EÚ musí posilniť medzinárodnú výskumnú spoluprácu, ak má naďalej priťahovať najlepšie mozgy a spoločnosti na jednotný trh, uviedla komisárka pre výskum a inovácie Iliana Ivanova 7.11.2023 v prejave k Asociácii európskych operátorov telekomunikačných sietí.
Komisárka Ivanova uviedla, že si za svoju „osobnú prioritu“ stanovila posilnenie medzinárodnej výskumnej spolupráce a „zintenzívnenie práce“ na dohodách pridruženia Horizont Európa s krajinami z celého sveta. Trvala však na tom, že tieto dohody budú stále dodržiavať zastrešujúci princíp „čo najotvorenejšie, tak blízko, ako je to potrebné“.
Ivanova je v úrade menej ako dva mesiace a má menej ako rok na to, aby prilákala viac partnerských krajín, aby sa pripojili k Horizontu Európa.
EÚ a Spojené kráľovstvo konečne dosiahli dohodu v septembri 2023 po takmer troch rokoch dohadovania sa o finančných podmienkach a predstavitelia Komisie dúfali, že tento prielom povzbudí ostatné krajiny, aby urýchlili rokovania. V skutočnosti sa očakávalo, že hodnota pridruženia k Horizontu Európa vzrastie, ak budú súčasťou programu niektoré z najlepších výskumných ústavov a univerzít na svete – ktoré sídlia v Spojenom kráľovstve.
Nie je však celkom jasné, či je Komisia ochotná stanoviť miernejšie podmienky na urýchlenie procesu. Švajčiarsko, Kanada, Japonsko a Južná Kórea stále čakajú na pripojenie.
V prípade Švajčiarska bol prístup k výskumným programom EÚ do značnej miery prerušený v roku 2021 po tom, čo sa Bern a Brusel začali dohadovať o preklenujúcich politických a obchodných vzťahoch, ktoré ešte treba vyriešiť.
Dohodu s Kanadou môžu spomaliť rozpočtové obavy v Ottawe, zatiaľ čo Južná Kórea sa sotva začala pripravovať na prvé stretnutie pracovnej skupiny s EÚ. Pokiaľ ide o Japonsko, vláda sa ešte musí rozhodnúť, či sa oplatí pokračovať v združení k Horizontu.
Horizont Európa mal byť „otvorený svetu“, čo je mantra, ktorú vytvoril bývalý komisár EÚ Carlos Moedas, pod vedením ktorého Komisia vypracovala plán prebiehajúceho programu výskumu a inovácií.
Odvtedy sa však veci zmenili a EÚ musela byť opatrnejšia pri výbere svojich medzinárodných partnerov, aby sa vyhla úniku technológií do Číny a iných nepriateľských krajín. Väzby spolupráce s Ruskom boli úplne prerušené, zatiaľ čo počet projektov spolupráce s čínskymi partnermi sa zmenšil.
Ivanova sa teraz snaží prekonať túto dilemu. Na jednej strane dnes delegátom povedala, že „protekcionizmus potláča inovácie“ a že „stavaním nových bariér“ EÚ nemôže vyhrať v globálnych technologických pretekoch. Ako uviedla Ivanova: „Pretože steny nakoniec padnú. A Európania to veľmi dobre vedia.“
EÚ sa snaží využiť svoje výskumné a vývojové kapacity na získanie konkurenčnej výhody v niekoľkých kľúčových technológiách vrátane umelej inteligencie, pokročilých polovodičov, batérií a vodíka. Na dosiahnutie týchto cieľov sa musí otvoriť výskumníkom a inovátorom z celého sveta a zároveň zabezpečiť, aby technológie neunikli alebo sa nepoužívali na nekalé účely.
Ako dodala Ivanova: „To je dôvod, prečo v rámci Horizontu Európa máme potrebné záruky, aby sme zaistili, že ostatní nemôžu zneužiť našu dôveru.“
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 9. 11. 2023, autor: rpa
