V programovom období 2021 až 2027 o časti eurofondov prvýkrát rozhodujú regióny a nie štát.

Slovensko sa od vstupu do EÚ nezaradilo medzi krajiny s najefektívnejším čerpaním peňazí z Kohéznej politiky EÚ, teda eurofondov.

Vysvetlení je veľa, ale v ostatných rokoch politici a aj odborná verejnosť najčastejšie spomínajú jednu hlavnú príčinu neúspechu – veľkú centralizáciu v riadení eurofondov.

Jej základom je silné postavenie vzájomne nespolupracujúcich ministerstiev, čo brzdí čerpanie a vedie k neefektívnemu využívaniu európskych zdrojov bez väčších prínosov.

Naopak, za príklad, ako sa to v eurofondoch má robiť, sa u nás dáva Poľsko či Česko. A to hlavne preto, že v eurofondoch dali väčšie právomoci regiónom.

Pred programovým obdobím 2021 až 2027 na Slovensku vznikla všeobecná politická dohoda, že treba podobný model zaviesť aj do našich eurofondov. Výsledkom je zrejme najväčšia eurofondová reforma od vstupu do EÚ.

Hlavná zmena spočíva v tom, že časť eurofondov štát odovzdal regiónom, ktoré slobodne prostredníctvom takzvaných Integrovaných územných investícií (Inetgrated Territorial Investments, ITI) rozhodujú, na aké projekty peniaze využijú.

V nasledujúcom článku portál EURACTIV Slovensko bližšie popísal nový systém. Ako funguje v praxi, ako ho hodnotia jeho hlavní aktéri a aké prináša výsledky, bude rozoberané v ďalších článkoch.

 

Ktoré územia dostali dôveru?

Pre integrovaný rozvoj treba najskôr určiť územie, na ktorom sa bude uplatňovať a správne vymedzenie hraníc je pre jeho úspech kľúčové. Malo by ísť o územia s najväčším potenciálom rastu, ktoré sú funkčné z hľadiska demografie, ekonomiky či infraštruktúry. Zároveň musí byť nakreslené tak, aby ho prijali ľudia, ktorých sa dotýka a budú pracovať na jeho rozvoji.

Do vzorca treba započítať aj legislatívu Kohéznej politiky, podľa ktorej každý členský štát musel vyčleniť osem percent zo svojho eurofondového balíka na udržateľný mestský rozvoj, čiže by mal smerovať do mestských aglomerácií.

Územia pre ITI modelovalo ministerstvo investícií ešte pod vedením exministerky Veroniky Remišovej. Rezort tvrdí, že sa pri tom držal centier osídlenia, ako ich definuje  Koncepcia územného rozvoja Slovenska (KURS).

Vláda sa nakoniec rozhodla vytvoriť 26 celkov pre čerpanie eurofondov cez integrované územné investície: osem regiónov kopírujúcich vyššie územné celky a 18 miest udržateľného mestského rozvoja (UMR).

Kraje a mestské oblasti sú len mierkou, ktorú si zvolil štát uplatnenie územných nástrojov, neznamená to, že samosprávne kraje a veľké mestá autonómne rozhodujú o pridelených eurofondoch. Fungovanie nového systému si lepšie vysvetlíme v ďalšej časti.

 

 

Koľko peňazí majú regióny?

Z celkovej 12,6 miliardovej alokácie štát regiónom zveril 2,1 miliardy eur, ktoré úradnícka vláda neskôr rozšírila o ďalších 300 miliónov. Prostredníctvom integrovaných územných stratégií tak regióny rozhodujú o 2,41 miliardách eur, čo je skoro jedna pätina všetkých eurofondov. Rozhodovanie o zvyšných desiatich miliardách eur si v rukách nechal štát.

Väčšia časť tejto sumy – 1,4 miliardy eur – sa vyčlenila na krajskú úroveň. Osemnásť mestských funkčných oblastí si rozdelilo 988 miliónov eur.

Slovensko pre ITI vyčlenilo výlučne peniaze z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). Európsky sociálny fond (ESF) a Kohézny fond (KF) si štát nechal vo svojej správe. Jedinou výnimkou je rozhodnutie ministerstva dopravy presmerovať 200 miliónov eur z Kohézneho fondu do dopravných projektov v bratislavskom kraji.

Je to veľa alebo málo? Odpoveď ukáže až čas, podľa toho, ako efektívne regióny peniaze využijú. Keď sa ale budovali základy novej eurofondovej architektúry, samosprávy tvrdili, že ich investičné potreby sú oveľa väčšie. V zozbieraných projektoch ich vtedy vyčíslili na 33 miliárd eur.

Pre samosprávy alebo ostatných žiadateľov ale nejde o jediné peniaze na rozvoj. Tak ako boli zvyknutí v minulosti, stále môžu žiadať o eurofondy v štandardných dopytových výzvach, ktoré vyhlasujú ministerstvá.

 

Môžu regióny použiť peniaze na čokoľvek?

Nie.

Najskôr treba povedať, že ani štát nemôže eurofondy investovať do akýchkoľvek projektov. Musí sa pri tom držať politických priorít, na ktorých sa dohodla celá EÚ. V tomto období ide hlavná časť peňazí z Kohéznej politiky do zelených projektov a digitalizácie a vedy a výskumu.

Podobne je to v prípade regiónov, ktoré ale okrem európskych mantinelov obmedzujú aj tie národné. Peniaze môžu investovať len tam, kde im peniaze pustil štát. Celkovo Program Slovensko obsahuje takmer stovku investičných priorít s vlastným rozpočtom. Z nich ale na ITI projekty vyčlenil len 37 opatrení.

Hlavným kritériom pre ich výber bolo, aby sa investičné priority nasmerovali tam, kde je pre jej naplnenie najvyšší rozvojový potenciál. Dôležitou podmienkou boli aj  kompetencie. Napríklad kraje sa môžu dohadovať na investíciách do ciest II. a III. triedy, ktoré majú v správe, alebo do hromadnej dopravy, no hlavný eurofondový balík v oblasti dopravy má v rukách štát na diaľničné a železničné projekty.

To, koľko a kde môže územie eurofondy využiť, je ale do veľkej miery výsledkom toho, koľko boli jednotlivé ministerstvá ochotné pustiť z vlastných rúk.

 

Kto rozhoduje o výbere projektov?

Na úrovni krajov je to Rada partnerstva, v mestských oblastiach Kooperačná rada.

Rady partnerstva v každom kraji vyzerajú rôzne, no všetky fungujú na rovnakom pôdoryse, ktorý nakreslilo ministerstvo investícií, aby sa pri výbere projektov dostali k slovu všetci dôležití aktéri z územia.

Každá rada má štyri komory. Regionálnu komoru spravidla tvoria župani (s výnimkou nitrianskeho kraja, kde je komora širšia), komoru miestnej samosprávy, v ktorej sedia primátori a starostovia z kraja, štátnu komoru so zástupcami ministerstiev a komoru socioekonomických partnerov, ktorú tvoria zástupcovia firiem, mimovládok, akademického sektora, cirkvi či vidieckych komunít.

Okrem štátnej komory, ktorá má všade zhodne dvanásť členov, sú zostavy komôr v jednotlivých radách odlišné. Rozdiely sú hlavne sociekonomickej komore, keď napríklad v rade bratislavského kraja má tridsiatku členov, kým v banskobystrickej len štyroch.

Kooperačné rady v mestských funkčných oblastiach sú ešte pestrejšie, pretože takmer žiadnu predpísanú štruktúru nemajú. Jediným pravidlom je, že ich predsedom je primátor jadrového mesta, čiže napríklad v prípade UMR Banská Bystrica je to primátor Ján Nosko.

V radách sedia starostovia priľahlých obcí a väčšinou aj socioekonomickí partneri. V UMR Martin a Humenné napríklad zastúpenie nemajú.

 

Ako sa o projekte rozhoduje?

Toto je zrejme najdôležitejšia časť územného prístupu. V regiónoch sa rozhoduje o stovkách miliónov eur, o ktoré majú záujem stovky rôznych aktérov s odlišnými záujmami. To môže fungovať len vtedy, keď všetci zúčastnení pochopia a príjmu rozhodovacie procesy v radách. Štát nechal nastavenie rozhodovacích procesov na jednotlivé územia s tým, že musia zaistiť, „vyvážené fungovanie“.

Všetko začína Integrovanou územnou stratégiou. Ide o dohodu územia na to, ako sa chce rozvíjať. Definuje hlavné rozvojové brzdy regiónu, ale aj oblasti, kde má najväčší potenciál a podľa toho plánuje spoločné investície. Stratégia má byť garanciou, že eurofondy skutočne pôjdu tam, kde to región najviac potrebuje a nie tam, kde si ich vie niekto vybaviť alebo kde to výzvou pretlačí štát.

Rady pri príprave stratégie zároveň od samospráva ale aj ostatných potenciálnych žiadateľov zbierala ich investičné potreby a nápady do zásobníka projektov. Keďže v mnohých oblastiach dopyt prevyšoval množstvo zdrojov, regióny musia robiť selekciu a určiť prioritné projekty.

Niekde priorizujú najlepšie pripravené projekty, inde tie, ktoré majú mať najväčší prínos a potenciál riešiť najväčšie problémy v regióne. Tu majú zároveň pomôcť komory: ak je v regióne dopyt po oprave dvadsiatich materských škôl, no peňazí je len na desať, musia sa medzi sebou dohodnúť starostovia samosprávnej komore a s výsledkom prísť na Radu.

Predtým schválením projektu ale musia územia najskôr počkať, kým pre danú oblasť ministerstvo vyhlási výzvu, ktorá určí podmienky dotácie. Rady následne môžu schváliť projektové zámery, ktoré v predošlých procesoch prešli výberovým sitom.

Dôležitú úlohu v celom procese hrajú takzvané Technické sekretariáty, ktoré pôsobia na každej župe. Tie koordinujú prácu Rady partnerstva, zastrešujú administratívu, pomáhajú žiadateľom s prípravou projektov.

Zoznam členov rád vo vašom regióne vrátane ich rozvojových stratégií si môžete dohľadať na stránke ministerstva investícií venovanej integrovanému rozvoju.

 

Zdroj: https://euractiv.sk, zverejnené: 5.3.2025; autor: rup