemere pokrylo celú konečnú spotrebu energie jednej domácnosti, čím by efektívne nahradilo celkovú spotrebu, ktorú predtým pokrýval plynový kotol,“ upresňujú výrobcovia.

Spomínaný plán na ukončenie dovozu ruských energií, ktorý zverejnila Európska komisia minulý týždeň, načrtáva, ako sa majú členské štáty zbaviť závislosti od ruských energetických surovín – plynu, ropy a uránu. Cieľom je do roku 2027 úplne ukončiť ich dovoz z Ruska.

Slovenský premiér Róbert Fico túto stratégiu Únie odmieta. Podľa neho by Európa odstrihnutím sa od ruského plynu stala závislá od dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) zo Spojených štátov. „Máme urobené dohody, ale aká bude cena? Jedna závislosť môže nahradiť závislosť druhú, čo je pre nás úplne neakceptovateľné,“ dodal Fico. Tento krok spôsobí podľa neho zvýšenie ceny plynu na európskych trhoch, čo zníži konkurencieschopnosť našich firiem. „Slovensko týmto bude veľmi negatívne ovplyvnené,“ uviedol.

Pre Slovensko by odstrihnutie sa od ruského plynu nemusela byť katastrofa – ak by to znamenalo rýchlejšie nasadenie tepelných čerpadiel, mohlo by to naopak slovenským firmám pomôcť. Podľa Európskej komisie a jej Dohody pre čistý priemysel si blok udrží konkurencieschopnosť iba vtedy, ak priláka investície do technológií, ktoré sú potrebné pre zelenú transformáciu ako sú fotovoltické panely či veterné turbíny. To sa Slovensku dlhodobo darí práve v oblasti tepelných čerpadiel a ich dodávateľského reťazca.

 

Vo výrobe čerpadiel patríme k lídrom

Vďaka investíciám a strategickej polohe sa Slovensko stáva spolu s Poľskom, Českom súčasťou takzvaného údolia tepelných čerpadiel v strednej Európe. Tento región priťahuje veľkých výrobcov, ako sú Daikin, Bosch, Panasonic a Stiebel Eltron, ktorí tu budujú nové výrobné kapacity.

V Senici napríklad v roku 2023 otvoril nemecký výrobca Vaillant továreň s kapacitou 300 000 tepelných čerpadiel ročne, čím sa Slovensko zaradilo medzi kľúčové výrobné lokality v Európe. Po plnom rozbehu výroby sa očakáva, že závod zamestná približne 900 ľudí – 700 výrobných pracovníkov, 80 inžinierov a 120 administratívnych zamestnancov. Okrem Vailantu pôsobí na Slovensku ďalších jedenásť výrobcov týchto zariadení. Celkové investície v tomto sektore dosahujú takmer 500 miliónov eur, čo by malo zabezpečiť výrobu až 650 000 kusov ročne.

„Na Slovensku sa nevyrábajú len tepelné čerpadlá ale aj množstvo komponentov ako výmenníky tepla či kompresory. Pokiaľ bude stúpať spotreba takýchto produktov v Európe, naše výrobné podniky sa jednoznačne budú rozvíjať,“ uviedol prezident Slovenského zväzu pre chladenie, klimatizáciu a tepelné čerpadlá techniku Vladimír Orovnický.

Unikátne podľa neho je, že na Slovensku nájdeme okrem výroby tepelných čerpadiel skoro kompletný výrobný reťazec, čo v iných krajinách nie je bežné. Ten len v oblasti výroby vytvára 6 000 pracovných miest.

Podľa štúdie, ktorú vypracovala Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) o zelených pracovných miestach na Slovensku, by pri aktuálnom vývoji do roku 2030 malo vzniknúť približne 53-tisíc voľných pozícií, z ktorých až 82 % bude v sektore tepelných čerpadiel. „Tepelné čerpadlá majú najväčší potenciál v tvorbe nových pracovných miest. Je to najmä preto, že ide o technológiu, ktorá sa na Slovensku nielen inštaluje a servisuje, ale aj vyrába,“ uviedol riaditeľ SAPI Ján Karaba.

 

Nevyužitý potenciál

Napriek pozitívnemu vývoju vo výrobe, Slovensko zaostáva v počte inštalácií tepelných čerpadiel v porovnaní s inými európskymi krajinami. V roku 2023 sa na Slovensku predalo približne 13 000 tepelných čerpadiel, zatiaľ čo v Česku to bolo 60 000 kusov.

Hlavnými prekážkami pre ich uplatnenie je vysoká ceny elektriny, ktorá je viac ako trojnásobne drahšia než cena plynu. Potenciálnych kupcov odrádzajú vyššie ceny tepelných čerpadiel v kontraste s relatívne nízkymi cenami plynových kotlov. Pomôcť domácnostiam prekonať vysoké investičné náklady pri čerpadlách mali dotácie z eurofondov, výzvy sa posledné roky vyhlasovali neskoro a trvalo dlho, kým sa k domácnostiam dostali reálne peniaze.

V súčasnosti je podľa EHPA rozhodovanie spotrebiteľov na Slovensku zatienená možnosťou výmeny tradičných plynových kotly za kondenzačné kotly, najmä pre stredne a nízkopríjmové skupiny napojené na dobre zavedené plynárenské siete. Plynové kotly majú aj potenciál získať dotácie od distribútorov plynu, čím sa ďalej zvyšuje ich príťažlivosť.

Klimatická koalícia environmentálnych organizácií v reakcii na nesúhlas Róberta Fica s plánmi EÚ na odstrihnutia od ruských palív – a najmä plynu – upozornila, že Slovensko dlhodobo dekarbonizáciu vykurovania nerieši a nevyužíva to, že je európskym výrobným centrom pre čerpadlá.

„Financie, ktoré sme mali na lepšie riešenie teplárenstva, napríklad cez Modernizačný fond čerpá Slovensko pomaly a väčšina ide na plynové kotly a biomasu. Na druhej strane, využívanie geotermálnej energie v Kežmarku, Galante, Šali, projekt v Košiciach či využívanie aj slnečnej energie a tepelných čerpadiel v Prievidzi ukazujú, že miestne obnoviteľné zdroje môžu stabilizovať ceny energií aj pri geopolitických výkyvoch.  Aj keď sme krajinou, kde výrazne narástla produkcia tepelných čerpadiel, u nás sa využívajú len málo,” uviedol Juraj Melichár z Priateľov Zeme-CEPA pre Euractiv Slovensko.

 

Zdroj: https://euractiv.sk, 16.5.2025, rup