EÚ má problém s dátami o energetike

V EÚ sa vykazujú dáta o energetike spôsobom, ktorý vytvára nepresnosti. Zdroj: https://euractiv.sk

Členské štáty vykazujú informácie o procesoch v energetike každý po svojom a výsledkom je chaos. Experti z Bruegelu odporúčajú vytvoriť spoločný informačný úrad na európskej úrovni po vzore USA.

Európa čelí trojitej výzve: potrebuje dekarbonizovať, udržiavať si energetickú bezpečnosť a popri tom všetkom rozvíjať priemysel náročný na energiu a udržať ho v hre proti silnej medzinárodnej konkurencii.

Štáty preto spolupracujú na úrovni EÚ. Koncept Energetickej únie bol predstavený v roku 2015 ako stratégia na zabezpečenie dostupnej a udržateľnej energie pre všetkých. Začala sa formovať už v roku 2009, keď Európa čelila plynovej kríze, ktorá odhalila zraniteľnosť členských štátov v oblasti energetickej bezpečnosti.

Najnovšia deviata správa o stave energoúnie konštatuje, že štátom sa darí zvyšovať podiel energie z obnoviteľných zdrojov aj zavádzať úsporné opatrenia, viac práce však treba v oblasti riešenia vysokých cien energie. Zároveň apeluje na štáty, aby pridali v predkladaní konečných aktualizovaných národných energetických a klimatických plánov, aby EÚ zabezpečila kolektívne dosiahnutie cieľov v oblasti energetiky a klímy do roku 2030.

Spoločné údaje o energetike sú nepresné

Problémom, na ktorý teraz poukázal Bruegel je, že súčasné energetické údaje, s ktorými pracujú zákonodarci Európskej únie, sú často neúplné, ťažko dostupné a nejednotné, tvrdí bruselský think-tank v novej analýze.

Experti v dokumente identifikovali šesť hlavných “achilloviek,” alebo oblastí energetiky, v ktorých sú najväčšie nejasnosti. Jedným z konkrétnych príkladov sú údaje o dovoze plynu do EÚ v roku 2022.

Kým podľa energetickej služby Komisie štáty importovali za rok 334 miliárd kubíkov plynu, štatistický úrad EÚ Eurostat počíta s číslom o 72 miliárd vyšším – uvádza hodnotu 406 miliárd metrov kubických. „Údaje o presných objemoch dovozu zemného plynu z Ruska do jednotlivých krajín a o ich schopnosti ho nahradiť neboli dostupné včas,” konštatuje Bruegel.

Lepšie informácie majú pritom pomôcť pri rozhodovaní o miliardách eur vynakladaných na výrobu elektriny či zariadení na vykurovanie a chladenie, vozidlá, dopravnú infraštruktúru, energetické siete, skladovanie energie a továrne.

Think-tank vysvetľuje, že tieto investície sú úzko prepojené a ich synchronizácia z hľadiska času a geografického umiestnenia pomáha minimalizovať náklady a znižovať neefektívnosť. Odporúčajú preto vytvoriť spoločný, jednotný európsky energo-informačný úrad.

Nová inštitúcia za sto miliónov ročne

Ako príklad uvádza americkú Agentúru pre energetické informácie (EIA), ktorá bola založená po prvej ropnej kríze v 70. rokoch a centrálne zhromažďuje energetické údaje. „Išlo by o zriadenie verejného európskeho informačného centra pre energetiku, ktoré by bolo transparentné, otvorené a nestranné,” uvádza štúdia.

Nová inštitúcia by podľa prepočtov stála Úniu zhruba 100 miliónov eur ročne. „Ekonomické náklady na lepší zber a koordináciu energetických informácií v Európe nie sú vysoké a pri rozumných predpokladoch budú výrazne prevážené prínosmi,” argumentujú analytici.

Zlepšenie energetických informácií si však vyžaduje „náročné politické rozhodnutia” a presun určitého objemu kompetencií môže podľa Bruegel naraziť na politický odpor.

„Presný spôsob riešenia výzvy v oblasti energetických informácií je politickou otázkou s mnohými kompromismi,“ uvádza think-tank a dodáva, že politický odpor by mal byť zvážený oproti potrebe „dostupného, transparentného a dôveryhodného informačného bodu“ pre diskusie o energetike.