Pandémia Covid-19 si vyžiadala fyzické zdravie miliónov ľudí. Účinky na duševné zdravie by však mohli byť ešte trvalejšie. Nová štúdia publikovaná v lekárskom časopise Lancet sa pokúša kvantifikovať vplyv COVID-19 na duševné zdravie a pohodu na celom svete. Autori štúdie odhadujú, že prípady depresie sa v dôsledku pandémie globálne zvýšili o 53-miliónov, čo je o 28 % viac ako hodnoty pred pandémiou; prípady úzkosti sa zvýšili o 76-milónov, čo je nárast o 26 %.
Ako vyplýva zo zhrnutia štúdie, do roku 2020 boli duševné poruchy hlavnými príčinami globálnej záťaže súvisiacej so zdravím, pričom depresívne a úzkostné poruchy boli hlavným prispievateľom k tejto záťaži. Pandémia COVID-19 vytvorila prostredie, v ktorom sa zhoršuje mnoho determinantov zlého duševného zdravia. Je nevyhnutné, aby boli aktuálne informácie o vplyvoch COVID-19 na duševné zdravie spôsobom, ktorý informuje o reakciách zdravotného systému. V štúdii sa vedci zamerali na kvantifikáciu vplyvu pandémie COVID-19 na prevalenciu a záťaž závažných depresívnych porúch a úzkostných porúch na celom svete v roku 2020.
V interpretácii štúdie sa ďalej uvádza, že pandémia priniesla zvýšenú naliehavosť posilnenia systémov duševného zdravia vo väčšine krajín. Stratégie zmierňovania by mohli zahŕňať spôsoby podpory duševnej pohody a cieľové determinanty zlého duševného zdravia a intervencie na liečbu osôb s duševnou poruchou. Nevykonanie žiadnej akcie zameranej na riešenie záťaže závažnej depresívnej poruchy a úzkostných porúch by nemalo byť vhodnou možnosťou.
Viac informácií:
Zdroj: https://www.economist.com, https://www.thelancet.com, zverejnené: 12. 10. 2021, autor: rpa
