Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Nová štúdia ukazuje, že financovanie doktorandského vzdelávania v priemysle môže podporiť inovácie

Štúdia EK: Inovatívny rozmer výskumných vzdelávacích programov v rámci H2020-MSCA-ITN. Zdroj: https://sciencebusiness.net

Financovanie doktorandského vzdelávania môže byť podľa novej štúdie Európskej komisie hnacou silou inovácií, najmä ak zahŕňa priemysel.

To ukazuje, že keď sa spoločnosti a organizácie so záznamom v oblasti inovácií zúčastňujú na doktorandskom školení financovanom z akcií EÚ Marie Skłodowska-Curie (MSCA), vytvára sa viac patentov a iných inovačných výstupov.

Autori preštudovali 550 projektov a identifikovali 118 projektov s „vysokým inovačným výstupom alebo potenciálom“.

Zistenia sú argumentom v prospech financovania vedy zdola nahor s cieľom posilniť inovačný potenciál Európy. Predmetné projekty zahŕňali vedcov v počiatočnom štádiu kariéry a nižšie úrovne technologickej pripravenosti (TRL), ale pomohli vytvoriť patenty a produkovať inovácie.

V posledných rokoch sa EÚ v celosvetových pretekoch o nové technológie a patenty snaží dobehnúť konkurentov, akými sú USA a Čína. V dôsledku toho sa program EÚ Horizont Európa priklonil k prekladu a projektom, ktoré zahŕňajú výskum blízky trhu.

Tento posun znepokojuje univerzity a výskumné organizácie, ktoré chcú, aby sa väčšia časť programu venovala výskumu „zdola nahor“ s modrou oblohou. Tvrdia, že takýto výskum podporuje inovácie v dlhodobom horizonte, ako sa zdá, ako ilustrujú výsledky štúdie Komisie.

550 projektov skúmaných v štúdii bolo financovaných prostredníctvom MSCA Innovative Training Networks v rokoch 2014 až 2017 ako súčasť výskumného programu EÚ Horizont 2020. V rámci programu Horizont Európa sa teraz nazývajú Doctoral Networks. Tohtoročný indikatívny rozpočet výzvy, ktorá sa má uzavrieť 28. novembra 2023, je 435-miliónov EUR.

Čo funguje

Úspech plodí úspech: Zapojenie inovátorov s predchádzajúcimi skúsenosťami a inovátorov z priemyslu robí projekty inovatívnejšími.

„Widening“ krajiny zaostávajú: Inovátorské organizácie identifikované v 118 projektoch väčšinou sídlia v inovatívnych európskych krajinách. Podľa European Innovation Scoreboard (EIS) je približne 23 % z krajín s takzvaným „inovačným lídrom“ v severnej a severozápadnej Európe. Len 1,5 % pochádza z takzvaných krajín s rozvíjajúcimi sa inovátormi, čo je najnižšie zo štyroch umiestnení v hodnotiacej tabuľke. Väčšinou sídlia vo východnej Európe.

Autori poznamenávajú, že analyzované projekty sa začali medzi rokmi 2014 a 2017, rovnako ako Horizont 2020 zaviedol súbor opatrení na zlepšenie výkonnosti krajín, ktoré sa rozširujú. Politikám chvíľu trvá, kým prinesú výsledky, a odvtedy sa trend mohol posunúť.

Inovatívna organizácia vedie k inovácii: Zdá sa, že existuje súvislosť medzi inovatívnosťou organizácie projektu a jej inovačnými výstupmi.

Bolo to tak najmä v projektoch, ktoré vykazovali vysokú sociálnu inováciu (ako sú pracovné podmienky a zdravotné prínosy), využívali inovatívne školiace postupy, zapájali priemysel, poskytovali príležitosti na vytváranie sietí a využívali synergie s inými projektmi a programami.

Vytváranie sietí je užitočné: 118 najinovatívnejších projektov prezentovalo svoje výsledky na mnohých podujatiach a konferenciách, okrem iného aj na možnosti zdieľania vedomostí a vytvárania sietí. Autori poznamenávajú, že najmä mobilita výskumníkov uľahčila „spoločnú tvorbu nových riešení“.

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 10. 11. 2023, autor: rpa