Dánske predsedníctvo Rady EÚ má podľa Christiny Egelund, dánskej ministerky pre vysokoškolské vzdelávanie a vedu, príležitosť dosiahnuť „veľký pokrok“ v rokovaniach o 10. rámcovom programe pre výskum a inovácie.
Štruktúra nástupcu programu Horizont Európa a jeho prepojenie s budúcim Európskym fondom pre konkurencieschopnosť budú na rokovacom stole počas šesťmesačného predsedníctva, ktoré sa začalo 1. júla 2025, uviedla Egelund v rozhovore pre Science|Business.
Dúfa, že tento proces „vytvorí rámcový program, ktorý umožní vede a inováciám podporovať európsku konkurencieschopnosť a strategickú autonómiu“ a bude sa zaoberať prioritami vrátane bezpečnosti, rastu a udržateľnosti.
Európska komisia má 16. júla 2025 predložiť svoj návrh ďalšieho dlhodobého rozpočtu EÚ vrátane Fondu pre konkurencieschopnosť a nástupníckeho programu Horizont Európa. Ministri nebudú strácať čas a začnú diskusie a zídu sa v Kodani na neformálnom stretnutí 16. – 17. júla 2025.
Všeobecným cieľom Dánska je „vytvoriť správne podmienky pre európsky výskum a inovácie vrátane pokrytia inovačných medzier, ktoré máme ako kontinent v porovnaní s USA a Čínou,“ uviedla Egelundová s odkazom na nedávne správy na vysokej úrovni dvoch bývalých talianskych premiérov, Enrica Lettu a Maria Draghiho. Medzi slabé stránky, ktoré treba riešiť, patria „medzery vo finančnom reťazci, ktoré vidíme v európskom výskume“.
„Európa sa nachádza v kľúčovom momente histórie a verím, že nemožno podceňovať úlohu, ktorú veda a inovácie zohrávajú pri posilňovaní a zvyšovaní konkurencieschopnosti Európy [a] pri zabezpečovaní našej bezpečnosti a strategickej autonómie,“ uviedla Egelund. Argumentuje, že svet vstúpil do novej éry technologickej súťaže, ktorá „má určité podobnosti s technologickými pretekmi, ktoré sme poznali počas studenej vojny“.
Kľúčovým zameraním dánskeho predsedníctva bude preto vývoj kritických technológií, ako sú kvantové technológie, umelá inteligencia, vesmír, biotechnológie a ďalšie sektory, ktoré majú pre Európu strategický význam. Ministri budú diskutovať najmä o stratégiách pre kvantové technológie a biologické vedy, ktoré Komisia zverejnila 2. júla 2025.
Všetky tieto technológie možno prepojiť s bezpečnosťou, čo je ďalšia zastrešujúca téma predsedníctva, a kľúčovou otázkou okolo 10. rámcového programu bude, či povoliť projekty s dvojakým použitím, s civilnými aj vojenskými aplikáciami.
Členské štáty čakajú na návrh Komisie týkajúci sa 10. rámcového programu, ale Egelund vidí jasnú úlohu výskumu a inovácií v podpore silnejšej Európy, schopnej sa brániť. Vyhradenie európskych vedeckých programov len pre civilné projekty je „luxus, ktorý si Európa už nemôže dovoliť,“ uviedla.
Hoci Dánsko chce vidieť väčší preklad inovácií do predajných produktov v strategických oblastiach, podporuje aj pokračujúce investície do výskumu založeného na zvedavosti, ktorý je základom mnohých z týchto inovácií. „Je dôležité, aby sme nevyriešili jeden problém na konci hodnotového reťazca, ktorý musíme vyriešiť, vytvorením nového nedostatočným financovaním základného výskumu,“ uviedla Egelund.
Prepojenie s Fondom pre konkurencieschopnosť
Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen potvrdila, že 10. rámcový program zostane samostatným programom, ale nie je jasné, ako bude prepojený s Fondom pre konkurencieschopnosť, ktorý nahradí viacero programov EÚ na podporu investícií do strategických technológií, alebo ako bude podporovaný spoločný výskum.
Podľa výskumného sektora ponúkajú nasledujúce mesiace kritické obdobie, počas ktorého môžu členské štáty a Európsky parlament stále ovplyvniť všeobecnú podobu ďalšieho rámcového programu. „Absolútne súhlasím. Aj preto sa na toto predsedníctvo dlho pripravujeme,“ uviedla Egelund. Dánsko bolo napríklad prvým členským štátom, ktorý načrtol svoje priority pre 10. rámcový program.
Stratégia Komisie pre výskumné a technologické infraštruktúry, ktorá má byť zverejnená do konca roka, je tiež vysoko na zozname priorít Dánska. Egelund dúfa, že to pomôže dosiahnuť „zjednotenú Európu“, pokiaľ ide o vedu.
„Mojou hlavnou prioritou počas rokovaní bude, aby sme všetci ako členské štáty pochopili, že v oblasti vedeckého rozvoja existuje globálna konkurencia a ak sa Európa chce zapojiť do pretekov, nielen neprehrať, ale aj vyhrať, musíme medzi sebou mimoriadne úzko spolupracovať a zdieľať aj výskumné infraštruktúry,“ dodala.
Medzitým bude dánske predsedníctvo naďalej monitorovať rozhodnutia týkajúce sa vedy, ktoré prijíma Trumpova administratíva v USA. Egelund uviedla, že chce, aby sa Európa etablovala ako „bezpečný prístav pre skvelé vedecké talenty na celom svete, kde sa cení akademická sloboda a integrita výskumu“.
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 4.7.2025; autor: rup
