Orgány EÚ, ktoré financujú výskum, premýšľajú o spôsoboch, ako privítať amerických vedcov a európskych expatriotov, ktorí by teraz, keď je Donald Trump v Bielom dome, mohli hľadať sympatickejšie miesto na prácu. To odzrkadľuje diskusie na národnej úrovni o možných „oceneniach za repatriáciu“ a rozšírení programov na prilákanie amerických vedcov.

Nová americká administratíva, ktorá má sotva jeden mesiac, už narušila slobodu a integritu výskumu, od zmrazenia financovania cez obmedzený transatlantický prenos údajov až po cenzúru týkajúcu sa klimatických zmien, pohlavia a infekčných chorôb. Yann LeCun, hlavný vedec AI v Meta, materskej spoločnosti Facebooku, zašiel tak ďaleko, že na sociálnych médiách uviedol, že „Zdá sa, že USA zničia svoj systém verejného financovania výskumu“, a preto Európa „môže mať príležitosť prilákať niektorých z najlepších vedcov na svete“.

„Všetci by sme sa mali vyhnúť tomu, aby sme povedali ‚Bože, majú sa tam zle, teraz poďme a chyťme ich všetkých späť.‘ Nechceme ťažiť z biedy našich kolegov,“ uviedla 19. februára 2025 v Európskom parlamente Maria Leptin, predsedníčka Európskej rady pre výskum (ERC). Je však za to, aby sme im „poskytli útočisko“.

S tým súhlasí aj riaditeľ Európskej federácie akadémií vied a humanitných vied Matthias Johannsen. „Európa je zodpovedná za dodržiavanie akademickej slobody a za poskytovanie bezpečného prístavu pre vedu založenú na hodnotách ako globálny verejný statok,“ uviedol pre Science|Business.

Zároveň však vyzval na zdržanlivosť. „Musíme nájsť dôslednú rovnováhu a privítať výskumníkov z celého sveta bez toho, aby sme neprimerane využívali výzvy, ktorým čelia kolegovia v zahraničí v konkurenčnom úsilí o talenty,“ uviedol.

Opatrenia, ktoré pomôžu prilákať výskumníkov z USA, zvažuje aj Európska komisia. Ekaterina Zaharieva, komisárka zodpovedná za výskum a inovácie, na tom istom stretnutí europoslancov uviedla, že zvažuje vytvorenie „špeciálneho pasu“ pre vedu.

„Aby sme prilákali a udržali talenty v Európe, musíme sa pozrieť na stimuly a podmienky pre štátnych príslušníkov tretích krajín,“ uviedla neskôr pre Science|Business. „Výraz ‚pas‘ sa použil na vyjadrenie myšlienky riešenia mobility výskumných pracovníkov v Európe.” O tejto myšlienke sa teraz diskutuje s jej náprotivkom zodpovedným za vnútorné záležitosti a migráciu Magnusom Brunnerom v rámci stratégie vízovej politiky EÚ, ktorú Komisia predstaví koncom tohto roka.

Hoci Zaharieva nehovorila priamo o politickom prostredí USA, naznačila, že „nedávny globálny vývoj“ je „príležitosťou pre Európu, aby sa umiestnila ako atraktívna destinácia pre špičkové talenty a excelentný výskum“.

Pozerá sa na implementáciu smernice o študentoch a výskumných pracovníkoch a smernice o modrej karte s cieľom prilákať vynikajúcich študentov a výskumných pracovníkov z popredných organizácií v tretích krajinách a preskúma „silnejšiu podporu členským štátom a ich konzulátom, aby sa zabezpečilo včasné vydávanie dlhodobých víz a povolení na pobyt,“ dodala.

 

Obmedzený priestor na manévrovanie

Leptin má záujem podporovať výskumníkov ochotných presťahovať sa do Európy, ale varovala, že akcieschopnosť ERC je obmedzená. Keď začala vojna na Ukrajine, rada kontaktovala svojich príjemcov, aby ich povzbudila, aby prijali výskumných pracovníkov a podporný personál pre utečencov, a toto je typ „okamžitej núdzovej akcie“, ktorú by mohla za určitých okolností opäť zaviesť.

Nie je však v pôsobnosti ERC vytvoriť schému, ktorá vytvorí pozície pre výskumníkov z USA, vysvetlila Leptin. “Nemáme nad tým žiadnu moc. Nemôžeme zamestnávať ľudí, takže môžeme urobiť veľmi málo,“ dodala.

„Možno, že filozof alebo teoretický fyzik potrebuje len kanceláriu, ale väčšina výskumníkov potrebuje oveľa viac. Potrebujú infraštruktúru, chcú byť začlenení do komunity. To je niečo, čo nemôžeme poskytnúť, ale môžeme to podporiť.”

V rámci svojich súčasných programov môže ERC ponúknuť dodatočný 1 milión EUR na pokrytie oprávnených „štartovacích“ nákladov pre výskumníkov, ktorí sa sťahujú do EÚ z tretej krajiny. Organizácia čaká na potvrdenie rozpočtu nástupcu Horizontu Európa pred prípadnou revíziou veľkosti a počtu svojich grantov vrátane stimulov na prechod do EÚ.

Medzitým Michiel Scheffer, vedúci predstavenstva Európskej rady pre inovácie (EIC), napísal na sociálnych sieťach, že na aprílovom zasadnutí predstavenstva sa bude diskutovať o „koncepte“ na privítanie vedcov z USA. Kontaktoval ho Science|Business a uviedol, že pred touto diskusiou nemôže poskytnúť ďalšie podrobnosti.

Hovorca Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) zopakoval záväzok agentúry zabrániť „úniku mozgov“ výskumníkov a podnikateľov z Európy, ale nebude riešiť pretrvávajúci tlak na výskumníkov z USA.

V Nemecku spoločnosť Maxa Plancka zvažuje svoje možnosti po tom, čo videla zdvojnásobenie žiadostí výskumníkov z USA do programu vedúcich výskumných skupín. Ako uvádza Der Spiegel, prezident spoločnosti Patrick Cramer zisťuje, čo môžu špičkoví vedci v USA potrebovať, aby prišli do Nemecka.

Na otázku, či by Európa mala zintenzívniť výskum v oblasti subjektov v USA, Leptin odpovedala, že „mali by sme robiť to, čo je pre Európu dobré, bez ohľadu na to, či hlava štátu inde robí to, čo je pre ich krajinu zlé“.

Ideálnym výsledkom by však bolo zrušenie obmedzení v USA. „Musíme dúfať, že ide o dočasné pózovanie a že komunita v USA sa zmobilizuje a vysvetlí svojim zástupcom, ako veľmi to bolí v celých USA,“ dodala.

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 3.3.2025; autor: rup