Po viac ako troch desaťročiach spoliehania sa na priame zahraničné investície a fondy EÚ by sa Rumunsko malo zamerať na nový ekonomický model založený na produkcii znalostí a pokročilých technológií, uviedol Daniel David, ktorý sa v decembri 2024 stal ministrom školstva a výskumu v Rumunsku.

To by si však vyžadovalo rekonfiguráciu celého rumunského výskumného systému vrátane zlúčenia inštitúcií s nízkou výkonnosťou a nového klasifikačného systému pre univerzity, uviedol David v rozhovore pre Science|Business.

“V súčasnosti robíme minimálne investície do systému, ktorý pracuje s mnohými čiernymi dierami,” povedal David. Teraz vykonáva analýzu celého systému výskumu a vzdelávania v krajine, ktorá bude predstavená v máji 2025. Na základe výsledkov kontroly plánuje vláda zasiahnuť a urobiť zmeny tam, kde to bude potrebné.

David hovorí, že súčasný systém je príliš zložitý a neefektívny. Zahŕňa univerzity, výskumné ústavy Rumunskej akadémie, národné ústavy pre výskum a vývoj a iné sektorové výskumné ústavy, ktoré podliehajú buď parlamentu alebo iným ministerstvám.

„Títo aktéri nespolupracujú, vstupujú do súťaže, bojujú o obmedzené množstvo financií a nevstupujú do takej spolupráce, ktorá by viedla ku kumulatívnemu rozvoju,“ dodal David. “Toto je kľúčový problém.”

Rumunsko sa trvalo umiestňuje na konci rebríčka EÚ pre výskum a inovácie a má jednu z najnižších mier účasti na výskumnom a inovačnom programe EÚ Horizont Európa. Rumunsko má tiež jedny z najnižších výdavkov na výskum a vývoj v EÚ: 0,57 % HDP vrátane verejných a súkromných investícií.

David verí, že lepšie štruktúrovaný systém výskumu a vývoja by bol efektívnejší, mohol by fungovať oveľa lepšie v hodnotiacich tabuľkách EÚ a medzinárodných súťažiach o financovanie a mohol by pomôcť posunúť ekonomiku na vyššiu rýchlosť. “Myslím si, že je to povinné, inak budeme porazení,” uviedol.

Ministerstvo v súčasnosti hodnotí inštitúcie, ktoré vykonávajú výskum, vývoj a inovácie. Potom rozhodne, ktoré inštitúcie sú dostatočne silné na to, aby samy napredovali a úspešne súťažili v národných a medzinárodných súťažiach. Inštitúcie s nízkou výkonnosťou „by mali vstúpiť do procesu reorganizácie, aby sme mohli sústrediť akademické zdroje a mali nové štruktúry, ktoré dobre fungujú,“ dodal David.

David tiež plánuje reorganizáciu univerzít do troch nových kategórií v závislosti od hlavného poslania každej inštitúcie. Niektoré univerzity by sa mohli zamerať len na vzdelávanie a odbornú prípravu v partnerstve s regionálnymi spoločnosťami, zatiaľ čo iné by mali zložku aplikovaného výskumu prispôsobenú regionálnym potrebám. Tretia kategória by sa zamerala na medzinárodné súťaže v pokročilom výskume.

„Krajina potrebuje všetky tri zložky. Dáme im šancu definovať sa a ako takých ich ohodnotiť, budeme tak úprimnejší k sebe, k študentom, ktorí k nám prichádzajú, a k spoločnosti ako takej,“ uviedol David.

Predefinovaním architektúry výskumu a vývoja v krajine David dúfa, že konsolidované výskumné ústavy a univerzity začnú fungovať lepšie. Uviedol príklad toho, ako Francúzsko skonsolidovalo svoje univerzity, keď väčšina z nich na začiatku 21. storočia klesla v medzinárodných rebríčkoch. David hovorí, že aliancie európskych univerzít a Európske konzorciá pre výskumnú infraštruktúru sú tiež formou koncentrácie výskumu a vývoja.

„Aj my potrebujeme skonsolidovať akademickú obec, pretože sme zdedili reformu z roku 1948, keď boli staré komplexné univerzity rozdelené na mnoho menších univerzít,“ uviedol David.

 

Ťažké časy

David bol rektorom najväčšej rumunskej univerzity Babeș-Bolyai, keď bol v decembri 2025 kooptovaný do vládnej koalície. Stalo sa tak na záver búrlivého volebného roka, ktorý vyvrcholil tým, že tri krajne pravicové strany získali kreslá v parlamente desať dní po zrušení prvého kola prezidentských volieb pre podozrenia zo zahraničného zasahovania do volebného procesu. Jeden z prezidentských kandidátov je teraz vyšetrovaný pre „akcie proti ústavnému poriadku“ a založenie „fašistickej organizácie“.

Ekonomické vyhliadky krajiny sú tiež katastrofálne. Vláda sa snaží ovládnuť rastúce verejné výdavky a rastúci deficit, predvolebná sága vystrašila investorov a miestny akciový trh ohlásil výrazný pokles hodnoty.

Ale napriek tomu, že David nastúpil na ministerstvo v takej ťažkej situácii a bez vyhliadok na výrazné zvýšenie rozpočtu na vzdelávanie a výskum, je optimista. Veda a vzdelávanie spolu s presadzovaním práva a obranou sú jediné tri rozpočtové položky, ktoré neboli tento rok znížené.

Na otázku, či sa Rumunsko môže zaviazať zvýšiť svoje výdavky na výskum a vývoj na 3 % HDP, ako to vyžadujú dohody EÚ, David uviedol, že sa chce najskôr uistiť, že systém funguje efektívne s dostupnými peniazmi. „Ekonomická situácia vyzerá veľmi zle a nepodarilo sa nám dosiahnuť sľúbené číslo, aj keď ekonomické podmienky boli oveľa lepšie”, dodal na záver.

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 27.2.2025; autor: rup