Európska komisia plánuje revíziu svojho programu Widening na podporu výskumných a inovačných kapacít v chudobnejších členských štátoch EÚ, uviedla v rozhovore pre Science|Business komisárka EÚ Ekaterina Zaharieva.
V hlavnej časti rozhovoru, ktorý bol zverejnený minulý týždeň, sa Zaharievq venovala požiadavkám na zvýšenie rozpočtu pre 10. RP na 220 miliárd EUR, ako aj svojim plánom na zjednodušenie financovania výskumu EÚ.
Zaharieva sa však dotkla aj rastúcej priepasti v oblasti výskumu a inovácií medzi bohatšími a chudobnejšími štátmi EÚ. Krajiny, ktoré sa pripojili k bloku po roku 2004, stále zápasia so zvýšením vnútroštátnych výdavkov na výskum a vývoj, prilákaním zahraničných talentov, zlepšením rámcových podmienok pre výskumníkov a zvýšením ich výkonnosti v programe Horizont Európa.
“Časť programu Widening funguje,” uviedla Zaharieva. “Teraz robíme hodnotenia rôznych iniciatív, ktoré tam fungujú, čo funguje dobre a čo nie.”
Od svojho zriadenia v programe Horizont 2020 v snahe odstrániť rozdiel medzi východom a západom vo výskume pomohol program Widening mnohým výskumníkom, inštitúciám a krajinám zvýšiť ich výkon vo výskumných súťažiach EÚ. Ale program bol kritizovaný za príliš zložitý, zatiaľ čo odborníci a zainteresované strany požadovali jeho reformu.
„Vo všeobecnosti je to dobrý program o ktorom bolo veľmi ťažké vyjednávať a [a] to sa musí zachovať,“ uviedla Zaharieva. Plánuje však navštíviť všetky členské štáty, vrátane takzvaných Widening krajín, ktorým sa program venuje, aby pochopila, čo v jeho súčasnej štruktúre funguje a čo nie.
Zaharieva tiež poznamenala, že Európska komisia nebude schopná zaplniť medzeru v oblasti inovácií medzi východom a západom jednoduchým posilnením programu Widening. V mnohých Widening krajinách sú verejné výdavky na výskum a vývoj oveľa nižšie ako priemer EÚ, pričom niektoré krajiny uvádzajú menej ako 0,2 % HDP. Priemer EÚ je 2,2 % HDP, čo tiež nedosahuje cieľ 3 % stanovený pred viac ako dvoma desaťročiami.
„Členské štáty budú musieť urobiť viac, pokiaľ ide o reformy a prideľovanie národných rozpočtov na výskum a inovácie,“ uviedla Zaharieva. “Niektoré členské štáty potrebujú skutočne významné reformy, aby mohli zlepšiť svoju inovačnú kapacitu.”
Zaharieva tiež naznačila, že otázka platov sa vráti do politického programu Komisie počas rokovaní o 10. rámcovom programe. V niektorých Widening krajinách môžu výskumníci financovaní prostredníctvom programov EÚ dostať až o 40 % menej peňazí ako v bohatších členských štátoch EÚ.
Pohľad parlamentu
Poslanci vo výbore Európskeho parlamentu pre priemysel a výskum medzitým odporučili, aby Widening krajiny začali implementovať národné reformy vo výskume a inováciách. Ak tak neurobia, výkonnostná priepasť medzi východom a západom sa „nedá odstrániť bez ohľadu na úsilie vynaložené na úrovni EÚ“.
V reakcii na návrh správy, ktorý predložil nemecký konzervatívny europoslanec Christian Ehler pred rokovaním o 10. rámcovom programe, europoslanci uviedli, že rozdiel v inováciách medzi východom a západom je zlý pre konkurencieschopnosť EÚ a ak sa talenty nevyužijú, ekonomické rozdiely by sa mohli zväčšiť. Komisia by mala zabezpečiť, aby nadchádzajúca legislatíva o Európskom výskumnom priestore (ERA) uložila reformy výskumu a inovácií, aby členské štáty mohli „eliminovať podpriemernú výkonnosť“.
Maďarská europoslankyňa a členka výboru Eszter Lakos na podujatí v Bruseli minulý týždeň uviedla, že si nevie predstaviť 10. RP bez Widening zložky. “Politicky to nie je možné, ani v Parlamente, ani v Rade,” dodala.
Lakos uviedla, že v parlamente zriaďuje pracovnú skupinu, ktorá má prediskutovať budúcnosť programu Widening a lepšie sa pripraviť na rokovania o 10. rámcovom programe.
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 23.1.2025; autor: rup
