Výskumné centrá sa už presúvajú zo západnej Európy do východnejších krajín, hľadajú tam hlavne vzdelanú pracovnú silu. Najväčšou výzvou pre Európsku úniu je stať sa podobne inovatívnou ako USA či Čína, uviedol v rozhovore pre Denník N Michiel Scheffer, šéf Európskej rady pre inovácie (EIC), prestížneho grantového programu na podporu inovatívnych biznisov.

Podporu z EIC získava nakoniec len päť percent zo stoviek uchádzačov. Na Slovensku tieto granty získali firmy Powerful Medical, Multiplex, Sensoneo a Glycanostics.

 

V rozhovore sa dozviete:

• čo bráni EÚ, aby bola rovnako inovatívna ako USA;
• čo hovorí na kritiku, že preregulované prostredie EÚ brzdí inovácie;
• v ktorých sektoroch potrebuje Európa najviac inovácií;
• ako podporiť viac súkromných investícií do výskumu a vývoja.

 

Čo je aktuálne najväčšou výzvou, ktorej čelí inovačný sektor v Európe? 

Zmenšiť zaostávanie za výkonom Spojených štátov a Číny. Nie je to len úlohou západoeurópskych krajín, ale celej Únie. Zaujímavé je, že v stredo- a východoeurópskych krajinách je na počet obyvateľov viac ľudí s vedeckými a technickými titulmi ako na Západe.

V tomto regióne je veľa talentov, hlavne v akademickej sfére. Momentálne využívajú svoje schopnosti hlavne tak, že zo svojich krajín odídu do Holandska, Dánska, Švédska, Fínska, aby tam pracovali za vyššie platy. No sú vytrhnutí z vlastného kontextu.

Inovačné centrá však potrebujeme v celej Európe. Kľúčové sú pre ne dobré univerzity. Na udeľovaní grantov pre firmy sa ukazuje, že 95 percent úspešných uchádzačov sú tímy, ktoré pôsobia v univerzitných mestách.

 

Do ktorých krajín putuje väčšina grantov? 

85 percent z nich smeruje do pôvodných dvanástich členských štátov EÚ. V týchto krajinách sú úspešní uchádzači väčšinou z univerzitných miest, ale aj z priemyselných regiónov, ako je Mníchov, Stuttgart, Karlsruhe, Freiburg, Lombardsko alebo severné Taliansko. Aj na príklade Českej republiky sa dá ilustrovať rozdiel oproti krajinám západnej Európy – úspešní uchádzači sú len z Prahy, ale z iných miest už nie.

Pozorujeme, že v západnej Európe už dochádzajú ľudia s potrebnými schopnosťami. To sa deje napríklad aj holandskej spoločnosti ASML, ktorá vyvíjala zariadenia na výrobu čipov. Vidíme tak presun niektorých výskumno-vývojových oddelení mimo západných krajín.

 

Napríklad do Poľska či Rumunska? 

Napríklad. Vznikajú tak nové inovačné mestá ako Vroclav či Sofia a Praha. Bratislava by medzi ne mohla patriť tiež.

Aj u vás na Slovensku sa deje niečo podobné v rámci strojárenstva, v ktorom sa zvyšuje dôležitosť miest ako Košice či Prešov.

 

Ako ste vraveli na začiatku, hlavnou výzvou EÚ je vyrovnať sa v inováciách USA a Číne. Aké sú hlavné problémy, ktoré jej v tom bránia? 

Máme inú štruktúru ekonomiky ako Spojené štáty. Máme 27 členských krajín, nielen jednu. Máme 27 systémov zdravotníctva, nie jeden. Tie sú navyše v porovnaní s USA viac inkluzívne. Napríklad v tom, že poskytujú zdravotnú starostlivosť aj nízkopríjmovým skupinám.

Európska únia je charakteristická ešte aj tým, že v porovnaní s inými svetovými mocnosťami rieši viac výziev, ktoré sa týkajú napríklad odchodu od fosílnych palív, v materiálovej výrobe a energetike.

Takisto máme rýchlejšie starnúcu populáciu, než majú Spojené štáty.

 

Ako to bráni inováciám?

Je to skôr o tom, že sa zameriavame na iné veci. V Európe sa oplatí sústrediť na zdravotníctvo a zlepšenia pre ľudí s nízkymi príjmami. V USA na to nie je motivácia.

Verím v inovačnú politiku, ktorá je spojená s našimi požiadavkami na život a s našou históriou.

Napríklad ak by sa Slovensko teraz zameralo na umelú inteligenciu a medicínske inovácie, stratilo by kontakt s najdôležitejšími časťami svojej ekonomiky, ktorými sú špičkové dodávateľské firmy pre nemeckých a francúzskych výrobcov.

Pritom sa dá veľa zlepšiť v kvalite ich výroby, v znižovaní ich energetických potrieb a podobne. Slovensko by mohlo mať vlastnú inovačnú agendu a nemusí kopírovať iné štáty, ako sú Fínsko či Estónsko.

 

Nemali by sme sa tieto krajiny pokúsiť dobehnúť aj v iných oblastiach než len v tých, v ktorých sme dodávateľmi pre Nemecko a Francúzsko? Ak to neurobíme, nehrozí nám, že experti, ktorí sa špecializujú na iné sektory, odídu do Prahy či do USA? 

Áno, ale predstavte si, že by sa Slovensko pokúsilo napríklad stať centrom pre medicínske inovácie. Máte zdravotnícky systém pre päť miliónov ľudí. To je príliš málo v porovnaní s USA.

V určitom momente sa môže stať, že nebudete vedieť rozšíriť svoje podnikanie mimo Slovenska.

Iné je, keď ste ešte menšia krajina, akou je napríklad Estónsko. Tam vám to môže vyjsť preto, že môže fungovať ako inkubátor pre inovatívne firmy. Ale v stredne veľkej krajine to nefunguje.

 

Mnohé startupy, ktoré sa v EÚ pokúšajú uspieť v biznise s digitálnymi inováciami, hovoria, že ich európske regulácie brzdia. Čo si o tom myslíte? 

Počúvam to veľmi často. Ale napríklad európska regulácia umelej inteligencie vytvára podmienky na ochranu súkromia obyvateľov. No ochrana súkromia užívateľov nemá žiaden vplyv na to, či umelá inteligencia urobí menej chýb, napríklad keď sa s jej pomocou vyrábajú železné pláty. Takže sťažnosti na preregulované prostredie sú podľa mňa prehnané, keďže veľa inovácií vzniká v prostredí, kde súkromie nie je rozhodujúce.

Niekedy regulácie dokonca pomôžu viesť k novým inováciám – napríklad pri vývoji systémov na zvýšenie kvality vody. Striktná regulácia je v tomto prípade veľmi dôležitá pre ľudské zdravie a zároveň vygenerovala mnoho nových technológií v oblasti sanitácie, čistenia vody, vodného manažmentu a podobne.

 

Mnoho firiem chce robiť inovácie aj v spotrebiteľských oblastiach alebo na internete. A tam sa s reguláciou stretnú vždy. 

Manažéri firiem, ktoré od nás dostávajú granty, sú takisto kapitalisti a chcú si zarobiť na dobré živobytie. Chcú byť bohatí. Ale všetci pracujú hlavne preto, že chcú, aby ich riešenie malo dosah na spoločnosť. A rozumejú tomu, že vysoké štandardy kvality, bezpečnosti a ochrany spotrebiteľa im v tom pomáhajú.

Môžete rásť aj v deregulovanom prostredí, ale cenou za to bude aj viac znečistené životné prostredie alebo nižšia bezpečnosť zamestnancov. To nie je smer, ktorým chceme ísť.

V Európe sa očakávaná a priemerná dĺžka života stále zvyšujú, kým v USA sa znižuje. Naša vízia inovácií je, že by mali zvyšovať kvalitu života.

 

Ako sa dá udržať si takýto komfort na jednej strane a na druhej dobehnúť USA?

To, že sme v nejakom súboji civilizácií, v ktorom musíme vyhrať, je len jeden pohľad na ekonomiku.

Druhý pohľad je, čo potrebuje pre dobrú kvalitu života a aké technológie na to potrebujeme získať? Tento prístup často prináša aj ekonomický rast. Takže rast je efekt našej politiky, ale nie hlavným cieľom.

A nezabúdajme na to, že v Európe máme stabilnú alebo mierne klesajúcu populáciu, takže aj keď ekonomika zostane rovnaká, prepočet HDP na hlavu bude rásť.

Väčším problémom je, že sme sa stali veľmi závislí od iných kontinentov. Musíme investovať do toho, aby sme si vedeli zabezpečiť materiály, energie, niektoré vzácne chemické prvky. Aby sme neboli takí závislí od politiky Číny alebo aby nás neohrozovali narušené dopravné trasy v Červenom mori, v Rusku a podobne.

 

Ako sa to dá riešiť? 

Musíme urobiť tri hlavné zmeny. Po prvé od základov zmeniť našu energetickú základňu. Dve najjednoduchšie cesty sú vietor a slnko. Problémom je, že tieto zdroje, pochopiteľne, generujú energiu, len keď slnko svieti a vietor fúka. Preto je pre nás v EIC dôležité napríklad podporovať batériové a úložiskové technológie.

Po druhé sme stále extrémne závislí od fosílnych materiálov. Potrebujeme prejsť z fosílnych na biologické materiály. Musíme preto transformovať poľnohospodárstvo, aby okrem potravín vyrábalo aj iné výrobné materiály. To zahŕňa aj zmenu v produkcii proteínov, aby pochádzali menej z mäsa.

A tretia zmena je špecifická. Keďže sme informačná spoločnosť, potrebujeme polovodiče, fotoniku, kvantovú energiu. Stali sme sa veľmi závislými od zvyšku sveta vo všetkom, čo sa týka napríklad počítačových komponentov.

Mimochodom, výroba elektronických komponentov je takisto veľkou príležitosťou pre strednú a východnú Európu, pretože máte veľa technických zručností.

 

Polovica firiem, ktoré sa venujú prelomovým technológiám známym ako „deep tech“, vzniká v Spojených štátoch. Čo robíme zle? 

Nemyslím si, že robíme nutne niečo zle. Ak sa pozriete na mapu patentov v USA, uvidíte obrovskú dieru od Utahu až po Tennessee. Európa by sa tam vošla dvakrát. V EÚ je distribúcia nových patentov oveľa hustejšia a rovnomernejšia.

Rozdiel medzi Mníchovom a Bratislavou je menší ako medzi hlavným mestom amerického štátu Wyoming a Sillicon Valley. Takže San Francisco či Boston v rámci Spojených štátov excelujú, ale potom je tam veľa iných oblastí, o ktorých vôbec nepočuť. Tieto rozdiely tam výrazne ovplyvňujú aj voličské správanie. V centrách inovácií sú silnejší Demokrati, ľudia tam viac dôverujú vede, kým inde prevláda protivedecký postoj a vyhrávajú Republikáni.

 

V Spojených štátoch sa takisto ročne preinvestuje oveľa viac rizikového kapitálu ako v štátoch EÚ. Čo sa s tým dá urobiť? 

V zdravej ekonomike sa o financovanie výskumu starajú najmä súkromné firmy, ktoré majú svoje vývojové oddelenia. V Európe bol vždy vyšší podiel dotácií z verejných zdrojov.

Našťastie, veľké firmy sa čoraz viac pozerajú na to, ako by mohli svoje výskumno-vývojové projekty preniesť na univerzity či startupy, v ktorých potom získajú napríklad strategický podiel.

V niektorých oblastiach to EÚ už dnes robí lepšie ako USA. Američania sú silní v obrane a zdravotníctve. My s tým máme obrovský problém, pretože máme 27 zdravotných systémov.

Ale keď príde na vývoj a výrobu materiálov, technológií pre automobilový priemysel, biotechnológie, tak sme lepší ako USA.

A, samozrejme, sú sektory, v ktorých sú európske firmy jasnými lídrami, len si to neuvedomujeme. Napríklad málokto vie, že vedieme v sektore kozmetiky či kabeliek.

 

Ukrajina momentálne pracuje na množstve inovácií v obrannom priemysle, na celkom vysokej úrovni sú aj v digitalizácii. Existujú nejaké plány, ako by Európa dokázala ukrajinské startupy podporiť? 

Máme veľký projekt na podporu inovácií na Ukrajine, ktorý je riadený z Varšavy, pretože je tam ľahšie cestovať.

Potrebujeme s Ukrajinou lepšie prepojiť okolité štáty: Slovensko, Rumunsko, Poľsko či Maďarsko, ktoré majú v Európe potenciál rásť. K tomu však najviac prispieva mier, a myslím tým mier v zmysle medzinárodného práva, nie tak, ako si ho interpretuje Rusko. To je odkaz aj pre vašu vládu.

 

Zdroj: https://dennikn.sk, zverejnené: 25.4.2024, autor: rup