Druhá správa SWEET EDGE Renewable Energy Outlook skúma švajčiarsky energetický prechod smerom k nulovým čistým emisiám v roku 2050 so zameraním na jeho interakcie s európskym energetickým systémom.
Do roku 2050 je cieľom, aby bol švajčiarsky energetický systém dekarbonizovaný a nebol viac závislý od jadrovej energie. Ako to možno dosiahnuť a náklady na to sú uvedené v novej správe švajčiarskeho výskumného konzorcia zahŕňajúce výskumníkov z ETH Zürich, Univerzity v Ženeve a Berne, EPFL, WSL a ZHAW.
Cieľom je, aby dodávky energie vo Švajčiarsku boli uhlíkovo neutrálne do roku 2050. To si vyžiada elektrifikáciu dopravy, vykurovania a priemyslu, čím sa ročný dopyt po elektrine zvýši zo súčasnej úrovne 56 terawatthodín (TWh) na približne 75 TWh do roku 2050. Zároveň bude potrebné nahradiť 23 TWh zo švajčiarskych jadrových elektrární.
Nová správa konzorcia Sweet EDGE stanovuje prvé komplexné skúmanie toho, ako môže byť energetická transformácia implementovaná do roku 2050. Správa zahŕňa viaceré štúdie, ktoré boli vykonané za účasti výskumníkov z ETH Zürich, EPFL a WSL, univerzít v Ženeve a Bernu a ZHAW.
Výrazne viac elektriny z vetra a slnka
Dňa 9. júna 2024 69 % švajčiarskych voličov schválilo zákon o elektrine, ktorý stanovuje, že do roku 2050 má Švajčiarsko pokryť približne 60 % svojej spotreby elektriny (45 TWh ročne) z nových obnoviteľných zdrojov energie (OZE), ako sú fotovoltaika, veterná energia alebo biomasa.
V prvej štúdii správy výskumníci zistili, že existujú rôzne cesty, ktorými môže Švajčiarsko dosiahnuť cieľ 45 TWh. To si však vyžiada masívne rozšírenie fotovoltaiky a veternej energie. Zo 45 TWh elektriny by v priemere asi 28 TWh pochádzalo z fotovoltaických systémov, 13 TWh z veterných turbín a zvyšok z biomasy.
V priemere by inštalovaná kapacita fotovoltaiky vo Švajčiarsku musela vzrásť zo súčasných 6,4 gigawattov (GW) na približne 26,8 GW v roku 2050 – čo je štvornásobný nárast. V prípade veternej energie, ktorá je životne dôležitá pre výrobu elektriny v zime, by bolo potrebné oveľa väčšie rozšírenie. Konkrétne by sa kapacita musela zvýšiť z priemerných 0,1 GW dnes na približne 8,4 GW v roku 2050 – viac ako 80-násobok súčasného čísla.
„Toto veľké rozšírenie fotovoltaiky a veternej energie do roku 2050 je takmer nemysliteľné bez efektívnych dotácií,“ uviedol Giovanni Sansavini, profesor spoľahlivosti a rizikového inžinierstva na ETH Zürich a jeden zo spoluautorov štúdie.
Obmedzenie čistého dovozu by bolo drahé
Zákon o elektrine tiež stanovuje, že čistý dovoz elektriny v zime nesmie presiahnuť 5 TWh. Ak bude toto pravidlo prísne implementované, bude si vyžadovať výrazne viac domácej energie.
Podľa modelov výskumníkov bude skutočne potrebná o 80 % väčšia kapacita z veterných fariem, o 11 % viac kapacity z plynových elektrární a o 10 % viac kapacity zo solárnych elektrární. Navyše náklady na dodávku elektriny, ktoré tvoria najmä investičné a prevádzkové náklady, by sa mohli zvýšiť o pätinu a cena elektriny by sa mohla viac ako zdvojnásobiť.
Spoliehanie sa na európsky trh s elektrinou
V budúcnosti by EÚ mohla vyhradiť 70 % svojej sieťovej kapacity pre obchod medzi členskými štátmi EÚ. Výskumníci preto tiež modelujú, ako by 70 % zníženie objemu cezhraničného obchodovania s elektrinou ovplyvnilo mix elektriny a náklady na dodávku elektriny.
Dospeli k záveru, že inštalovaná kapacita veterných turbín vo Švajčiarsku by sa musela zvýšiť o ďalších 20 %, aby absorbovala 70 % zníženie objemu cezhraničného obchodovania s elektrinou. Okrem toho by sa v takomto scenári zvýšili náklady na dodávku elektriny o 8 %.
“Naše výsledky sú pôsobivou ukážkou toho, aké dôležité je, aby sa Švajčiarsko hladko integrovalo do európskeho trhu s elektrinou. Bez integrácie sa predražia nielen náklady na dodávku elektriny, ale aj samotná elektrina. Je tiež jasné, že potrebujeme viac veterných turbín,” vysvetlil Ambra Van Liedekerke, doktorandka zo skupiny Sansavini a jedna zo spoluautorov štúdie.
Podľa reprezentatívneho prieskumu uskutočneného výskumným konzorciom Edge je približne 60 % švajčiarskej populácie za užšiu spoluprácu s EÚ s cieľom zabezpečiť dodávky energie. Zároveň sa však približne 70 % z približne 2 000 opýtaných ľudí vyjadrilo, že Švajčiarsko by malo byť v energetických otázkach nezávislé a dovoz elektriny je v porovnaní s domácimi zdrojmi energie nepopulárny.
Švajčiarske investície odchádzajú z krajiny
Výsledky ďalšej štúdie v správe odhaľujú, ako úzko je švajčiarsky energetický systém finančne prepojený s Európou: viac ako polovica všetkých ročných investícií švajčiarskych dodávateľov elektriny a finančných investorov do projektov obnoviteľnej energie teraz prúdi do iných európskych krajín. Tieto projekty sú elektrárne s výkonom nad 1 MW. Len jedno percento týchto investícií zostáva vo Švajčiarsku.
Najviac peňazí ide do Nemecka (177 miliónov $ ročne v priemere), Francúzska (112 miliónov $ ročne v priemere) a Talianska (43 miliónov $ ročne v priemere), a švajčiarski podporovatelia navyše investujú 644 miliónov $ mimo Európy. Je zarážajúce, že takmer 60 % týchto švajčiarskych peňazí ide na projekty veternej energie. “Ako sa zdá, investori majú tendenciu financovať projekty v oblasti obnoviteľnej energie v cudzích krajinách, ktoré nemohli realizovať v rovnakom rozsahu vo Švajčiarsku. Týmto spôsobom Švajčiarsko prispieva k prechodu energetiky za svoje vlastné hranice,” vysvetlil Bjarne Steffen, vedúci Climate Finance and Policy Group na ETH Zürich a jeden zo spoluautorov správy.
Čistá nula pre Švajčiarsko
Tretia štúdia zo správy EDGE modeluje, aké drahé by mohlo byť pre švajčiarsku populáciu dosiahnuť nulový cieľ v Parížskej klimatickej dohode. Výskumníci predpokladajú, že ceny fosílnej energie a výrobné náklady mnohých tovarov sa do roku 2050 zvýšia v dôsledku uhlíkových daní a obchodovania s emisiami. Tým by sa predražili aj mnohé každodenné produkty a služby ako bývanie, energie, ale aj potraviny či mobilita.
Švajčiarske domácnosti by v rokoch 2020 až 2050 postihli nižšie príjmy a vyššie ceny a v dôsledku toho by mohli spotrebovať menej. Rozsah tejto straty závisí od úsilia o ochranu klímy v zahraničí. Ak sa len Európa stane klimaticky neutrálnou do roku 2050, prechod by mohol stáť priemernú švajčiarsku domácnosť 0,63 % jej spotreby ročne. Ak však všetky krajiny OECD dosiahnu čistú nulu do roku 2050, Čína do roku 2060 a zvyšok sveta do roku 2070, dodatočné spomalenie ekonomického rastu by mohlo zvýšiť náklady na 0,75 % ročnej spotreby švajčiarskej domácnosti.
Skutočnosť, že tieto náklady nie sú vyššie, závisí od toho, či Švajčiarsko dokáže kompenzovať svoje emisie v zahraničí. Ak to nie je možné, náklady by sa mohli zvýšiť na 1 % ročne a domácnosť. „Pri interpretácii týchto nákladov je vždy dôležité mať na pamäti, že náklady na nekontrolované emisie CO2 by boli pravdepodobne oveľa vyššie,“ uviedol Philippe Thalmann, profesor ekonómie na EPFL a jeden zo spoluautorov správy.
Viac informácií:
Renewable Energy Outlook II for Switzerland
Zdroj: https://ethz.ch, zverejnené: 26.5.2025; autor: rup
