Vojna na Ukrajine priniesla do nášho geopolitického priestoru rôzne hrozby, ktoré spôsobujú nervozitu a obavy širokej verejnosti. Slovenská akadémia vied má však vo svojich radoch odborníkov a odborníčky, ktorí dokážu zrozumiteľne a pokojne vysvetľovať rôzne témy, ich súvislosti a neváhajú občanom prinášať odpovede založené na vedeckom bádaní. Potvrdila to aj októbrová košická Vedecká kaviareň venovaná jadrovým hrozbám, ktoré mali zostať v 20 storočí, ale žiaľ nezostali. Prednášku na túto tému si pre košické publikum pripravil top slovenský experimentálny jadrový fyzik Mgr. Martin Venhart, PhD. podpredseda SAV pre 1. oddelenie vied.
V úvode prednášky M. Venhart priniesol niekoľko prekvapivých štatistík súvisiacich s jadrovými zbraňami. Doteraz bolo na svete uskutočnených 2021 jadrových testov, na vojenské účely boli našťastie použité len dve – v Hirošime a Nagasaki. „Odhaduje sa, že explózia v Hirošime mala silu okolo 15 kiloton TNT, explózia v Nagasaki 22 kiloton. Doteraz najväčší jadrový výbuch, Cár bomba, mal silu 50 megaton,“ uviedol M. Venhart, ktorý zároveň porovnal pozemské explózie s tými kozmickými: „na úplne inej energetickej škále bol zásah Jupitera úlomkom kométy Shoemaker-Levy9, ktorý mal silu 6 miliónov megaton TNT.“
Následne sa publikum dozvedelo o najdôležitejších míľnikoch jadrovej fyziky v histórii. „Štiepenie atómového jadra bolo objavené v experimentoch Otta Hahna, Lise Meitnerovej a Fritza Strassmanna. Výraz ´štiepenie´ sa prvý krát objavil v korešpondencii Lise Meitnerovej s Ottom Hahnom. Vedci si ho vypožičali z biológie,“ povedal M. Venhart.
Nezabudol ani na vysvetlenie princípov reťazovej reakcie či priblíženie projektu Manhattan, ktorý odštartoval v roku 1942 na základe listu A. Einsteina (sformulovaného americkým fyzikom maďarského pôvodu Leom Szilárdom ) americkému prezidentovi F.D. Dooseveltovi. V ňom vedec vysvetľoval hrozbu jadrového výskumu prebiehajúceho v Európe a potrebu spustenia podobného výskumného projektu aj v USA.
Martin Venhart tiež popísal a vysvetlil princípy fungovania jednotlivých druhov jadrových zbraní a to hlavňového typu a implozívneho typu. Neobišiel ani Veľkú bombu dr. Edwarda Tellera, tzv. vodíkovú bombu, taktické jadrové zbrane a moderné termonukleárne zbrane a ich vlastnosti.
V súvislosti so súčasným dianím na Ukrajine M. Venhart prítomným pripomenul existenciu zmluvy NEW-START medzi Spojenými štátmi a Ruskou federáciou, ktorú v roku 2010 podpísali vtedajší prezidenti B. Obama a D. Medvedev. „Je to zmluva o redukcii strategických jadrových zbraní a vzájomnej kontrole,“ spresnil a dodal, že krátko pred jej vypršaním v roku 2011 jej platnosť predĺžili do 5. februára 2026. „Aj po 24. februári tohto roku obe strany túto dohodu dodržiavajú,“ zdôraznil M. Venhart a pridal niekoľko príkladov nedávnych testov uskutočnených podľa podmienok zmluvy.
Nezabudol tiež popísať 6 ruských strategických „superzbraní“ spomínaných v prejave V. Putina v roku 2018 a vysvetliť do akej miery môžu byť aj dnes nebezpečné. Záver prednášky patril Záporožskej jadrovej elektrárni a vysvetleniu aktuálneho stavu 7 pilierov jadrovej bezpečnosti, ktorý predstavili inšpektori Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) po septembrovej návšteve elektrárne.
Prítomní návštevníci neváhali využiť prítomnosť špičkového odborníka z oblasti jadrovej fyziky v Košiciach a ďalšiu hodinu kládli viaceré zvedavé otázky čím rozprúdili plodnú debatu. Pozrite si celý záznam z Vedeckej kaviarne s Martinom Venhartom, ktorá sa uskutočnila 26. októbra 2022 v kaviarni PAPA.
Zdroj: https://www.sav.sk; zverejnené: 8. 11. 2022, autor: rpa
