
Prvý návrh Národného regionálneho partnerského plánu (NRPP) bude hotový v januári 2027. Oznámil to splnomocnenec vlády pre jeho prípravu Ladislav Šimko.
NRPP je strategický dokument, ktorý určí, ako Slovensko využije peniaze zo všetkých európskych fondov a programov v budúcom rozpočtovom období EÚ, teda v rokoch 2028 až 2034.
Podľa predbežných výpočtov na základe návrhu Európskej komisie Slovensko z rozpočtu získa zhruba 20 miliárd eur. Podľa Šimka ale treba počítať aj s tým, že peňazí bude menej, keďže tradiční hlavní čistí prispievatelia do rozpočtu, ako Nemecko alebo Holandsko, budú tlačiť na zoštíhlenie európskych financií a teda aj tradičných politík EÚ.
Na rozdiel od predošlých období teraz jeden investičný plán v sebe spojí eurofondy, poľnohospodársku politiku či bezpečnostnú politiku.
„Je to úplná zmena paradigmy. Už nepôjde len o klasické čerpanie, ale výkonnostný model. Bude to hybridný model, ktorý bude kombináciou súčasných eurofondov a niektorých prvkov z plánu obnovy,“ opisuje Šimko, čím naráža na to, že okrem investičných zámerov bude NRPP musieť obsahovať aj návrhy štrukturálnych reforiem.
Jednou z veľkých výziev pre Slovensko bude podľa splnomocnenca skrátenie obdobia na čerpanie peňazí. Dnes sa eurofondy aj poľnohospodárske dotácie riadia pravidlom n+3, ktoré krajinám EÚ dáva na vyplácanie tri roky navyše.
„Už nebude n+3 ani n+2, blížime sa k n+1, čiže prostriedky, ktoré máme využiť v roku 2028, budeme musieť zrealizovať do roku 2029,“ vysvetľuje splnomocnenec.
Tri dodatočné roky sú už tradične obdobie, kedy Slovensko dočerpáva najväčšie sumy peňazí z kohéznych či poľnohospodárskych fondov.
Zmeniť sa má aj rozsah oblastí, ktoré krajina v ďalšom období bude z európskych peňazí financovať. Priorít podľa Šimka bude musieť byť menej. Európska únia nám podľa neho ako hornú hranicu navrhla číslo 28. Slovensko si zatiaľ určilo osem širších oblastí, okolo ktorých sa budú tvoriť investície a reformy.
V rámci nich vzniknú skupiny odborníkov, ktorí na jeseň budú priorizovať konkrétne opatrenia, na ktoré sa vyčlenia zdroje z národného plánu. Na základe toho vznikne na začiatku budúceho roka prvý návrh NRPP.
„Bude to hrubý a surový návrh, s ktorým chceme vstúpiť do rokovania s Európskou komisiou,“ vysvetľuje Šimko.
Čo (ne)môžeme porcovať
Ako upresnil Šimko, z dvadsiatich miliárd bude teraz vláda prerozdeľovať prakticky len polovicu. Zvyšok tvorí 4,3 miliardy eur, ktoré Šimko nazval „neprogramovanými prostriedkami“, ktoré musí štát odložiť na strednodobé prehodnotenia a dať tiež bokom na riešenie prípadných kríz.
Ďalších päť miliárd z národnej obálky odkroja viazané zdroje, ktoré podľa návrhu Komisie musia ísť do vopred stanovených oblastí a priorít. Jednou z nich je poľnohospodárstvo, ktoré má z NRPP garantovaných 3,7 miliardy eur.
To je zhruba o miliardu menej ako mal doteraz na sedem rokov z rozpočtu EÚ k dispozícii slovenský agrosektor. Ako ale pre portál euBrief uviedol generálny riaditeľ sekcie rozvoja vidieka a priamych platieb na ministerstve pôdohospodárstva Dušan Gábor, rezort sa bude pre poľnohospodárov snažiť získať viac peňazí.
Časť sa do sektora môže dostať zo zdrojov mimo poľnohospodárskej politiky. Medzi podmienkami európskych nariadení je totiž vyčlenenie peňazí z NRPP pre vidiecke komunity, školské stravovacie programy či vzdelávanie. Európska komisia bude tiež žiadať od štátov, aby 10 % z plánu vyčlenili na opatrenia pre vidiecke oblasti.
Agrorezort bude ďalšie prostriedky hľadať v zdrojoch, ktoré bude programovať a medzi jednotlivé oblasti prerozdeľovať priamo vláda.
Gábor uisťuje, že ministerstvo pôdohospodárstva bude aj v novej rozpočtovej štruktúre ďalej smerovať podporu do živočíšnej výroby a špeciálnej rastlinnej výroby, teda pestovania ovocia či zeleniny.
„Verím, že tá obálka spolu so synergetickými efektami prinesie dostatočné finančné zdroje na to, aby Slovensko a jeho poľnohospodárstvo dokázalo čeliť budúcim geopolitickým a klimatickým krízam,“ dodal.
Priority Národného regionálneho partnerského plánu
-
Ekonomický rast a konkurencieschopnosť,
-
inovácie,
-
ľudský kapitál, trh práce a zamestnanosť,
-
dekarbonizácia a energetika
-
voda a vodná politika,
-
dopravná infraštruktúra,
-
dostupné bývanie,
-
demokracia a právny štát.
Zdroj: https://eubrief.sme.sk, zverejnené: 22.7.2025; autor: rup