Podľa výročnej správy Európskej komisie “Európsky semester”, ktorá je hlavným nástrojom na koordináciu hospodárskych a sociálnych politík v rámci celého bloku, musia vlády EÚ prijať opatrenia na preklenutie priepasti v inováciách s globálnymi konkurentmi.

Hlavným cieľom európskeho semestra je zabezpečiť fiškálnu udržateľnosť, ale tohtoročná správa, zverejnená 4. júna 2025, obsahuje aj politické odporúčania pre každú krajinu vo svetle novej agendy EÚ v oblasti konkurencieschopnosti.

Zdôrazňuje nedostatočné investície do výskumu a inovácií (R&I), štrukturálne prekážky premeny výskumu na komerčný úspech a pomalé prijímanie digitálnych technológií ako kľúčové výzvy, ktoré si vyžadujú opatrenia na vnútroštátnej úrovni, aby sa posilnila hospodárska výkonnosť Európy.

„Tohtoročné odporúčania sú kontinuitou našej reformnej agendy a ich cieľom je povzbudiť členské štáty v ich úsilí o viac inovácií, viac dekarbonizovaných odvetví a strategickejšej autonómie,“ uviedol Stéphane Séjourné, výkonný viceprezident Komisie pre prosperitu a priemyselnú stratégiu.

Pred viac ako dvoma desaťročiami si krajiny EÚ stanovili za cieľ zvýšiť verejné a súkromné ​​výdavky na výskum a vývoj na 3 % HDP, no dnes sa priemer EÚ pohybuje okolo 2,2 %, čo je oveľa menej ako v krajinách ako USA a Južná Kórea.

Správa vyzýva členské štáty, aby zvýšili verejné a súkromné ​​investície do výskumu a vývoja a zároveň posilnili spoluprácu medzi vedeckými inštitúciami a podnikmi a podporili komercializáciu výsledkov výskumu.

Existujú aj odporúčania týkajúce sa zlepšenia prístupu k financiám pre začínajúce a inovatívne spoločnosti. „Musí byť jednoduchšie, lacnejšie a rýchlejšie, aby vedecké objavy a nové technológie vyšli z laboratórií a dostali sa na trh a aby sa start-upy rozširovali, pričom sa plne využíva potenciál jednotného trhu,“ uvádza sa v správe.

„Je povzbudzujúce vidieť dôraz na výskum a inovácie a uznanie, že na splnenie cieľa 3 % HDP sú potrebné verejné aj súkromné ​​investície,“ uviedol Mattias Björnmalm, generálny tajomník asociácie univerzít CESAER, ktorá žiada, aby boli výdavky na výskum a inovácie zahrnuté do európskeho semestra.

Minulý rok ministri výskumu opätovne potvrdili svoj záväzok dosiahnuť nezáväzný cieľ 3 % do roku 2030, ale to nestačí, uviedol Björnmalm. Splnenie tohto cieľa si vyžaduje opatrenia zo strany ministrov financií. „Európsky semester tu môže zohrať kľúčovú úlohu tým, že prepojí politické záväzky s finančnou implementáciou a pomôže zamerať sa na tieto otázky a zabezpečiť ich sledovanie prostredníctvom Rady pre hospodárske a finančné záležitosti,“ dodal

Medzi ďalšie odporúčania pre jednotlivé krajiny v správe patrí podpora väčšej koordinácie medzi verejnými výskumnými organizáciami, zvýšenie príťažlivosti a mobility výskumných kariér a rozšírenie nástrojov verejnej podpory inovácií, ako sú daňové stimuly a granty, najmä pre MSP.

 

Je potrebný väčší pokrok

Toto je druhý rok po sebe, čo európsky semester kladie značný dôraz na potrebu viac investovať do výskumu a inovácií. Najnovšia správa však vo svojom prehľade pokroku pri implementácii minuloročných odporúčaní zdôrazňuje výskum a inovácie ako jednu z oblastí, kde sa dosiahol menší pokrok.

Môžu byť potrebné ďalšie mechanizmy, aby sa zabezpečilo, že národné vlády budú riešiť výzvy týkajúce sa výkonnosti výskumu a inovácií, ktoré zdôraznila Komisia. Reforma európskeho semestra s cieľom zohľadniť verejné a súkromné ​​výdavky na výskum a vývoj v členských štátoch bolo jedným z odporúčaní skupiny odborníkov vedenej Manuelom Heitorom, ktorá bola zriadená s cieľom radiť Komisii v súvislosti s budúcim rámcovým programom.

“Európsky semester nie je dokonalý, ale preukázal schopnosť urýchliť pokrok v iných oblastiach. Systematickejšie uplatňovanie jeho mechanizmov na investície do výskumu a vývoja je preto dôležitým krokom vpred,” uviedol Björnmalm. “Keďže v budúcnosti pokračujeme vo vývoji lepších rámcov, mali by sme už dnes naplno využívať nástroje, ktoré už máme k dispozícii.”

Vo svojej nedávno zverejnenej Stratégie EÚ pre start-upy a scale-upy sa Komisia zaväzuje využiť odporúčania pre jednotlivé krajiny v rámci hospodárskeho semestra na zlepšenie inovačnej politiky. Chce tiež zaviesť nástroj na koordináciu konkurencieschopnosti s cieľom zosúladiť priemyselné a výskumné politiky a investície na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni.

Okrem programov výskumu a inovácií riadených na úrovni EÚ majú členské štáty možnosť využiť európske fondy, ako sú kohézne fondy a nástroj na obnovu a odolnosť, na podporu inovatívnych projektov a reformu svojich systémov výskumu a inovácií.

Štáty EÚ doteraz vyčlenili 55 miliárd EUR na podporu výskumu a inovácií z tohto nástroja, čo je fond vo výške 650 miliárd EUR tvorený grantmi a pôžičkami na pomoc krajinám zotaviť sa z ekonomických dopadov pandémie COVID-19.

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 9.6.2025; autor: rup