Slovensko má problém s pôrodnosťou, populácia starne. Kritická je okrem iného nedostatočná podpora mladých rodín či matiek zo strany štátu. Mnohé mladé ženy nechcú mať viac ako jedno dieťa, pričom na jedného dôchodcu prispievajú v súčasnosti ešte stále viac ako traja ľudia v produktívnom veku. Demograf z Prírodovedeckej fakulty UK, profesor Branislav Bleha v rozhovore prezradil, aké vyhliadky nás čakajú o niekoľko desiatok rokov a či sa problém s nízkou pôrodnosťou vôbec niekedy zmení.
Nielen slovenská populácia, ale aj celkovo európska starne a pomaly vymiera. Viete si predstaviť, ako bude Slovensko vyzerať povedzme o 20 rokov?
Máme prognózy až do roku 2080. Nevyzerá to príliš priaznivo. Budeme určite menšou krajinou z hľadiska počtu obyvateľov, populácia klesne niekam k 4,6 milióna obyvateľov v roku 2080. Počet obyvateľov tak drasticky neklesne na 2 milióny, ako to bolo publikované v niektorých štúdiách. Rastie však priemerný vek obyvateľov, ktorý bude okolo 47 rokov. Index starnutia, ktorý je momentálne okolo 105 seniorov na 100 detí, sa zvýši na 200 seniorov na 100 detí.
Na Slovensku sú výrazné rozdiely počtu obyvateľov v regiónoch. Už teraz sa ľudia z chudobnejších regiónov presúvajú do bohatších. Čo sa stane s týmito okresmi? Zaniknú?
Určite nezaniknú, podľa našej najnovšej prognózy do roku 2040 existujú dva protipóly okresov – na jednej strane Senec, kde sa počet obyvateľov zvýši o zhruba 50 %. Minimálne v 2/3 okresov počet obyvateľov klesne, napríklad v okresoch Myjava či Piešťany budú mať úbytok obyvateľov vyšší o 15 %. Aj keď to nevyzerá ako vysoké číslo, stane sa iba za 20 rokov a pokles bude pokračovať aj naďalej.
Nastane vôbec niekedy zvýšenie početnosti obyvateľov na Slovensku?
Na národnej úrovni po roku 2060 začne index starnutia klesať. Po roku 2060 vymrie populácia narodená v 70. rokoch, ktorá najviac ovplyvnila starnutie populácie. Paradoxne začne populácia mladnúť, ale nebude to zásluha politikov, ale skôr obyčajného odchodu tejto generácie z vekovej pyramídy. Počet obyvateľov dnes je ale stropom, ktorý už asi nikdy nebude prekonaný.
Na dôchodok jedného dôchodcu v súčasnosti prispievajú až traja mladí ľudia. Zmení sa to v roku 2060?
Na Slovensku je aktuálne index 3,5 pracujúcich na jedného dôchodcu. Toto číslo určite klesne na 2. Nie každý človek v produktívnom veku však pracuje a prispieva do sociálneho systému.
Odkiaľ získame mladých ľudí na prácu, je migrácia dostatočným riešením tohto problému?
Naše prognózy už zahŕňajú aj kladné migračné saldo. Napriek tomu, aj tak dôjde k poklesom, pretože veková štruktúra obyvateľstva starne. Podľa nášho výskumu, konceptu náhradovej migrácie, ktorý vypočíta počet potrebných migrantov na to, aby bol zachovaný pomer produktívnych ľudí v populácii, by sme museli prijať stovky tisíc až milióny migrantov ročne na to, aby prestala populácia starnúť. Totiž, prídu sem ako 20-30 roční a tiež začnú starnúť. Migrácia pomôže iba zapĺňať diery na trhu práce.
V predchádzajúcich rokoch sa politici snažili problém ´riešiť´ vyššími rodinnými prídavkami či príspevkami na dieťa, ale aj sprísnením interrupcií. Je toto správna podpora pôrodnosti?
Reštrikcia interrupčnej legislatívy je pre mňa cestou do stredoveku. Podpora, o ktorej rozprávame niekoľko rokov, by sa mala týkať najmä výstavby nájomných bytov, výstavby škôlok, ktorú sme avizovali už pred 20 rokmi, no stále je s ňou problém. Dôležitá je však aj ich kvalita. Ľudia chcú mať často iba jedno dieťa, pretože mu chcú dať všetko, aj kvalitné vzdelanie. Ak to vzdelanie nedostane, venujú mu svoju energiu, ale iba jednému. Na druhej strane, ak by dieťa mohlo chodiť do škôlky, tak si dovolia mať aj dve-tri deti. Toto si vyžaduje podporu a výchovu špičkových vychovávateľov. U nás je problém vôbec dostať dieťa do škôlky.
Skúmali ste, aký dopad mali vyššie rodinné prídavky politikov na pôrodnosť?
Neskúmal, je to veľmi krátka doba. Momentálne som supervízorom vedkyne Sofie Kariny Trommlerovej, ktorá získala prestížny Marie Skłodowska-Curie Fellowship a skúma vplyv tehotenského príspevku zavedeného pred tromi rokmi. Neočakávame zázraky, takéto príspevky majú vplyv skôr na nižšie sociálne vrstvy a krátkodobý efekt. Príkladom, že to nefunguje, je Južná Kórea, ktorá niekoľkonásobne zvýšila prídavky na rodinnú starostlivosť, no výsledkom bol pokles úhrnnej plodnosti.
Od roku 2025 by mali mať rodičia právny nárok na miesto v škôlke pre deti už od troch rokov. Nie je to hádzanie problému na samosprávy?
Samozrejme, že je. Samosprávy to aj deklarovali vláde. Topia sa v dlhoch, idú z posledného. Niektoré to zvládli, napríklad vybrané mestské časti Bratislavy, no v iných obciach to nefunguje. Nastupuje nová vláda, čakajú nás ťažké finančné roky. Ak politici nebudú úplne nezodpovední, musia uťahovať opasky, čo nie je dobrá správa pre pronatalitné ciele.
Akým spôsobom by mali politici podporiť pôrodnosť, ale aj mladé rodiny na Slovensku?
Zrušil by som rodičovský bonus, ktorý vôbec nepodporuje natalitu a je plošný. Mladý človek neuvažuje nad tým, že mu raz bude jeho dieťa prispievať na dôchodok zo svojho platu. Rodičovský bonus nie je vôbec opatrením pre aktuálnu pro-natalitnú politiku, ako sa ho snažili prezentovať. Ďalej by sa mala zvýšiť adresnosť niektorých dávok, napríklad daňového bonusu, ktorí dostávajú aj tí, čo zarábajú najviac, a niektorí naň nedosiahnu. Nie je to však len o peniazoch. Podľa mňa je najdôležitejšie aj zosúladenie práce a rodiny, ženy chcú a musia aj pracovať, aj mať deti. Ukazuje sa, že v štátoch, kde je podiel najmenších detí v jasliach najvyšší, tak je priemerne vyššia pôrodnosť. Spomenul by som aj daňové úľavy pre ´family friendly zamestnávateľov´ (zamestnávatelia podporujúci rodiny s deťmi), napríklad ešte nižším daňovým a odvodovým zaťažením. Ministerstvo práce síce oceňuje zamestnávateľov, podľa mňa to treba ešte zvýšiť. Posledným opatrením je podpora asistovanej reprodukcie. Sú krajiny kde sa rodí až 7 % detí cez asistovanú reprodukciu. U nás sú síce hradené tri cykly, ja by som to ešte zvýšil. Keďže stúpa neplodnosť, tak by som podporu nelimitoval na 40 rokov.
Mladé páry si vo veľkej miere nechcú zakladať rodinu aj z dôvodu, že nemajú dostupné bývanie, resp. nechcú vychovávať dieťa v podnájme a úver na byt mnohým z nich ani nedajú. Ako by tento problém mali politici riešiť?
Toto štát nevie celkom ovplyvniť. Úrokové sadzby sa zvyšujú každým rokom v dôsledku krízy, čo sa aj krátkodobo prejaví v poklese pôrodnosti. Štát neovplyvní ani ceny bytov, aj keď teraz začínajú klesať. Mohol by to podporiť jedine pôžičkami s nízkym či nulovým úrokom, avšak nemyslím si, že by veľká časť populácie nereflektovala aj na nájomné byty. Na Slovensku je fenomén ´mama hotela´ veľmi silný, stal sa štandardom. Na druhej strane chápem, že osamostatniť sa napríklad v Bratislave je takmer nemožné. Stavba nájomných bytov je čiastočným riešením, na západe to funguje. O 30-40 rokov toto už nebude problémom. Na vyľudňujúcich sa územiach budú byty lacné, tie neobývané pribudnú. Absolvoval som niekoľko pobytov v Japonsku, kde som videl vyľudnené celé dediny, nemá tam kto bývať. Aj tam pôvodná povojnová generácia postupne vymrie. Ľudia, ktorí sa sťahovali z dedín do väčších miest po vojne, zostávajú v týchto väčších mestách aj na dôchodku a máloktorí sa vracajú. Na Slovensku to bude vyzerať podobne. V niektorých koncových regiónoch, prihraničných obciach nezostanú ľudia. Tie byty tam budú lacné, čo nám teraz ale nepomôže. Potrebujeme ich dnes.
Myslíte si, že mladí ľudia vo všeobecnosti chcú mať deti?
Určite áno, v priemere podľa prieskumov chcú asi dve deti na ženu. To, že tu momentálne nemáme takú vysokú pôrodnosť, je druhá vec. V krajinách, kde sú lepšie populačné alebo rodinné politiky, je medzera medzi prieskumami a realitou oveľa menšia. U nás je realita o dosť nižšia v porovnaní s plánovaným počtom detí. Špeciálne to platí pre vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Na Slovensku dochádza k odkladu pôrodov do vyššieho veku a mnohí si myslia, že je za tým túžba mladých ľudí po vzdelaní či cestovaní. Existuje aj hypotéza, že ženy odkladajú pôrod kvôli kumulácii peňazí, aby nešli do rizika, že sa im narodí dieťa a nič nemajú. Šetria si napríklad na bývanie, no zrazu už majú 35 rokov a nemôžu mať deti. Ideálny vek pre otehotnenie je podľa lekárov do 26 rokov.
Ženy do 26 rokoch ešte študujú alebo si začínajú budovať kariéru, väčšina z nich možno nie je pripravená na dieťa. Akým spôsobom by sa mala zmeniť podpora pre študujúce matky?
Niektorí demografi navrhovali, aby mali matky-študentky množstvo úľav počas štúdia. Pekným príkladom, ktorý síce nevyrieši všetko, je tehotenské štipendium. Nemôžeme očakávať, že polovica žien na Slovensku vďaka takýmto opatreniam bude mať deti počas vysokoškolského štúdia. Kedysi to tak bolo, dnes je to rarita.
Zdroj: https://uniba.sk; https://www.pravda.sk, zverejnené: 14. 11. 2023, autor: rpa
