Maďarsko dodržiava svoj záväzok týkajúci sa domáceho výskumu a schém študentskej mobility vytvorených na pokrytie zablokovaného financovania EÚ. Vyplýva to z decembrového rozhodnutia Európskej komisie, že navrhované legislatívne reformy neriešia problémy, ktoré spôsobili pozastavenie financovania v roku 2022.
Rozhodnutie Komisie ponecháva Maďarsku otvorené dvere, aby kedykoľvek navrhlo nové právne prostriedky nápravy. Eszter Lakos, bývalá vedecká poradkyňa v bruselskom zastúpení Maďarska, ktorá teraz sedí v Európskom parlamente, si však myslí, že pozornosť vlády je inde.
„Postoj maďarskej vlády celkom jasne ukazuje, že napriek všetkej rétorike nie je veľká vôľa na implementáciu opatrení potrebných na prístup k fondom EÚ,“ uviedla europoslankyňa. “Zdá sa, že sa viac zameriava na udržanie kontroly nad týmito univerzitami a výskumnými inštitúciami.”
V roku 2022 Komisia zakázala viac ako 30 maďarským inštitúciám vrátane 21 univerzít prístup k fondom Horizont Európa a Erasmus+ pre obavy, že vládou nariadené zmeny v ich riadiacich štruktúrach podkopávajú akademickú slobodu a transparentnosť.
V septembri 2024 maďarská vláda predložila návrh právnych predpisov, ktorých cieľom je ukončiť patovú situáciu, ale Komisia rozhodla, že tieto problémy dostatočne nerieši. Financovanie teda zostáva zablokované.
Maďarská vláda je prirodzene nespokojná s týmto vývojom, ktorý pokračuje v „diskriminácii, ktorú si maďarskí študenti a výskumníci nezaslúžia“, uvádza sa vo vyhlásení komunikačného úradu premiéra Viktora Orbána. Tvrdí, že nový zákon „riadne rieši všetky otázky, o ktorých Európska komisia vyjadrila obavy“.
Ministerstvo kultúry a inovácií medzitým odmieta právo Komisie zasahovať do univerzitného sektora v krajine.
„Touto požiadavkou Európska komisia na jednej strane ignoruje skutočnosť, že vysokoškolské vzdelávanie nie je v kompetencii EÚ, ale národnej, a na druhej strane zasahuje do autonómie našich univerzít,“ uviedla vo vyhlásení pre Science| Business.
Vyplnenie medzery
Maďarskí výskumníci, ktorí nemajú prístup k fondom EÚ, sa môžu naďalej zúčastňovať projektov Horizont Európa, ak nájdu vlastné zdroje. Maďarsko na tento účel vytvorilo fond vo výške 12,8 milióna EUR na pokrytie účasti vedcov zo zakázaných inštitúcií.
Okrem toho vláda spustila domáce alternatívy k Horizontu Európa a Erasmus+, ktoré sú známe ako HU-rizon a Štipendijný program Pannónia.
Podľa ministerstva kultúry a inovácií sa rozpočet pre pásmo HU minulý rok zvýšil z 20 miliónov EUR na približne 30 miliónov EUR po silnom dopyte vo výzve na predkladanie návrhov z roku 2024. Je to približne trikrát viac peňazí, ako by mohli zablokované inštitúcie očakávať, že dostanú z programov Horizont 2020 a Horizont Európa, uviedla.
Program HU-rizon bude opäť spustený v roku 2025, ale s pôvodným rozpočtom 20 miliónov EUR.
Štipendijný program Pannónia má za cieľ ponúknuť medzinárodnú mobilitu v Európe aj mimo nej približne 200 000 maďarským študentom, ktorých sa týka zákaz programu Erasmus+. Vláda opäť tvrdí, že systém zlepšuje systém EÚ, ponúka väčšie štipendiá a zlepšuje uznávanie kreditov.
Pre Lakos by národný systém, akým je HU-rizon, mohol nahradiť časť strát pre maďarských výskumníkov, ale je nepravdepodobné, že by sa vyrovnal rozsahu a rozmanitosti Horizontu Európa.
„Horizont Európa nie je len o peniazoch,“ uviedla pre Science|Business. “Širšie výskumné prostredie EÚ ponúka úroveň prestíže, infraštruktúry a spolupráce, ktorú je ťažké napodobniť na národnej úrovni.”
Istvan Kenesei, člen Maďarskej akadémie vied, ide ešte ďalej a považuje HU-rizon za „predstieranú náhradu“, ktorej chýba kontinuita a konzistentnosť. “Neexistuje žiadny akreditovaný hodnotiaci postup vopred, a pokiaľ viem, ani na jeho konci,” uviedol.
Všeobecnejšie povedané, konflikt má mrazivý vplyv na medzinárodnú spoluprácu.
„Dokonca aj univerzity, ktoré nespadajú pod zákaz EÚ, sú znevýhodnené, pretože potenciálni partneri z EÚ sa vyhýbajú maďarským univerzitám ako celku kvôli našej zlej povesti v dôsledku zákazu Erasmus,“ dodal Kenesei.
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 24.1.2025; autor: rup