Neformálna parlamentná pracovná skupina pripravuje opatrenia, vďaka ktorým sa Widening stane silno zastúpeným v 10. rámcovom programe EÚ, ďalšom rámcovom programe EÚ pre výskum a inovácie.

Skupina, ktorá začala pracovať v januári 2025, sa bude zasadzovať za začlenenie Wideningu do 10. rámcového programu integráciou jeho princípov do všetkých programových oblastí a nástrojov financovania. Chce tiež, aby sa uprednostnila inkluzívnosť a budovanie kapacít a aby sa v návrhoch výziev, hodnoteniach a partnerstvách podporovala účasť nedostatočne zastúpených krajín.

Koncept Wideningu bol zavedený v ôsmom rámcovom programe Horizont 2020 s cieľom riešiť rozdiely vo výkonnosti výskumu a inovácií v Európe. Pôvodne to malo byť dočasné označenie, ktoré dávalo krajinám s nižšou mierou účasti v programe, nie trvalý status.

Widening však pokračoval v rámci Horizontu Európa a v súčasnosti pokrýva väčšinu strednej a východnej Európy, plus Grécko, Cyprus, Maltu a Portugalsko.

Pracovnú skupinu vedie maďarská europoslankyňa Eszter Lakos, členka parlamentného výboru pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE), a má podporu predsedu ITRE, poľského europoslanca Borysa Budku. Jeho účastníkmi je skupina zastrešujúcich organizácií zameraných na problematiku Wideningu a zainteresované strany z oblasti výskumu a inovácií z krajín Wideningu.

Cieľom je mať pripravené odporúčania, keď Európska komisia predstaví svoj návrh 10. RP, ktorý sa v súčasnosti očakáva v júli 2025.

“Potrebujeme silný základ pre rokovania,” uviedla  Lakos pre Science|Business a dodala, že efektívne riešenia možno dosiahnuť len využitím odborných znalostí tých, ktorí pracujú priamo v teréne. „Prístup založený na spolupráci, pri ktorom sa politika vytvára spolu s odborníkmi z praxe, zaisťuje, že rozhodnutia sú praktické aj účinné.“

Podľa Pirity Lindholmovej, riaditeľky European Regions Research and Innovation Network (ERRIN), pracovná skupina zapĺňa dôležitú medzeru v procese tvorby politiky.

„Wideningu ako téme chýbajú platformy na diskusiu a výmenu informácií,“ uviedla pre Science|Business. “Je to tiež téma, ktorá podľa nášho názoru nebola dostatočne dobre posúdená spolu so všetkými relevantnými aktérmi a zainteresovanými stranami z krajín a regiónov Wideningu.”

 

Na dennom poriadku

Na prvom stretnutí pracovnej skupiny v januári sa okrem ERRIN zúčastnili aj slovenské a litovské výskumné kancelárie v Bruseli, poľskom Veľkopoľskom regióne, portugalská výskumná a technologická organizácia INESC Science and Technology, Európska asociácia univerzít a Cech európskych univerzít s intenzívnym výskumom.

Jednou z hlavných tém diskusie bolo, ako možno riešiť prekážky v účasti na výskume a zároveň podporovať inkluzívnosť.

Podľa Ricarda Miguéisa, ktorý vedie bruselskú kanceláriu INESC pre vedu a techniku, musí mať EÚ k Wideningu štrukturálnejší prístup založený na vplyve. „Dôkazy naznačujú, že len zvýšenie účasti z Widneing krajín nestačí. Potrebujeme mechanizmy, ktoré zakotvia excelentnosť a konkurencieschopnosť vo všetkých európskych regiónoch,“ uviedol pre Science|Business.

Dodal, že mnoho vynikajúcich výskumníkov v krajinách Wideningu má problém konkurovať za rovnakých podmienok kvôli obmedzenému prístupu k technológiám, sieťam a financovaniu. To zdôrazňuje potrebu zabezpečiť lepšie šírenie, transfer technológií a prepojenie inovácií.

Odpoveďou je podľa neho dlhodobé budovanie kapacít, lepšie zosúladenie medzi rámcovým programom, Európskym výskumným priestorom a vnútroštátnymi politikami výskumu a vývoja a silnejšie výskumné a inovačné ekosystémy, ktoré zaručujú, že všetky inštitúcie môžu súťažiť rovnako bez ohľadu na geografickú polohu.

Lindholm chce medzitým vidieť viac kvalitatívneho hodnotenia, aby bolo možné efektívne zhodnotiť, ako súčasné nástroje Wideningu posilnili inštitucionálne kapacity na silnejšiu účasť v rámcových programoch EÚ.

Aj takéto pozitívne hodnotenia treba podľa ďalšieho účastníka stretnutia odmeniť. “Ako dlho by mala krajina zostať vo Widening gete, kým priznáme pokrok a upravíme prístup?” opýtal sa Tadas Tumėnas, vedúci LINO, litovského výskumného styčného úradu v Bruseli, v príspevku na sociálnej sieti.

„Musíme stanoviť jasné kritériá na hodnotenie pokroku,“ pokračoval. „Mala by krajina absolvovať Widening po dosiahnutí určitej miery účasti? Mali by sme mať časový rámec alebo stratégiu odchodu pre krajiny, ktoré sa výrazne zlepšili? Toto sú otázky, ktoré musíme vyriešiť.”

Najmenej dve ďalšie stretnutia pracovnej skupiny sú naplánované do júla, ďalšie v marci. Diskusie sa zamerajú na témy, ako sú bariéry, ktorým čelia Widening krajiny pri prístupe k financovaniu z Európskej rady pre výskum (ERC) a Európskej rady pre inovácie (EIC), budúcnosť Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) a úloha spoločných podnikov a európskych partnerstiev.

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 14.2.2025; autor: rup