Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Požiadavky na rozpočet 10. RP vo výške 220 miliárd EUR „nie sú realistické,“ uviedla Zaharieva

Komisárka pre výskum Ekaterina Zaharieva. Zdroj: https://sciencebusiness.net

 

10.RP, hlavný program financovania výskumu a inovácií v EÚ, ktorý sa má začať v roku 2028, pravdepodobne nebude mať rozpočet 220 miliárd EUR, uviedla Ekaterina Zaharieva, nová komisárka pre start-upy, výskum a inovácie, v exkluzívnom rozhovore pre Science|Business.

Navrhovaný rozpočet predložila minulý rok v správe skupina expertov vedená bývalým portugalským ministrom pre vedu Manuelom Heitorom, ako aj výskumnými lobistickými skupinami a europoslancami, ktorí sa domnievajú, že na splnenie ambície EÚ zostať konkurencieschopnou je potrebné výrazné zvýšenie vo svete, kde USA a Čína vedú v špičkových technológiách, ako sú počítačové čipy a umelá inteligencia (AI).

“Samozrejme, budem pracovať na zvýšení rozpočtu pre ďalší [rámcový] program, o tom niet pochýb, ale sľubovať, že to bude dvojnásobné, nie je reálne,” uviedla Zaharieva. “Naozaj máme rozpočtové obmedzenia.”

Zvýšenie na 220 miliárd EUR znamená viac ako zdvojnásobenie súčasného rozpočtu pre Horizont Európa, ktorý je len necelých 95 miliárd EUR, ale Zaharievová uviedla, že „nie je schopná zaviazať sa k tomu“ a uprednostňuje zjednodušenie rámcového programu 10. RP so začiatkom v roku 2028.

“Naozaj nechcem začať [. . .] z rozpočtu,“ uviedla komisárka pre výskum. „Po prvé, reformy, zjednodušenie, cielenejší program, zachovanie a posilnenie autonómie toho, čo sme dosiahli – Európskej rady pre výskum (ERC) a Európskej rady pre inovácie (EIC).“

Niekoľko akcií sa už plánuje na roky 2026 a 2027, posledné dva roky programu Horizont Európa. Pracovné programy stanovujúce možnosti financovania pre poslednú časť Horizontu Európa by už mali zahŕňať menej normatívne výzvy a dvojfázový proces podávania žiadostí, ktorý by výskumníkom poskytol väčšiu flexibilitu. V pláne je aj ďalšie rozšírenie paušálnych výziev.

V súlade so zisteniami expertnej skupiny vedenej Heitorom Zaharieva zdôraznila, že miera úspešnosti medzi 8 % a 14 % znamená, že žiadatelia strácajú čas a peniaze na zdĺhavé a zložité postupy podávania žiadostí. Chce tiež zjednodušiť text samotných pracovných programov, ktoré sú podľa nej príliš dlhé a normatívne.

“Nemáme strácať čas.” Nechcem čakať tri roky na reformu budúceho rámcového programu.

Pre Zaharievovú bude zefektívnenie Horizontu Európa prínosom pre všetky členské štáty vrátane tých v strednej a východnej Európe, ktoré trpia rozdielmi vo výkonnosti v porovnaní so západnými partnermi EÚ, sa už roky snaží túto priepasť vyplniť.

Členské štáty, ktoré sa pripojili k bloku po roku 2004, sa stále snažia prilákať zahraničných výskumníkov, aby pracovali na projektoch Horizontu, uviedla. V niektorých z týchto krajín môžu príslušní výskumníci dostať až o 40 % menej peňazí ako v bohatších členských štátoch EÚ. Zaharieva naznačila, že otázka platov sa vráti do politického programu Komisie počas rokovaní o 10. rámcovom programe.

Komisárka pre výskum uviedla, že konkrétny návrh 10. RP bude hotový po tom, ako Komisia predloží svoj návrh viacročného rozpočtu na roky 2028 – 2035, čo sa má uskutočniť 1. júla 2025.

 

Konkurencieschopnosť a geopolitika

EÚ sa snaží postaviť výskum a inovácie do centra úsilia o oživenie svojej hospodárskej konkurencieschopnosti. Okrem správy Heitora dospeli v politických dokumentoch, ktoré v roku 2024 zverejnili bývalí talianski premiéri Mario Draghi a Enrico Letta, k pochmúrnemu záveru: medzi EÚ a USA sa zväčšuje rozdiel v hrubom domácom produkte v dôsledku zaostávajúceho rastu produktivity v Európe. Do veľkej miery sa to vysvetľuje slabosťou v technologickom sektore EÚ.

V nasledujúcich desaťročiach už rast nebude pochádzať z rastúcej populácie, ale bude musieť byť poháňaný zvýšenou produktivitou. A tak, aby jej hospodárstvo prežilo, EÚ potrebuje výrazne podporiť verejné aj súkromné ​​investície do výskumu a inovácií s cieľom vytvoriť a rozšíriť nové technológie a služby.

Krátko po zverejnení správ Lettu a Draghiho expertná skupina vedená Heitorom tiež dospela k záveru, že orientácia v Horizonte Európa bola pre mnohých žiadateľov príliš náročná, jeho verejno-súkromné ​​partnerstvá boli neefektívne a bolo potrebné zmeniť Európsku radu pre inovácie (EIC), jej hlavným donorom pre inovatívne spoločnosti.

Pilier 2 Horizontu Európa je hlavným nástrojom EÚ na stimuláciu súkromných investícií v rámcovom programe a zahŕňa desiatky verejno-súkromných partnerstiev financujúcich spoločný výskum. Kritici však tvrdia, že jej štruktúra je príliš rigidná, nezameriava sa na budúce technológie a kladie veľkú administratívnu záťaž na partnerov, čím odvádza priemysel.

Na nápravu tohto problému Heitorova správa odporučila, aby EÚ zriadila dve nové rady, jednu pre konkurencieschopnosť priemyslu a druhú pre spoločenské výzvy, ktoré by pritiahli súkromný sektor do programu. Heitor uviedol, že tieto dve nové rady by tiež pomohli Komisii reformovať veľké verejno-súkromné ​​partnerstvá a tematické misie, ktoré v súčasnosti riadi Komisia.

Zaharieva uviedla, že analyzovala všetky tieto návrhy a jej tím spolu s generálnym riaditeľstvom Komisie pre výskum a inovácie teraz pracuje na návrhu štruktúry 10. rámcového programu. Pripúšťa, že druhý pilier je potrebné reformovať, pretože je „príliš komplikovaný“ a jednoduchšia štruktúra by bola pre spoločnosti príťažlivejšia, ale „nechce vytvárať viac výskumných orgánov“.

Pokiaľ ide o vytvorenie agentúry typu Arpa z EIC, ktorá by podľa Draghiho správy mohla poskytnúť programovým manažérom väčšiu flexibilitu a expertom väčší priestor a peniaze na presadzovanie radikálnych inovácií, vyjadrila svoju podporu. Takáto flexibilita by Európe umožnila udržať si svoju výhodnú pozíciu pri zakladaní start-upov; teda ak nasledujú očakávané benefity.

 

Prekážky pre start-upy

EÚ je lídrom, pokiaľ ide o vytváranie start-upov, ale ich rozšírenie na globálnych hráčov sa ľahšie povie, ako urobí, uviedla Zaharieva. „Nazývam to únik inovácií: vzdelávame tu ľudí, máme vynikajúce vzdelanie, obrovský talent v EÚ, skvelých inovátorov, skvelých výskumníkov, ktorí majú nápad, vytvoria start-up, ale potom to nedokážeme poskytnúť rýchly kapitál, ktorý potrebujú rozšíriť.“

Podľa komisárky sa 54 % spoločností v Európe sťažuje na byrokraciu a prehnané nariadenia, zatiaľ čo 24 % nemá prístup ku kapitálu. Plány na zjednodušenie pravidiel a uľahčenie prístupu k rizikovému kapitálu by teda mali ísť ruka v ruke.

 

Cieľ 3 %

Popri snahách Komisie o podporu inovácií v 27-člennom bloku Zaharieva tiež zdôraznila, že všetky členské štáty by sa mali snažiť posilniť svoju výskumnú výkonnosť zabezpečením primeraných verejných a súkromných investícií, stimulov a reforiem.

Na otázku, či by EÚ mohla vyčleniť 3 % svojho HDP na oblasť výskumu a vývoja, čo je cieľ stanovený pred viac ako dvoma desaťročiami, Zaharieva uviedla, že je to „absolútne dosiahnuteľné“.

V roku 2023 dosiahol podiel bloku HDP vynaloženého na výskum a vývoj 2,2 %.

Problémom však nie sú ani tak verejné výdavky, ako skôr investície hráčov zo súkromného sektora. “Jedným z cieľov, ktoré by sme mali mať, je navštíviť členské štáty, porozprávať sa s vládami a premýšľať o tom, čo môžu urobiť, aby stimulovali súkromný sektor.”

„Naša konkurencieschopnosť je otázkou bezpečnosti. Ide o zachovanie nášho demokratického poriadku,“ dodala. „Bez investícií do výskumu a inovácií nebudeme konkurencieschopní. Je to také jednoduché.”

 

Globálne výzvy

Hoci považuje spoluprácu za „najväčšiu pridanú hodnotu“ Horizontu Európa, komisárka uviedla, že blok musí byť realistickejší, pokiaľ ide o bezpečnostné hrozby, ktorým čelí, a strategickejší, pokiaľ ide o zachovanie európskych inovácií.

Izrael je jednou z krajín mimo EÚ, ktorých výskumní pracovníci sú oprávnení zúčastniť sa na projektoch Horizontu. Niektorí akademici teraz žiadajú o pozastavenie jeho pridruženia a tvrdia, že EÚ nepriamo financuje vojenské technológie používané proti civilistom v Gaze.

Výskumné riaditeľstvo Komisie preverilo všetky projekty s účasťou izraelských univerzít a vedcov a „neexistuje žiadny dôkaz, že by porušovali pravidlá zmluvy,“ uviedla  Zaharieva. Dodala, že nepodporí vylúčenie na základe národnosti.

Na otázku o znovuzvolení Donalda Trumpa a budúcej transatlantickej vedeckej spolupráci uviedla, že USA sú spojencom. “Máme rovnaké ciele a rovnaké záujmy, takže si myslím, že vo výskume a inováciách je to naozaj rovnaké.”

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 17.1.2025; autor: rup