Od vypuknutia pandémie COVID-19 výskumníci a lekári vyvinuli obrovské úsilie na nájdenie účinných spôsobov liečby tejto choroby. Remdesivir bol prvým antivírusovým činidlom schváleným na liečbu COVID-19, najprv v USA v roku 2020 a neskôr v Európe. Liek bol majákom nádeje na začiatku pandémie a dodnes sa používa.
Viaceré medzinárodné štúdie od roku 2020 skúmali, ako liečba remdesivirom ovplyvňuje úmrtnosť dospelých hospitalizovaných s COVID-19. Výsledky boli rozporuplné. Stále sa diskutovalo o tom, ako dobre liek funguje a či prospieva niektorým skupinám pacientov viac ako iným.
Analýza údajov od viac ako 10 000 pacientov
Výskumný tím z Univerzity v Bazileji a Univerzitnej nemocnice v Bazileji vedený epidemiológom profesorom Matthiasom Brielom teraz zhromaždil a opätovne analyzoval údaje o jednotlivých pacientoch z ôsmich randomizovaných klinických štúdií. Údaje zahŕňajú viac ako 10 000 neočkovaných pacientov z viac ako 40 krajín, ktorí boli liečení na COVID-19 v nemocnici.
Pomocou špičkových metód analýzy údajov výskumníci skúmali prínos a potenciálne vedľajšie účinky lieku a jeho účinky na podskupiny. Cieľom bolo zistiť, ktoré skupiny pacientov, ak vôbec nejaké, mali z remdesiviru úžitok. Výsledky sa teraz objavili v časopise The Lancet Respiratory Medicine.
Priaznivé pri konvenčnej oxygenoterapii
Metaanalýza ukázala, že pacienti, ktorí nedostávali kyslíkovú terapiu alebo dostávali iba konvenčnú kyslíkovú podporu, zaznamenali významný prínos pre prežitie vďaka remdesiviru. V tejto skupine remdesivir znížil mortalitu počas štvortýždňového obdobia pozorovania približne o dve percentá, čo viedlo k 20 menej úmrtiam na 1 000 pacientov.
Tento pozitívny účinok sa však nepozoroval u všetkých skupín pacientov. Ako vysvetlil Dr. Alain Amstutz, prvý autor štúdie: „Prínos pre pacientov s intenzívnou podporou ventilácie zostáva nejasný.“ Dôvodom môže byť aj skutočnosť, že o tejto skupine je dostupných málo údajov.
Výsledky sú v súlade so súčasnými usmerneniami WHO, ktoré odporúčajú remdesivir pre pacientov so závažnými, ale nekritickými infekciami COVID-19.
Neexistoval žiadny dôkaz, že by sa účinok lieku na pacientov líšil v závislosti od veku, komorbidít alebo rôznych markerov vysokého zápalu. Ani liečba remdesivirom neviedla k skoršiemu prepusteniu z nemocnice.
Málo vedľajších účinkov
Ako uviedol hovorí Dr. Benjamin Speich, spoločný prvý autor štúdie: „Našťastie sme zistili, že remdesivir nevedie k závažnejším nežiadúcim vedľajším účinkom ako štandardná liečba.“ Účinky remdesiviru na očkovaných ľudí a ľudí, ktorí sa vyliečili z COVID-19 a otázku, ako je remdesivir nákladovo efektívny, je potrebné objasniť v budúcich štúdiách.
Štúdia bola vykonaná v úzkej spolupráci s tímom bioštatistiky European Platform Trial EU-SolidAct a získala finančné prostriedky z európskej skúšobnej siete EU-RESPONSE.
Viac informácií:
Alain Amstutz, Benjamin Speich et al.
Effects of remdesivir in patients hospitalised with Covid-19: a systematic review and individual patient data metaanalysis of randomised controlled trials
The Lancet Respiratory Medicine (2023), doi: 10.1016/S2213-2600(22)00528-8
Zdroj: https://www.unibas.ch, zverejnené: 24. 2. 2023, autor: rpa
