Francúzsko-nemecké vzťahy sú často charakterizované ako hybná sila európskej jednoty – a to je doslova pravda v prípade nového posunu Európskej únie smerom k vodíkovej energii.

Za posledných päť mesiacov Francúzsko a Nemecko ohlásili národné stratégie v hodnote niekoľkých miliárd EUR, ktoré smerujú k väčšiemu počtu ich priemyselných odvetví smerom k vodíkovej energii, ktorú obaja považujú za zásadný nový zdroj energie na splnenie svojich ambicióznych klimatických cieľov. Zároveň podnecovali Európsku komisiu k diskusii o plánoch francúzsko-nemeckého projektu „gigafactory“ na pomoc dodávkam vodíka sebe a svojim susedom.

Ako poznamenala  Kirsten Westphal z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti: „Je samozrejme symbolické, ak sa dva„ motory “- Nemecko a Francúzsko – posunú vpred“ v projekte.

Iní analytici však poznamenávajú, že je stále potrebné vyriešiť množstvo prekážok – v neposlednom rade nezhody medzi Francúzskom a Nemeckom, pokiaľ ide o to, či je možné ako súčasť strojného zariadenia na výrobu vodíka použiť jadrové elektrárne. Francúzsko, ktoré dnes získava tri štvrtiny elektriny z jadrových elektrární, chce flexibilitu pri využívaní svojich reaktorov pri výrobe vodíka. Nemeckí politici tvrdia, že nie; krajina plánuje odstaviť všetky svoje jadrové elektrárne do konca roku 2022, podnietená haváriou vo Fukušime z roku 2011.

Ako uviedla nemecká členka Spolkového snemu Ingrid Nestle, zelená skupina, ktorá sedí vo Výbore pre hospodárske záležitosti a energetiku Spolkového snemu:  „Myslíme si, že zelený vodík z obnoviteľných (nejadrových) zdrojov je voľbou do budúcnosti. Vodíkový projekt na jadrový pohon nemôže byť dobrým základom pre spoluprácu s Nemeckom.“

Vodíková energia sa špecializovaným aplikáciám venuje už dlho. Aby ste z vodíka vyrobili elektrinu, kombinujete plynný vodík s kyslíkom v palivovom článku. To uvoľňuje elektrický prúd a malé množstvo tepla. Jediným odpadom je voda – nie skleníkové plyny alebo škodlivé výpary, ako napríklad fosílne palivá, ktoré narúšajú klímu. Analytici odhadujú, že do roku 2050 by asi 24 % svetovej energie mohlo pochádzať z vodíka.

Modrý vs. zelený vodík

Problém však je, ako na prvom mieste získavate vodík. V súčasnosti sa väčšina vodíkového paliva v Európe vyrába zo zemného plynu – tzv. „modrého vodíka“. To zahŕňa zahrievanie zemného plynu na vysoké teploty, aby sa chemicky oddelil vodík od metánu. Tento „modrý“ vodík sa potom môže načerpať do palivového článku na výrobu elektriny. Tento viacstupňový proces samozrejme veľa nešetrí na emisiách uhlíka a vysoké náklady z neho doteraz robili špecializovaný produkt.

Ale v posledných rokoch sa objavila nová metóda pre „zelený“ vodík. Tá využíva obnoviteľnú energiu – z vetra, slnka alebo iných zelených zdrojov – na napájanie procesu nazývaného vodná elektrolýza, čo je efektívna reakcia vodíkových palivových článkov naopak. Zelený vodík upútal pozornosť Európy, a to nielen v Nemecku. Prechod na vodík založený na obnoviteľných zdrojoch sa v Nemecku považuje za “fachlogik” alebo funkčnú logiku, tvrdí Westphal.

Nemecko chce, aby to tak vnímali aj jeho susedia. Westphal a jej kolegovia v komentári načrtávajú medzinárodné aspekty nemeckej vodíkovej politiky. Spolupráca v rámci EÚ by umožnila regionálnym priemyselným klastrom rýchlo prejsť na vodík. Tieto klastre by potom mohli prepojiť svoju vodíkovú infraštruktúru s existujúcimi plynovodmi na zemný plyn dovybavenými na to.

Ako súčasný držiteľ rotujúceho predsedníctva EÚ je Nemecko schopné konať podľa svojich medzinárodných ambícií. V júli 2020 vodíková stratégia Európskej komisie označila vodíkové palivo za „nevyhnutné“ pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Jej program je podporovaný verejno-súkromným partnerstvom Horizon Europe pre výskum a inováciu vodíka a mnohými prebiehajúcimi výskumnými projektmi.

Výskum vodíkovej energie sa teraz zameriava na to, aby bola pre priemysel cenovo dostupná, hovorí Nicolas Brahy, riaditeľ výskumného združenia Hydrogen Europe. Komisia s ním uzavrela partnerstvo s cieľom koordinovať fond vo výške 1,3 miliárd EUR na pomoc pri zavádzaní vodíka do európskej dopravnej infraštruktúry – a na to budú potrebné oveľa väčšie elektrolyzéry. Brahy hovorí, že s predchádzajúcimi generáciami elektrolyzérov sa počítalo v malom meradle a dodávali energiu na báze vodíka okolo 1 až 10 megawattov. Predpokladaný dopyt zo strany lodného a leteckého priemyslu si teraz vyžaduje „mega elektrolyzér,“ uviedol.

Kľúčovým faktorom je cena. Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že modrý vodík stojí v Európe približne 1,50 EUR za kilogram, aj keď to veľmi závisí od cien zemného plynu. Porovnateľný obnoviteľný zelený vodík stojí od 2,50 do 5,50 EUR za kilogram. Nemecko aj Francúzsko sa teraz usilujú spoplatniť emisie uhlíka na vnútroštátnej a európskej úrovni, čo by zvýšilo cenu modrého vodíka v prospech zelenej odrody. Na priemysel to však neurobí dojem. Ako uviedol v marci 2020 Hans-Jürgen Witschke z Nemeckej federácie priemyselných spotrebiteľov energie: „Iba ak cena vodíka výrazne poklesne, bude jeho použitie ekonomicky uskutočniteľné.“

Gigafactory

Aby sa veci pohli ďalej, francúzsko-nemecký „gigafactory“ plán počíta s investíciou 1,5-miliardy EUR s ostatnými členmi EÚ na „dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu“ – relatívne nový právny rámec pre veľké cezhraničné projekty kontrolované zúčastnenými krajinami, a nie Komisiou. Nemeckí a francúzski ministri financií o tom rokovali na stretnutí v septembri 2020 a podľa hovorcu francúzskeho ministerstva financií teraz prebiehajú rozhovory na technickej úrovni.

Francúzsko aj Nemecko zároveň vyvíjajú tlak na svoje odvetvia, aby dekarbonizovali. V roku 2019 začalo Francúzsko hlasovať o klimaticko-energetickom balíku, ktorý pravdepodobne povedie k zatvoreniu jeho uhoľných elektrární do roku 2022. Nemecká vláda súhlasila s úplným ukončením výroby uhoľnej energie do roku 2038, pričom v roku 2019 spotrebovala 39 miliónov ton. Politika ukončujúca jadrovú energiu do roku 2022, energetické spoločnosti RWE a eon stratili miliardy a podstúpili komplikovanú reštrukturalizáciu, keď sa obe presunuli do konkurenčného sektora obnoviteľných zdrojov energie. Medzitým oceliarsky podnik thyssenkrupp a výrobca automobilov Volkswagen ohlásili ciele dekarbonizácie. A v otvorenom liste z júna 2020 do Bruselu 14 európskych podnikateľských združení vyzvalo, aby vodíková stratégia EÚ uprednostnila investície, ktoré pomôžu dekarbonizovať priemysel.

Zdá sa, že ich výzvy boli teraz zodpovedané. Francúzsko v septembri  2020 oznámilo, že do roku 2030 investuje 7-miliárd EUR na pomoc francúzskemu priemyslu pri dekarbonizácii, zatiaľ čo Nemecko poskytne v rokoch 2020 až 2023 600-miliónov EUR na urýchlenie novej vodíkovej technológie na trhu. Peniaze však nie sú jediným problémom. Podľa Westphal musí EÚ premýšľať o ďalších krokoch potrebných na rozmach vodíka. Ako ďalej uviedla Westphal: „Nejde len o technický a ekonomický problém, ale aj o regulačný politický problém. Tieto dve dráhy sa musia vyvíjať paralelne.” Napríklad EÚ bude potrebovať nariadenia na harmonizáciu cezhraničnej prepravy vodíka pomocou existujúcej plynovej infraštruktúry. V súčasnosti to nie je povolené alebo iba v určitých koncentráciách, v závislosti od krajiny.

A potom je tu nukleárna možnosť. Nemecko uprednostňuje výrobu zeleného vodíka z obnoviteľných zdrojov, napríklad z veternej alebo solárnej energie. Vo svojej stratégii Francúzsko uvádza iba „dekarbonizovaný“ vodík – necháva otvorené dvere pre 18 francúzskych jadrových elektrární, ktoré pomáhajú napájať elektrolyzéry.

Podľa správ nemeckých médií minister hospodárstva a energetiky na nedávnej virtuálnej konferencii o vodíku, ktorú usporiadalo nemecké predsedníctvo EÚ, úplne vylúčil atómovú vodíkovú energiu.

Geopolitické výzvy

Trend k vodíku je geopolitický aj environmentálny. Európsky sektor solárnych panelov bol v roku 2013 prekonaný lacným čínskym dovozom, ktorý vážne poškodil európsky priemysel solárnych panelov. Čína a ďalšie krajiny dnes tiež prechádzajú na vodík. Napríklad Trumpova administratíva nedávno oznámila investíciu do vodíka pre nákladné vozidlá v hodnote 100-miliónov dolárov. Takýto vývoj pomáha riadiť novú európsku spoluprácu v oblasti vodíka.

V Nemecku národná stratégia „celkom správne uvádza, že vodík musíme chápať ako spoločný európsky projekt,“ uviedol René Röspel, spravodajca vedeckej skupiny sociálnych demokratov v Spolkovom sneme. A v Paríži tento krok privítal aj Michel Delpon, predseda študijnej skupiny pre vodík vo francúzskom parlamente, ktorý uviedol, že potenciálne partnerstvo môže pomôcť obom krajinám odraziť silných medzinárodných konkurentov v oblasti vodíkovej energie.

Nemecký minister financií Peter Altmaier v úvodníku denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung uviedol, že si želá, aby bolo Nemecko vývozcom vodíka číslo jeden. Ale poznamenal, „naši konkurenti nespia.“

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 18.11.2020, autor: rpa