Podľa neformálnej pracovnej skupiny zriadenej v Európskom parlamente zaostáva strednodobé hodnotenie programu Horizont Európa Európskou komisiou v poskytovaní podrobných údajov o výkonnosti Wideningu. Prehľad ako taký ponúka niekoľko nových pohľadov na proces Wideningu a politiky, ktorých cieľom je odstrániť medzery vo výskume a inováciách v celej EÚ.

„[Prehľad v polovici obdobia] neposkytuje veľkú pridanú hodnotu, pretože je príliš všeobecný,“ uviedla Eszter Lakos, europoslankyňa z Európskej ľudovej strany a zakladateľka skupiny Widening, v rozhovore pre Science|Business.

Revízia podľa Lakos neponúka podrobnú analýzu konkrétnych nástrojov Wideningu a dostatočne neskúma vzájomné prepojenia medzi nimi. Konkrétne poznamenala, že chýba dôkladné preskúmanie vzťahu medzi nástrojmi Wideningu a účasťou na rámcovom programe.

Ivana Didak, vedúca politiky vyššieho vzdelávania v Cechu európskych univerzít s intenzívnym výskumom, zopakovala svoje obavy. „Aj keď sa v hodnotení uvádza, že miera úspešnosti Widening krajín sa od programu Horizont 2020 zlepšila, bolo by užitočnejšie pozrieť sa na úspech podľa piliera, najmä v Európskej rade pre výskum (ERC) a Európskej rade pre inovácie (EIC),“ uviedla pre Science|Business.

Analýza ukázala, že podiel finančných prostriedkov prijatých 15 Widening krajinami sa v prvých troch rokoch programu Horizont Európa zvýšil z 9 % na 14 % a že boli zapojené do 58 % projektov spolupráce v porovnaní so 47 % v rámci programu Horizont 2020. Widening komunita tieto výsledky uvítala, aj keď s určitými výhradami.

„Hoci preskúmanie identifikuje niekoľko dobre známych slabín, chýbala nám hlbšia analýza týchto zistení, najmä pokiaľ ide o ich dôsledky a možné riešenia,“ dodala Orsolya Lugmayer, styčná dôstojníčka na Corvinus University v Budapešti a ďalšia účastníčka pracovnej skupiny.

Monica Dietl, výkonná riaditeľka Iniciatívy pre vedu v Európe, tiež kritizovala nedostatok nových poznatkov v správe a označila údaje za príliš všeobecné a bez praktického využitia.

„[Uvedené čísla] boli známe už pred touto správou,“ uviedla pre Science|Business. “Členské štáty dostávajú tieto údaje pravidelne a mnohé zistenia sú známe už roky.”

Ďalej zdôraznila, že správa prehliada významné kontextové faktory, ako je veľkosť Widening krajín a ich výskumných komunít a pracovné podmienky, ako sú platy.

Ďalším nedostatkom je podľa Lugmayer obmedzené zameranie prehľadu na riadenie výskumu a podporné služby, teda oblasti, v ktorých mnohé inštitúcie vo Widening krajinách naďalej čelia výzvam.

„Niekoľko Widening výziev v rámci programu Horizont 2020 bolo zameraných konkrétne na budovanie kapacít v oblasti riadenia výskumu, prípravy návrhov a administrácie projektov,“ uviedla. “Bolo by veľmi cenné, keby sa v rámci preskúmania posúdilo, či tieto iniciatívy mali merateľný vplyv na účasť a mieru úspešnosti.”

Zatiaľ čo preskúmanie odhalilo zvýšenie finančných prostriedkov pridelených 15 Widening krajinám v prvej polovici programu Horizont Európa, Lakos vyjadrila obavy z rozdelenia zostávajúcich prostriedkov.

„Čo je skutočne zarážajúce, vzhľadom na pokračujúcu silu jadra Európy a umiestnenie najvyššie hodnotených výskumných ústavov, je to, že Nemecko, Francúzsko, Španielsko a Holandsko majú v podstate takmer 51 % celého financovania Horizontu Európa,“ uviedla. “Je dobre viditeľné, kde je stred.”

Bez kompromisov v oblasti excelentnosti by sa dalo urobiť viac na podporu skutočne celoeurópskej spolupráce a inovačných ekosystémov, uzavrela Lakos.

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 30.5.2025; autor: rup