Slovensko je na 24. mieste v kvalite vzdelávania spomedzi krajín EÚ-27. Vzdelávanie a inovácie sú však pre budúcu prosperitu krajiny rozhodujúce. Takmer polovicu rastu HDP ovplyvňuje výskum a inovácie. Tieto a ďalšie čísla nedávno zverejnila Slovenská sporiteľňa v „Indexe prosperity“. Pri tejto príležitosti sa uskutočnila panelová diskusia pri slovenskom spustení indexu s generálnym riaditeľom Slovenskej sporiteľne Petrom Krutilom, vedúcou Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Máriou Bielikovou, Petrom Kolesárom z CIVITTA Slovensko a bývalým podpredsedom vlády a ministrom financií Ivanom Miklošom.
Ako uviedol Peter Krutil, generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne: „Aj pri príležitosti 30. výročia rozdelenia Česko-Slovenska sme sa chceli pozrieť, ako na tom ako krajina sme. Pozrieť sa aj za hranicu ekonomických čísiel, zhodnotiť našu prosperitu na základe tvrdých dát, nielen dojmov či emócií, ktoré často počúvame. Aby sme sa aj v tomto dôležitom období rozprávali o témach, ktoré sú dôležité pre budúcnosť a prosperujúcu krajinu. A chceme v tom pokračovať, pravidelne hodnotiť a sledovať, ako sa meníme. Verím, že zodpovedných ľudí inšpirujeme k potrebným zmenám.“
Hlavným motorom zlepšovania prosperity má byť ekonomický rast. „Ten je úplne kľúčový pre zvyšovanie životnej úrovne. Neexistuje žiadna iná politika, ktorá by bola schopná zdvojnásobiť životnú úroveň počas jednej generácie. Analýzy dlhodobého rastu jednoznačne ukazujú, že takmer polovica rastu ekonomiky je ovplyvnená inováciami, štvrtina vzdelávaním a 15 % správnou alokáciou talentov. A ukazuje sa, že najlepšie spoločenské a ekonomické zmeny dosiahneme len vtedy, ak budú vláda a biznis spolupracovať. Je preto potrebné vybudovať konsenzus medzi verejným a súkromným sektorom a spolupracovať na politikách a štandardoch, ktoré zaistia posun k spravodlivejšej, bezpečnejšej a prosperujúcej spoločnosti,“ dodal David Navrátil, hlavný ekonóm Českej sporiteľne.
Aké je hodnotenie vzdelávania?
Prosperita založená na vzdelaní a na vede
Pre všeobecnú prosperitu potrebujeme vzdelávaných jednotlivcov a múdry národ. Na potreby trhu práce by sme mali vedieť reagovať dostatkom správne vzdelaných a skúsených ľudí, ktorí budú vedieť operatívne prispôsobovať a zlepšovať svoje schopnosti podľa aktuálnej potreby. Iba tak dokážeme udržať náš ekonomický stroj v prevádzke. Dobré vzdelanie, kvalitné školy a vedecké inštitúcie podporia vznik inovatívnejších foriem podnikania, čo vytvára prísľub trvalo udržateľnej prosperity krajiny.
Kvalitná veda môže byť odpoveďou na otázku, kam posunúť našu malú a otvorenú ekonomiku. Postkomunistické krajiny ako Slovinsko, Česko a Estónsko sa dokázali celkovo umiestniť v našej metrike v prvej desiatke. Dáva im to prísľub, že sa v budúcnosti zlepšia aj v mnohých iných kategóriách.
Slovenské školstvo nestíha
V poslednom PISA testovaní, ktoré sa konalo v roku 2018, dosiahli slovenskí žiaci iba priemerné výsledky v matematike a v čítaní. V prírodných vedách boli výsledky dokonca podpriemerné. Aspoň časť vysvetlenia, prečo je to tak, možno hľadať v spoločenskom statuse učiteľov a ich mzde. Nie prekvapujúco, lepšie výsledky dosiahli žiaci z prostredia s vysokou socioekonomickou úrovňou, zatiaľ čo žiaci z prostredia s nízkou socioekonomickou úrovňou dosiahli výrazne nižšie výsledky.
Slovenské výsledky PISA testovania tak naznačujú, že je potrebné viac investovať do vzdelávania a zlepšiť podmienky pre žiakov z prostredia s nízkou socioekonomickou úrovňou. To môže zahŕňať vyššie financovanie školstva, postupné zlepšovanie prístupu k vzdelaniu pre deti z rodín s nízkymi príjmami a podporovanie kvalifikovaných učiteľov a moderných učebných metód.
Slovenská veda a výskum (zatiaľ) neexcelujú
Vzdelávanie nedosahuje medzinárodnú konkurencieschopnosť ani na vyšších stupňoch vzdelávania. Napríklad v rankingu QS World University Rankings z roku 2023 sa najlepšia slovenská univerzita (Univerzita Komenského v Bratislave) umiestnila na 651 – 700. mieste, zatiaľ čo najlepšia česká univerzita (Univerzita Karlova v Prahe) obsadila 288. miesto na svete. Pred najlepšou slovenskou univerzitou sa nachádzajú 4 české vysoké školy.
Odráža sa to aj na ERC grantoch (granty z EÚ, ktoré podporujú excelentnú vedu). Slovensko má od roku 2022 v evidencii dva takéto priznané granty v celkovej hodnote 1,3-mil. EUR. V iba v dvojnásobne väčšom Česku ich bolo 61 v celkom objeme 109-mil. EUR.
Iste, aj u nás nájdeme pozitívne príklady a zväčša jednotlivcov svetového formátu. Ide však o ojedinelé prípady a prerazili najmä vďaka súkromnému kapitálu. Pre posunutie nášho ekonomického výkonu a potenciálu je však systematický rozvoj vedy na špičkovej úrovni kľúčový. Naši susedia to už pochopili a získavajú náskok.
Digitálna ekonomika
V Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) za rok 2022 sa Slovensko umiestnilo na 23. mieste, čo je o jedno miesto horšie ako v minulom roku. Aby sme úspešne konkurovali v digitálnom svete, musíme zlepšiť digitálne zručnosti celej populácie, od detí až po dospelých.
Európska únia poskytuje veľké finančné prostriedky na podporu digitálnej transformácie a investície do obnovy a odolnosti krajín. Toto je skvelá príležitosť urýchliť digitalizáciu a zvýšiť odolnosť celej Európskej únie aj v kontexte rozvíjajúcich sa technológií v súkromnom sektore, ako sú smart zariadenia a internet vecí.
Nové technológie majú potenciál zmeniť náš svet podobne, ako to kedysi dokázal parný pohon či internet. Mali by sme sa pripraviť.
Viac informácií:
Zdroj: CIVITTA; https://www.slsp.sk, zverejnené: 25. 8. 2023, autor: rpa
