Hrubé domáce výdavky na výskum a vývoj (GERD) v EÚ v roku 2020 predstavovali celkom 311-miliárd EUR, priemerne potom 699 EUR na jedného obyvateľa. Investície sú však v jednotlivých regiónoch značne nevyvážené, vyplýva z nedávno vydanej správy Eurostatu, európskeho štatistického úradu.

Často sa tvrdí, že Európa čelí deficitu inovácií. Európska komisia v januári 2018 v priebežnom hodnotení programu Horizont 2020 pritom zistila, že inovačný deficit nebol spôsobený absenciou nových nápadov alebo objavov, ale naopak odráža nedostatok úspechov v komercializácii vynálezov. To môže čiastočne súvisieť s malou ochotou podnikov a finančných systémov EÚ prijímať riziká, čo môže zase ovplyvniť ich schopnosť identifikovať prevratný výskum.

Regionálna štatistika Eurostatu v oblasti výskumu sa zameriava na takzvanú intenzitu výskumu a vývoja, teda výšku výdavkov voči hrubému domácemu produktu, a ľudské zdroje vo výskume a vývoji. Porovnávanou jednotkou sú takzvané regióny súdržnosti, označované ako NUTS 2.

Regióny s intenzívnym výskumom sa často nachádzajú v okolí akademických inštitúcií, priemyselných činností v oblasti špičkových technológií alebo služieb založených na znalostiach, ktoré priťahujú nové začínajúce podniky a vysoko kvalifikovaný personál. Napriek značnému ekonomickému dopadu krízy okolo pandémie Covid-19 je zaujímavé, že vo výške výdavkov na VaV nedošlo k takmer žiadnej zmene (pokles o 0,2 %).

Rekordne sa investuje v Nemecku a Belgicku

Posledným referenčným rokom s relatívne úplným súborom regionálnych štatistík výskumu a vývoja je rok 2019. Viac ako polovica (53,2 %) výdavkov na výskum a vývoj sa uskutočnila iba v 18 zo 199 regiónov úrovne NUTS 2. Všetkých 18 najväčších regiónov v EÚ z výdavkov na výskum a vývoj zaznamenalo výdavky presahujúce 4-miliardy EUR. Dva regióny s najvyššími výdavkami sú v Nemecku, prvým je Stuttgart (16,5-miliardy EUR) a druhým Horné Bavorsko (12,6-miliardy EUR).

Celkovo však EÚ zostala pod svojím dlhodobo stanoveným cieľom investovať do výskumu aspoň 3 % svojho HDP. Tých, ktoré do výskumu investujú 3,35 % HDP a viac, je v Európe celkom 20 (teda 2,32%, čo je mierne väčšie číslo ako vlani). Tieto regióny sa nachádzajú predovšetkým v Nemecku, Belgicku, Rakúsku a Švédsku, rovnako tak aj v Dánsku a Fínsku.

Najviac peňazí ide do výskumu tradične v nemeckom regióne Braunschweig (7,79 %), hneď za ním je už vyššie spomínaný Stuttgart. Tam sídlia technologické a automobilové spoločnosti ako Bosch, Mercedes-Benz a Porsche alebo Volkswagen. Ďalším príkladom je belgická provincia Brabant Wallon, tam do vedy putuje až 7,73 % (údaj je však z roku 2017).

Opakom sú štáty, kde neinvestujú do výskumu ani 0,50 % HDP. Tieto regióny sú tradične vo východnej Európe (Bulharsko, Poľsko a Rumunsko), zle sú na tom aj niektoré južné štáty (Grécko, Španielsko a Portugalsko).

Vo výskume v Európe pracuje 1 % zamestnaných

Správa sa zaoberá aj počtom výskumníkov. Tie definuje ako osoby zaoberajúce sa výskumnými a vývojovými činnosťami. Vykonávajú výskum a zlepšujú alebo vyvíjajú koncepty, teórie, modely, technické vybavenie, softvér alebo prevádzkové metódy. V roku 2020, s ohľadom na rôzny pracovný čas a pracovné modely, bol počet výskumných pracovníkov v EÚ približne 1,89-milióna plných pracovných úväzkov (FTE). To zodpovedá asi 1 % všetkých zamestnaných ľudí.

Z dostupných dát je však zrejmé, že EÚ má štrukturálnu slabinu, čo sa týka výskumu v podnikateľskom sektore. Ten má nižšiu úroveň výkonnosti ako globálna konkurencia. V roku 2019 bola o niečo viac ako polovica (55,3 %) všetkých výskumných pracovníkov pracujúcich v EÚ zamestnaná v podnikateľskom sektore.

Nemecký región Braunschweig (4,03 %) a oblasť hlavného mesta Dánska Hovedstaden (4,00 %) boli jedinými regiónmi v EÚ, kde pracovníci výskumu a vývoja tvorili aspoň 4 % všetkej pracovnej sily. Okrem šiestich nemeckých regiónov, (ktoré však nezahŕňali región hlavného mesta Berlín), do skupiny 20 regiónov s najvyšším podielom pracovníkov VaV patrilo 10 regiónov hlavných miest po celej EÚ, ďalej Emilia-Romagna v Taliansku, Zuid-Nederland v Holandsku, Steiermark v Rakúsku a Västsverige vo Švédsku. Medzi regióny, kde podiel pracovníkov vo VaV prekročil 2 % podiel, sa zaradila aj Praha.

Ročenka pracuje aj s konceptom HRST (Human Resources in Science and Technology), ktorý operuje s tým, že ľudia síce majú vzdelanie v akademickom/výskumnom odbore, ale nutne v ňom nemusia pracovať. Zahŕňa aj tých, ktorí na svoj výkon práce potrebujú konkrétne vzdelanie. Takých ľudí je v EÚ až 117-miliónov.

V roku 2021 bolo 13,2-milióna mladých ľudí vo veku 25 – 34 rokov, ktorí boli klasifikovaní ako jadro HRST. V rámci EÚ tvorili mladí výskumníci v roku 2011 22,5 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva. O desať rokov neskôr v roku 2021 tento podiel vzrástol na 29,6 %.

Ďalšia kapitola sa zamerala na to, ako často vedci menia zamestnávateľov. Predvlani v skupine 25-64 rokov odišlo z práce inam celkom 6,8 % výskumníkov, a to počas jedného roka. Najčastejšie výskumníci hľadali zmenu na Cypre a v Estónsku.

Nakoniec sa ročenka venuje aj tomu, či vo vede prevažujú muži alebo ženy. Vlani bolo v jadre HRST celkom 49,8-milióna ľudí, z ktorých prevažovali o takmer 4-milióny ženy, ktorých bolo 26,9-milióna.

Viac informácií:

Eurostat regional yearbook 2022

Zdroj: https://vedavyzkum.cz; https://ec.europa.eu/eurostat, zverejnené: 8. 12. 2022, autor: rpa