Vo verejnom priestore koluje množstvo zavádzajúcich informácií o veternej energii. Čo môže jej rozvoj znamenať pre účty domácností, pracovné miesta a bezpečnosť dodávok elektriny pre spotrebiteľov na Slovensku? Poďme oddeliť mýty od faktov.

MÝTUS: Veterné parky poškodzujú krajinu, prírodu aj zdravie ľudí.

FAKTY: Hrozbou pre zdravie ľudí, majetok aj krajinu je meniace sa podnebie. Turbíny zaberajú len zlomok plochy a ich vplyv na okolie je dnes prísne regulovaný.

Meniace sa prírodné podmienky čoraz viac stupňujú tlak na infraštruktúru, hospodárstvo a obyvateľov našich krajín. Európa sa od 80. rokov otepľuje dvakrát rýchlejšie ako celosvetový priemer, straty spôsobené zmenou klímy dosiahli v EÚ za roky 1980 – 2024 hodnotu 822 miliárd eur a extrémne počasie si vyberá daň na ľudských životoch.  Extrémne udalosti súvisiace s klímou si v tomto období v krajinách Európskej únie vyžiadali viac ako 441 000 obetí. V dôsledku lesných požiarov v EÚ muselo byť vysídlených približne 490 000 ľudí, zatiaľ čo povodne si vyžiadali vysídlenie viac ako 340 000 obyvateľov EÚ. Len v roku 2022 si horúčavy vyžiadali približne 70 000 obetí.

Európa aj tento rok čelila mimoriadne rozsiahlym lesným požiarom, do konca júla zasiahli  už dvaapolkrát väčšiu plochu, než predstavuje dlhodobý priemer v Európe. V Belgicku doteraz zhorela plocha viac ako 3 000 hektárov, v Španielsku takmer 16 000 hektárov. Tieto lesné požiare vyvolali jednu z najväčších evakuačných operácií v Európe, v dôsledku ktorej bolo vo Francúzsku a Španielsku evakuovaných viac ako 300 000 ľudí (údaj z 27. júla 2026). V Nemecku bolo v dôsledku lesného požiaru evakuovaných približne 2 000 ľudí, požiare na chorvátskom pobreží si vyžiadali desiatky zranených a evakuáciu viac ako 1 000 ľudí.  Tento vývoj sa netýka len južnej Európy. V lete 2026 dosiahol Dunaj najnižšiu hladinu za desaťročia, čo skomplikovalo nielen lodnú dopravu a riečny turizmus, ale aj chladenie jadrových reaktorov v krajinách na jeho toku.

Hoci každá ľudská činnosť má vplyv na životné prostredie, veterné parky sa zaraďujú medzi zdroje energie, ktoré nepredstavujú veľký zásah do kvality života ľudí. Vďaka svojej konštrukcii zaberajú len malú plochu. Pôda medzi turbínami zostáva naďalej využiteľná na poľnohospodárstvo. Hlučnosť turbín je v každej krajine EÚ regulovaná a ich hlasitosť je nižšia, ako by človek čakal – aj z blízkosti 300 až 400 metrov je porovnateľná s bežnou chladničkou. Ich celkový efekt na ľudské zdravie je výrazne menší oproti vplyvu energetických elektrární poháňaných fosílnymi palivami, v blízkosti ktorých ľudia trpia okrem iného bolesťami hlavy či dýchacími ťažkosťami. V neposlednom rade, ochranu prírody zastrešuje európska legislatíva, konkrétne ustanovenia smerníc EÚ o vtákoch a biotopoch, ktorá určuje, ako zosúladiť rozvoj veternej energie s ochranou biodiverzity.

 

MÝTUS: Slovensko veterné parky nepotrebuje, iné zdroje energie dokážu pokryť všetku spotrebu.

FAKTY: Existujúce čisté zdroje nepokrývajú všetko a Slovensko zostáva závislé od dovozu plynu a ropy, čo sa prejavuje na účtoch domácností.

V roku 2025 tvorila jadrová energia približne 67,4 % výroby elektriny na Slovensku. Obnoviteľné zdroje sa na mixe podieľali len asi 18 % (najmä vodné elektrárne s 10,7 %), pričom vietor a geotermálna energia zostali prakticky na nule. Napriek tomu Slovensko výrobu elektriny ani vykurovanie nedokáže pokryť z vlastných zdrojov: až 56 % domácností stále kúri plynovým kotlom, a keďže 85 % plynu a 97 % ropných produktov spotrebovaných v EÚ sa v roku 2024 dovážalo spoza hraníc Európskej únie, znamená to, že Slovensko je naďalej priamo vystavené výkyvom svetových cien. Len medzi januárom a polovicou apríla 2026 stáli zvýšené ceny plynu európskych spotrebiteľov dodatočných 13 miliárd eur

Spotreba elektriny na Slovensku pritom len narastá. Z necelých 25 TWh v roku 2024 by mala do roku 2050 vzrásť na viac ako 45 TWh v dôsledku elektrifikácie vykurovania, dopravy aj priemyslu. Túto novú spotrebu bude treba pokryť novými zdrojmi. Vietor patrí medzi najrýchlejšie a najlacnejšie spôsoby, ako novú kapacitu postaviť práve doma, mimo závislosti na dovážaných fosílnych a iných zdrojoch. Napriek tomu zostáva inštalovaný výkon veterných elektrární na Slovensku len na úrovni približne 3 – 4 MW, teda prakticky nezmenený od roku 2019 – oproti 246-tisíc MW v celej EÚ. Vo svojom aktualizovanom Národnom energetickom a klimatickom pláne sa Slovensko zaviazalo dosiahnuť do roku 2030 približne 750 MW veterného výkonu.

 

MÝTUS: Veterná energia je drahá a nespoľahlivá.

FAKTY: Nová veterná energia patrí medzi najlacnejšie zdroje elektriny na trhu a jej rozvoj môže priniesť aj pracovné miesta a príjmy pre obce a farmárov.

Podľa analýzy spoločnosti Lazard (2023) stojí výroba elektriny z vetra 22 až 69 eur/MWh, zatiaľ čo z plynu je to 106 až 204 eur/MWh, z jadra 130 až 204 eur/MWh a z uhlia 63 až 153 eur/MWh. Aj podľa slovenskej Asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) vychádza nová veterná energia na Slovensku pri zarátaní všetkých nákladov približne na 56 eur/MWh, čo je porovnateľné so solárnou energiou (57 eur/MWh) a výrazne lacnejšie než výstavba novej jadrovej či plynovej kapacity. Výkonnosť turbín sa stále zvyšuje – priemerná pevninská turbína dnes vyrobí dosť elektriny pre viac ako 1 500 domácností ročne, zatiaľ čo novšie modely dosahujú až trojnásobok tohto výkonu.

Rozvoj veternej energie zároveň otvára aj konkrétne hospodárske príležitosti. V roku 2024 EÚ vyviezla veterné turbíny v hodnote 2,8 miliardy eur (dovoz predstavoval len 0,5 miliardy eur) a vývoz medzi rokmi 2023 a 2024 vzrástol o 41 % – Európa je v tomto odvetví čistým vývozcom. Obnoviteľné zdroje pomohli v EÚ medzi rokmi 2014 a 2023 vytvoriť 2,2 milióna pracovných miest. Projekty pre výstavbu veterných elektrární na Slovensku by znamenali stavebné a servisné zákazky pre slovenské firmy, prenájom pôdy pre miestnych farmárov aj plánovanú finančnú kompenzáciu pre dotknuté obce, a teda priamy príjem pre regióny, nielen elektrickú energiu pre sieť.

Obnoviteľné zdroje predstavujú lacnejšiu a spoľahlivejšiu alternatívu, najmä v čase geopolitických kríz, ktoré zvyšujú zraniteľnosť Európy voči nestabilným cenám a dodávkam plynu či ropy. Pre bežnú slovenskú domácnosť tak rozvoj veternej energie neznamená stratu kvality života, práve naopak: menšiu závislosť od dovážaného plynu a ropy, nové pracovné príležitosti v regiónoch a odolnejšiu energetiku, ktorá dokáže lepšie čeliť čoraz častejším extrémnym prejavom počasia.