Kanada sa stane ďalšou krajinou mimo EÚ, ktorá sa pripojí k Horizontu Európa – programu EÚ určenému na financovanie výskumu a inovácií. Hoci toto spojenie budí veľké očakávania, prináša aj otázky spojené s rozhodovaním mimoeurópskych štátov.
Koncom novembra 2023 sa konal samit medzi Kanadou a Európskou úniou, ktorý okrem iného priniesol dlho vyjednávanú asociačnú dohodu o pripojení Kanady k programu Horizont Európa (HE). Kanada by sa podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen mala k HE pripojiť v prvej polovici budúceho roka.
Program, ktorý financuje výskum a inovácie, operuje s rozpočtom vyše 95-miliárd EUR, začal v roku 2021 a bude trvať do roku 2027. Je historicky najväčším programom na podporu vedy a inovácií v EÚ vôbec. Peniaze sa doň získavajú od krajín, ktoré sú v programe zapojené, aktuálne teda od budúceho roka aj od Kanady.
Dlho vyjednávaná dohoda je považovaná za triumfálny úspech vzájomných vzťahov: „Kanada sa pripojí k HE, momentálne najväčšiemu programu týkajúceho sa výskumu a inovácií na svete,“ oznámil kanadský premiér Justin Trudeau na tlačovej konferencii po skončení summitu. Ursula von der Leyen bola rovnako nadšená, keď uviedla, že „dohoda podporí vzájomné vzťahy na poli vedy a umožní spojiť najlepšie mozgy a talenty z oboch stan Atlantiku,“ a očakáva „prielom v inováciách a transformačné objavy, ktoré vzniknú na základe pripojenia Kanady k európskemu projektu.“ Obaja politici sa potom zhodli na tom, že dohoda ponúka platformu pre spoluprácu na digitálnych projektoch, v ktorých Kanada vyniká, ako je AI, kybernetická bezpečnosť, digitálna identita a ďalšie. Rovnako sa zhodli na vstúpení Kanady do tzv. Zelenej aliancie, ktorá zastrešuje spoločné snahy v oblastiach klimatickej zmeny, obnoviteľných energií, ochrany životného prostredia, straty biodiverzity alebo bezpečnosti potravín. Kanada tak bude po Nórsku a Japonsku treťou krajinou zvonku EÚ, ktorá do Zelenej aliancie vstúpi.
Napriek tomu, že zatiaľ nie sú známe detaily dohody, je už jasné, že akonáhle bude podpísaná, bude môcť Kanada čerpať financie z tzv. druhého piliera HE, ktorý sa zameriava práve na spoluprácu naprieč krajinami a sústredí sa na riešenie globálnych zmien klímy, energií, digitálnej ekonómie a zdravie. Rozpočet druhého piliera je 53,5-miliárd EUR, pričom väčšina týchto peňazí prúdi európskym výskumníkom. Predpokladá sa, že zapojenie Kanady bude zo začiatku pomerne malé, hovorí sa o zhruba 33-miliónoch EUR, ktoré by mali ísť na podporu kanadského výskumu v prvých rokoch. Kanada pripojením k HE získa okrem finančnej podpory svojho výskumu aj prístup k spolupráci so špičkovými vedcami z EÚ a ďalších 18 krajín, ktoré s HE spolupracujú, ako je Izrael, Veľká Británia, Nový Zéland, ale aj napríklad Turecko, Arménsko, Ukrajina, Gruzínsko alebo Srbsko.
Program HE je všeobecne otvorený žiadostiam o granty z celého sveta. Tie krajiny, ktoré sa k nemu pripoja prostredníctvom asociačnej dohody, majú navyše možnosť byť súčasťou projektov, ktoré sú tzv. kolaboratívne – zúčastňuje sa ich viacerých štátov. Navyše je na také krajiny potom pozerané ako na rovnocenné tým z EÚ, čo zvyšuje šancu na získanie grantu. Asociačná dohoda je najužšou formou spolupráce, ktorú EÚ v programe HE ponúka a účasť týchto krajín je zastrešená práve druhým pilierom.
Spolupráca medzi Európou a Kanadou na vedeckom poli sa datuje do roku 1996, kedy sa obe strany dohodli na vedeckej a technologickej kooperácii, avšak rokovania o pripojení k HE formou asociačnej dohody, ktorá začala v roku 2018, je prvá formálne zakotvená forma spojenectva v oblasti vedy a inovácií. V predchádzajúcom programe Horizont 2020 sa Kanada umiestnila na tretej priečke medzi tzv. tretími štátmi po USA a Číne so ziskom 391 grantov, do ktorých sa zapojilo 509 kanadských vedcov, avšak celkovo získali „iba“ 16,3-milióna EUR na svoj výskum v priebehu siedmich rokov, počas ktorých program trval
Nerovnováha medzi počtom zapojených výskumníkov a peniazmi, ktoré z programu dostali, viedlo práve k zmene štatútu Kanady z „tretej strany“ na plnohodnotného účastníka programu, čo povedie k zvýšeniu množstva prostriedkov, ktoré budú môcť na kanadský výskum putovať. Doteraz sa Kanada zapájala napríklad prostredníctvom svojich univerzít, ktoré ponúkali miesta pre talentovaných výskumníkov a študentov prostredníctvom výmenného programu Marie Sklodowska Curie Actions (MSCA) alebo Európska komisia prostredníctvom bežných grantov pomáhala financovať napríklad projekty, ktoré by nemohli vzniknúť na európskej pôde, ako boli databázy Canadian Arctic research alebo databáza kanadskej DNA.
Hoci vyjednávanie o pripojení Kanady k európskemu výskumnému projektu trvalo dlhšie, než niektorí ľudia hlavne na európskej strane očakávali, je vyjednávanie Európskej komisie s krajinami mimo EÚ o spolupráci v oblasti vedy a výskumu ďalšou zo série úspechov. HE sa v septembri 2023 konečne podarilo uzavrieť asociačnú dohodu s Veľkou Britániou, ktorá po brexite prestala byť súčasťou európskych výskumných projektov, pričom vyjednávanie trvalo niekoľko rokov. Poslednou dobrou správou bolo začatie vyjednávania so Švajčiarskom. Ďalej sa uvažuje o zapojení Južnej Kórei a Japonska.
Rozširovanie HE o tretie krajiny sa stalo jednou z priorít Európskej komisie predovšetkým kvôli geopolitickej situácii. Skoršie optimistické heslo HE – otvorení svetu – sa tak zmenilo na pragmatickejšie – otvorení, ako je to len možné, a tak blízko, ako je nevyhnutné – čo odráža hlavne obavu politikov zo zdieľania citlivých dát a technológií. EÚ sa tak stala, kvôli vojne na Ukrajine, ruským sankciám a obavám z úniku technológií do Číny, viac ostražitá vo výbere svojich medzinárodných partnerov, a to aj napriek tomu, že sú si predstavitelia Európskej komisie vedomí, že prílišná uzavretosť môže brzdiť vedecký pokrok.
Problémy so zapojením tretích krajín?
Čím viac tretích štátov sa však zapojí do HE, tým viac sa ukazuje fakt, že nastavovanie pravidiel celého programu leží len na štátoch EÚ a Európskej komisii, vrátane kontroly nad celým projektom. To môže do budúcnosti spôsobovať politické tenzie. Spolupracujúce štáty síce môžu byť súčasťou komisií, ktoré sa podieľajú na návrhoch výskumných programov, ale nezúčastňujú sa žiadnych rozhodovacích procesov. Podľa zdroja Science Business práve obavu z toho, že pripojené tretie krajiny síce prispievajú nemalými financiami do rozpočtu, ale nemajú nad nimi žiadnu kontrolu, akcentuje japonská vláda, ktorá začala rokovania o vstupe do HE. Rovnakú tenziu môže táto situácia spôsobiť napríklad vo Veľkej Británii, ktorá bola zvyknutá, ako členská krajina EÚ, na väčšie právomoci. Naopak napríklad v Izraeli alebo Švajčiarsku, krajinách, ktoré sú zvyknuté na svoj status spolupracujúcej krajiny už z predchádzajúcich programov, sa politické nezhody nepredpokladajú.
Problémy môže spôsobiť aj fakt, že sú podobné programy vedené myšlienkou Európa na prvom mieste, teda majú viesť k zvýšeniu konkurencieschopnosti Európy popri USA a Číne v súčasnom prudko sa vyvíjajúcom svete. Ak sa teda Európa snaží o vývoj strategických technológií a inovácií, je ťažké si do toho nechať hovoriť od iných štátov mimo EÚ. Príkladom bol návrh Komisie na vyradenie Veľkej Británie, Švajčiarska a Izraela z citlivých hovorov týkajúcich sa jadra a vesmíru.
Podľa zdroja Science Business, z diplomatického prostredia, je však problém skôr politický ako praktický. Krajiny, ktoré majú uzavretú asociačnú dohodu už dlhšiu dobu, ako je Izrael alebo Švajčiarsko, si už našli cesty, ako rozhodovanie európskych štátov ovplyvňovať prostredníctvom lobingu. To isté teraz podľa neho čaká Kanadu a Nový Zéland. Jediná výnimka je práve vylúčenie spolupracujúcich krajín z tzv. citlivých tém, keď sú do diskusie pripustené iba štáty EÚ; takýchto tém je však v celkovom počte žiadostí minimum.
Ďalšie otázky môže vzbudzovať odlišná kultúra zdieľania dát, pravidiel open science či diverzity vo vede. Hoci sú, ako Kanada, tak Japonsko, vo vede dlhodobo excelentné, v týchto parametroch za Európou zaostávajú.
Veľkou neznámou je aj prípadné pripojenie Japonska, ktorého ekonomika je dvakrát väčšia ako tá nemecká. Japonsko by tak určite prispievalo nemalé peniaze a nedostalo by oplátkou nad nimi žiadnu kontrolu. V tomto ohľade sa odborníci zhodujú, že by bolo lepšie vymyslieť špeciálne pre Japonsko inú formu bilaterálnej spolupráce, pretože pre HE to môže byť príliš veľký oriešok. Príkladom spolupráce mimo HE môže byť už tento rok dohodnuté zdieľanie superpočítačov medzi Európou a Japonskom.
Čo môže Kanada ponúknuť?
O Kanade sa hovorí ako o veľmoci vedy, startupov a AI. Pochádzajú odtiaľ telefóny BlackBerry, ale aj 14 laureátov Nobelových cien, napríklad za objav inzulínu. Kanada je jednou z krajín s najvyššími výdavkami na výskum a vývoj v pomere k HDP – do vedy tak plynie dokonca dvojnásobok financií v prepočte na HDP oproti USA. Kanadské univerzity sa dlhodobo držia na popredných miestach v rebríčkoch univerzít. Tento rok napríklad v šanghajskom rebríčku ARWU bola University of Toronto na 24. mieste, University of British Columbia na 44. mieste a McGill University sa umiestnila na 70. priečke. Do prvej stovky sa dostali ďalšie dve inštitúcie. V prvej stovke sa vo všetkých prírodovedných odboroch umiestnili kanadské vysoké školy aj v šanghajskom rebríčku podľa odborov GRAS. V geografii, ekológii, verejnom zdraví, medicínskych technológiách, farmácii a telekomunikáciách sa niektorá z kanadských univerzít umiestnila dokonca v prvej desiatke.
Kanadská vláda sa zameriava predovšetkým na financovanie a rozvoj v oblasti kvantových, vodíkových, obranných a zelených technológií, genomiky alebo AI. V rebríčku Global Innovation Index tento rok Kanada obhájila 15. miesto. A v Kanade je tiež veľká podpora duševného vlastníctva výskumníkov, čo vedie k celému radu úspešných spin-off firiem.
Z približovania kanadskej vedy k tej európskej môže ťažiť aj Česko. Už bolo napríklad podpísané memorandum o spolupráci medzi brnenským výskumným centrom CEITEC a University of Waterloo, kde vznikli napríklad spomínané telefóny BlackBerry. Spolupráca by sa mala týkať oblasti nanotechnológií.
Keďže je väčšina výskumu v Kanade financovaná zo súkromných peňazí, ponúka sa aj spolupráca medzi tuzemskými a kanadskými firmami. Kanada napríklad rozvíja svoj kozmický priemysel a tu sa dá nadviazať užšia spolupráca napríklad s českou firmou Advacam (radiačná technológia) alebo brnenskou S. A.B. Aerospace (zariadenia na vypúšťanie družíc do vesmíru). Kanada je navyše aj spolupracujúcou krajinou Európskej vesmírnej agentúry (ESA).
Kanada tiež ponúka tzv. startupové víza pre mladé firmy alebo zaujímavý inovačný ekosystém pre väčšie subjekty. Na konci novembra 2023 sa do Kanady vypravila česká misia odborníkov, vedcov a firiem vedená Ministerstvom priemyslu a obchodu, ktorá mala za cieľ preskúmať možnosti spolupráce v odvetví AI, ktorému sa v Kanade výnimočne darí. Pochádza odtiaľ totiž veľa odborníkov na neurónové siete a strojové učenie a Kanada do tejto oblasti investuje veľké prostriedky. Tie už prinášajú ovocie vo forme patentov, ktorých tento rok získala 248, čo je 57 % nárast oproti minulému roku a má najviac žien v odbore AI na svete. České univerzity a firmy nemajú v tomto obore vôbec zlé meno a jedná sa tak rozhodne o perspektívne odvetvie na nadviazanie spolupráce.
Viac informácií:
Canada in Horizon Europe: strong links to France, Quebec universities most active
Zdroj: https://vedavyzkum.cz; https://sciencebusiness.net, zverejnené: 13. 12. 2023, autor: rpa
