Vietor bol hlavným zdrojom obnoviteľnej elektriny v EÚ (Q1 2025 a Q1 2026). Naopak, na Slovensku má veterná energia podiel 0,00001 % na celkovom energetickom mixe. Konkrétne máme 5 turbín, kým Rakúšania ich majú 1 300.

V súčasnosti je viacero zámerov, ktoré by mohli tento stav zvrátiť. O diskusiu sa snaží aj štát, keďže bez plánu na veterné zdroje môžeme prísť o európske peniaze z Plánu obnovy a odolnosti.

Téma veterných elekrárni budí v poslednom období výrazné emócie. Tému tiež často skresľujú a zneužívajú politici.

 

Ako presviedčali úradníci verejnosť

Akceleračné zóny predložilo na pripomienkovanie Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR). V dokumente, ktorý sa aktuálne prerokuváva s verejnosťou, štát vybral 8 lokalít. V nich by mohlo stáť 207 turbín s výkonom 1 449 MW. Lokality sa nachádzajú napr. v senickom okrese, skalickom okrese, okrese nové Zámky pri obci Palárikovo. Ďalšia oblasť by mala byť v nitrianskom okrese pri Komjaticiach alebo pro obci Podhájska. Podľa odborníkov patrí naša veterná energetika medzi najmenej rozvinuté v Európe. V prevádzke máme len 5 turbín na Záhorí so súhrnným výkonom 3 MW. Povoľovanie naráža najmä na odpor.  „Akceleračná zóna nedáva nikomu povolenie na stavbu. Zóny nie sú o povoľovaní výstavby, ale ideme identifikovať územie vhodné na ďalšie posuduźovanie,” vysvetľovala Erna Dohnalíková z Úradu podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy.

S jej slovami súhlasí aj Juraj Novák, ktorý je riaditeľom odboru energetickej a surovinovej politiky na MH SR. Vysvetlil, že úlohou štátu je vytvoriť zóny, kde by mohli v budúcnosti vyrásť veterné zdroje. Zopakoval, že teraz nejde nikto nič stavať. Každá zóna v prípade záujmu investora ešte musí prejsť samostatným posudzovaním.  „Najprv prebehlo mapovanie a identifikovalo sa predbežných 35 akceleračných zón, neskôr sa výber zúžil na 8 zón,” priblížil proces dokumentovania Novák. Dokument musí štát podľa jeho slov vypracovať aj z dôvodu, že súvisí s míľnikmi Plánu obnovy a odolnosti. Kľúčovým ukazovateľom pri výbere lokalít boli poveternostné podmienky. Podotkol, že dlhodobým zámerom a cieľom  Slovenska je mať do roku 2050 dekarbonizované hospodárstvo. Doposiaľ podľa neho prišlo od občanov až 40-tisíc stanovísk.  „Tieto boli zohľadnené,” dodal.

Kým na jednej strane sa štát pokúša schváliť dokument, ktorý sa týka veterných elektrárni, tému predstavitelia vlády spochybňujú. Premiér Robert Fico viackrát zopakoval, že odmieta veterné parky. Podobné argumenty používa vo svojich prejavoch aj minister životného prostredia Tomáš Taraba, podľa ktorého máme dnes excelentný energetický mix.

Platný energetický a klimatický plán však hovorí, že výkon veterných elektrárni narastie do roku 2030 približne na 750 MW.  

 

 

Viac informácií:

Veterná energia pokrýva už takmer pätinu spotreby elektriny v EÚ

Energia z vetra vlani pokryla pätinu spotreby v EÚ, v SR je jej málo

WindEurope

Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021-2030