Nemecko by podľa vedúceho predstaviteľa jeho nastupujúcej vlády mohlo minúť časť svojho balíka infraštruktúry a klímy v hodnote 500 miliárd eur na prilákanie amerických vedcov. Krajina medzitým premýšľa, či a ako by mohla „ukradnúť“ nespokojných výskumníkov.

Lars Klingbeil, predseda Sociálnodemokratickej strany, ktorá má byť mladším partnerom vo vládnej koalícii s konzervatívnymi stranami Únie, uviedol, že historická dohoda o dlhu by sa mohla použiť na vedu a výskum.

V rozhovore pre nemecké médiá poukázal na zásahy proti vedeckej slobode v USA a štátoch ako Turecko. “Nemecko preto musí proaktívne povedať postihnutým výskumníkom v USA a inde: príďte do Nemecka, tu je bezpečný prístav pre vás a vedu,” uviedol Klingbeil.

Balík 500-miliárd eur, ktorý minulý mesiac schválil odchádzajúci parlament, je technicky vyčlenený na projekty v oblasti infraštruktúry a klimatickej neutrality, čo je úplatok pre Stranu zelených za pomoc pri hlasovaní. Prakticky tiež zrušila dlhové limity na výdavky na obranu a civilnú bezpečnosť.

Klingbeil, ktorý by sa mal stať ministrom financií, keď sa bude budúci mesiac hlasovať o novej vláde, však uviedol, že by sa to mohlo použiť aj na lepšie vybavenie univerzít a financovanie výskumných programov. Dohoda o dlhu tiež uvoľnila pravidlá výdavkov pre federálne štáty, ktoré pomáhajú financovať univerzity.

Jeho komentáre prichádzajú po rozšírených špekuláciách v Európe, že kontinent by mohol profitovať z úniku mozgov po tom, čo nová administratíva Donalda Trumpa spustila rozsiahle škrty vo vedeckom systéme.

Trumpova vláda obmedzila granty v National Institutes of Health, najmä v oblastiach, ako je zdravie transrodových osôb a etnických menšín, a prepustila zamestnancov. Plánuje tiež škrty v rozpočte agentúry o približne 40 %, hoci to musí prejsť Kongresom.

Administratíva sa tiež snaží vnútiť univerzitám svoju ideológiu. Harvardu hrozila strata federálnych prostriedkov, pokiaľ nevymenuje „kritickú masu“ nových akademikov a študentov, aby zabezpečili „diverzitu pohľadu“, požiadavku, ktorú univerzita odmietla. Niekoľkým ďalším univerzitám tiež hrozí zmrazenie federálneho financovania.

Existujú skoré dôkazy, že tieto kroky by mohli spustiť transatlantický únik mozgov. Počet žiadostí z USA do európskych akademických pracovných ponúk vzrástol v marci o 32 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom, podľa analýzy od Nature. Počet žiadostí z Európy do USA medzitým poklesol o 41 %.

 

1000 hláv

Zatiaľ čo Francúzsko pravdepodobne prevzalo vedúcu úlohu v snahe prilákať amerických akademikov, Nemecko má tiež návrhy. Plán nastupujúcej vlády načrtáva program „1 000 hláv“ na prilákanie medzinárodných vedeckých talentov. Sľubuje tiež hladší proces udeľovania víz pre medzinárodných akademikov a študentov.

„V časoch globálnej polarizácie udržiavame Nemecko ako atraktívnu destináciu a bezpečné útočisko akademickej slobody pre výskumníkov z celého sveta,“ uvádza sa v pláne, hoci sa v ňom nehovorí výslovne o USA alebo Trumpovi.

Nová vláda bude chrániť aj vedecké databázy, „ktorých existencia je ohrozená“. Za Trumpa bolo niekoľko vládnych súborov údajov, ktoré sa týkajú predovšetkým zdravia, offline, hoci niektoré boli odvtedy obnovené.

Zatiaľ nie sú žiadne podrobnosti o tom, akú presnú formu bude mať program 1000 hláv, uviedol hovorca Helmholotz Association, orgánu výskumných ústavov. V súčasnosti vedecké organizácie diskutujú o tom, ako by program mohol vyzerať.

Nemecké univerzity budú musieť ponúknuť vyššie platy a lepšie vybavené laboratóriá, aby mohli konkurovať americkým náprotivkom, varovali niektorí odborníci.

Niektorí v Nemecku však kritizujú tento tlak na prilákanie amerických vedcov alebo aspoň to, čo považujú za oportunistický tón diskusie.

Joybrato Mukherjee, prezident Nemeckej akademickej výmennej služby, varoval pred „konfrontačným“ pokusom o pytliactvo, ktoré by mohlo poškodiť transatlantické výskumné spojenia. Najdôležitejšou prioritou je udržiavať otvorený kontakt medzi európskymi a americkými akademikmi, uviedol začiatkom apríla 2025.

Hlavnou prioritou Nemecka by mala byť podpora amerických vedcov a akademických inštitúcií, keď sú pod tlakom Trumpovej administratívy, uviedla Katrin Böhning-Gaese, vedecká riaditeľka Helmoltzovho centra pre výskum životného prostredia.

“Momentálne sa preto aktívne nepokúšame okradnúť amerických vedcov,” uviedla nemeckým médiám.

 

Koaličná zmluva

Okrem programu 1000 hláv obsahuje koaličná dohoda nadchádzajúcej vlády niekoľko nových pozícií k nemeckej – a európskej – vede.

V prebiehajúcej bitke v Bruseli o 10. RP, rámcový program pre výskum, ktorý sa začne v roku 2028, nová berlínska vláda podporuje „nezávislý, silný“ program, ako aj „nezávislú“ Európsku radu pre výskum (ERC).

Objavili sa obavy, že ak by sa 10. RP začlenil do nového Fondu EÚ pre konkurencieschopnosť, obe sú ohrozené.

V koaličnej dohode sa uvádza, že ak si má EÚ zabezpečiť technologickú suverenitu, potrebuje sa viac zamerať na vzdelávanie, výskum, inovácie a kľúčové technológie ako umelá inteligencia a vesmír.

Nastupujúca vláda tiež tvrdí, že podporuje úniu európskych kapitálových trhov, ktorá je všeobecne považovaná za kľúčovú pre umožnenie začínajúcim európskym start-upom škálovať svoje podnikanie bez toho, aby museli odísť do USA.

Program mobility Erasmus+ by sa mal posilniť, píše sa v koaličnom dokumente. Vyzýva tiež EÚ, aby zjednodušila procesy pri dôležitých projektoch spoločného európskeho záujmu, celoeurópskych projektoch zameraných na oblasti, ako je napríklad vodík.

Čo sa týka nemeckého výskumu, nová koalícia sľubuje lepšie pracovné a kariérne podmienky pre akademikov, menej byrokracie pre výskumníkov a viac žien na vedúcich pozíciách vo vede.

Chce sa zamerať na šesť kľúčových technologických oblastí: AI, kvantové technológie, mikroelektroniku, biotechnológiu, fúznu energiu a klimaticky neutrálnu dopravu. Nemecko by malo hostiť prvý fúzny reaktor na svete, uvádza sa v pláne.

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, 9.5.2025, rup