Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Ministri EÚ požadujú viac verejných a súkromných investícií do vesmíru

Anna Christmann, predsedníčka nemeckej ministerskej rady ESA a federálna koordinátorka pre letectvo a kozmonautiku, zúčastňujúca sa Rady pre konkurencieschopnosť 23. mája 2024. Zdroj: https://sciencebusiness.net

 

Ministri EÚ vyzvali na zvýšenie verejných a súkromných investícií na podporu inovácií vo vesmírnom sektore, keďže sa zaviazali využívať vesmír na zvýšenie európskej konkurencieschopnosti.

Ich spoločná rezolúcia, vydaná na ministerskom stretnutí 23. mája 2024, zdôrazňuje potenciál vesmírnych služieb pomôcť rôznym odvetviam získať technologický náskok, podporiť ochranu klímy a chrániť kritickú infraštruktúru, ako sú energetické systémy.

Ministri dúfajú, že vytvoria „atraktívne prostredie“ na zvýšenie súkromných investícií, najmä do start-upov a malých a stredných podnikov, uviedla Anna Christmann, nemecká federálna koordinátorka pre letectvo a kozmonautiku a predsedníčka ministerskej rady ESA. „Súkromné ​​investície sú kľúčové. To je to, čo vnímame ako celosvetový vývoj, a preto je dôležité, aby sme tento vývoj stále viac vnímali aj v Európe.”

Európska vesmírna agentúra (ESA) podnikla v posledných mesiacoch kroky na prispôsobenie svojho modelu obstarávania tak, aby pôsobil ako hlavný zákazník a poskytoval priemyslu zmluvy namiesto toho, aby vlastnil rakety a vesmírne vozidlá. Dúfa, že to podporí rozvoj nových hráčov v tomto sektore.

Ministri EÚ vo svojom vyhlásení privítali tento nový prístup, ako aj iniciatívy, ako je program EÚ CASSINI v hodnote 1-miliardy EUR na podporu podnikateľov, start-upov a malých a stredných podnikov v kozmickom priemysle.

„Malé a stredné podniky, ako aj start-upy čoraz viac prispievajú k inovačnému potenciálu a konkurencieschopnosti Európy. Musíme pokračovať v konkrétnej podpore a podpore tejto diverzifikácie,“ uviedol Christmann na tlačovom brífingu po zasadnutí rady.

 

Priemysel chce viac

Obchodné združenie Eurospace podporu uvítalo, ale vyzvalo politických lídrov, aby urobili viac pri riešení výziev, ktorým tento sektor čelí, vrátane fragmentácie ponuky a dopytu a klesajúcej ziskovosti odvetvia.

„Súčasné tempo globálnej transformácie si vyžaduje viac než nesúrodé nadnárodné, medzivládne a národné priemyselné stratégie,“ uviedol Eurospace vo vyhlásení, v ktorom vyzval na celoeurópsku priemyselnú stratégiu pre vesmír.

Ministri sa stretávali v dvoch skupinách: najprv ako pravidelná Rada pre konkurencieschopnosť, aby diskutovali o politike EÚ, a potom ako spoločná rada pre vesmír medzi ministrami vesmíru EÚ a ministrami mimo EÚ, ktorí sú súčasťou ESA – konkrétne Kanady, Švajčiarska, Nórska a Spojené kráľovstvo – ktoré tiež súhlasili s uznesením.

Bolo to jedenáste oficiálne stretnutie za 20 rokov, odkedy ESA a EÚ podpísali dohodu o spolupráci, a prvé za štyri roky. Generálny riaditeľ ESA Josef Aschbacher uviedol, že spolupráca s EÚ je kľúčom k súpereniu s globálnymi superveľmocami, keďže NASA investuje do vesmírnych aktivít približne trikrát viac ako ESA.

Timo Pesonen, generálny riaditeľ pre obranný priemysel a vesmír v Európskej komisii, uviedol, že v budúcom dlhodobom rozpočte EÚ od roku 2028 musí byť „oveľa väčší“ vesmírny program. „Posledný bol dohodnutý počas predchádzajúcej geopolitickej situácie, pred ruskou inváziou na Ukrajinu,“ poznamenal.

„Stále sme závislí od dodávateľských reťazcov mimo EÚ, vrátane dočasného nedostatku autonómneho prístupu do vesmíru. Máme obmedzenú kapacitu na rýchle zvýšenie výroby v prípade potreby a obmedzený prístup na globálne vesmírne trhy,“ uviedol Pesonen.

Európa v súčasnosti prechádza krízou odpaľovacích zariadení po strate prístupu k ruským raketám Sojuz po invázii na Ukrajinu a oneskoreniam pri raketách Ariane 6 a Vega-C. Koniec je potenciálne v nedohľadne s inauguračným spustením Ariane 6, ktoré je v súčasnosti plánované na júl 2024.

 

Príde nový vesmírny zákon

Ministri EÚ diskutovali aj o pripravovanom návrhu Komisie na vesmírny zákon EÚ, ktorého cieľom je vybudovať jednotný európsky vesmírny trh. Jedenásť členských štátov už má národné vesmírne zákony a ďalšie sú vo vývoji, čím vzniká riziko fragmentácie, ktoré chce Komisia riešiť stanovením spoločných pravidiel týkajúcich sa bezpečnosti, odolnosti a udržateľnosti.

Zákon bol jednou z priorít predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyen na rok 2024, v súčasnosti však neexistuje žiadny náznak, kedy bude predložený. Pesonen nevylúčil, že bude zverejnený po voľbách do EÚ, ale pred vymenovaním novej Komisie.

Očakáva sa, že text sa zameria na riešenie rizík kolízie a vesmírneho odpadu, ochranu vesmírnej infraštruktúry a stanovenie spoločných pravidiel pre výpočet vplyvu vesmírnych aktivít na životné prostredie.

Thomas Dermine, minister zodpovedný za vedeckú politiku v Belgicku, ktoré v súčasnosti predsedá Rade EÚ, uviedol, že existuje „jasný impulz na zníženie heterogenity právnych rámcov v EÚ“. Ďalej dodal, že vesmírny zákon EÚ by mal byť „primeraný“ a umožniť všetkým typom aktérov, aby boli konkurencieschopní, „od start-upov až po etablovaných hráčov“.

 

Vyhlásení víťazi súťaže

V stredu 22. mája 2024 pred zasadnutím Rady ESA oznámila, že boli vybrané dve európske spoločnosti na vývoj služieb na doručovanie nákladu na nízku obežnú dráhu Zeme a z nej.

Nemecká spoločnosť Exploration Company a spoločnosť Thales Alenia Space so sídlom v Taliansku získali kontrakty na dodávku zásob pre Medzinárodnú vesmírnu stanicu do roku 2028 s cieľom obsluhovať aj iné destinácie a potenciálne poslať posádku do vesmíru.

Členské štáty ESA súhlasili so spustením súťaže na vesmírnom samite v Seville v novembri 2023. Zmluvy boli podpísané pre prvú fázu vývoja, ktorá mala celkový rozpočet ESA 75-miliónov EUR. Očakáva sa, že rozpočet pre druhú fázu až po fázu demonštrácie bude oveľa vyšší a rozhodne sa o ňom budúci rok na ministerskom summite.

Iniciatíva predstavuje významný krok smerom k modelu súťaže, ktorého priekopníkom bola NASA a ktorý pomohol rozvíjať spoločnosti vrátane SpaceX. ESA tiež plánuje spustiť súťaž na poskytovanie štartovacej služby bez obmedzenia hmotnostnej triedy.

Na novembrovom summite ESA tiež oznámila Chartu Zero Debris, dobrovoľný záväzok pracovať na zastavení vytvárania nového vesmírneho odpadu do roku 2030. Agentúra minulý týždeň oznámila, že chartu podpísalo dvanásť krajín: Rakúsko, Belgicko, Cyprus, Estónsko, Nemecko, Litva, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Švédsko a Spojené kráľovstvo. Dodržiavanie záväzkov prisľúbilo aj viac ako 100 organizácií.

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 28.5.2024, autor: rup