Význam vedeckých poznatkov pre európsku spoločnosť rastie. Dokazujú to aj aktivity Akadémie vied ČR, ktorá sa aktívne zapojila do českého predsedníctva Rady Európskej únie. Aké akcie jej pracoviská pripravili, aké boli úspešné a čo z nich môže decízna sféra načerpať?

Akadémia vied ČR podporila české predsedníctvo výberom troch prioritných tém – potraviny, energetika a odolnosť –, ktoré vychádzajú z programov Stratégie AV21. Pre decíznu sféru z nich už vzišli mnohé odporúčania. Akadémia vied ČR sa tak vedecky overenými podkladmi snaží podporiť odbornosť prijímaných politických riešení. Podľa ministerky pre vedu, výskum a inovácie Heleny Langšádlovej majú tieto expertízy zásadný potenciál: „Množstvo spoločenských problémov sa zvyšuje. Ak využijeme kapacity vedcov a vedkýň a multidisciplinárny prístup Stratégie AV21, máme veľkú nádej, že súčasné výzvy vyriešime.“

Pohnúť ľady

Podľa výskumov majú nové metódy genetických úprav rastlín potenciál nasýtiť rastúcu populáciu. Moderné genetické metódy však nemožno v Európskej únii využívať. Vedci preto presviedčajú stakeholderov o ich povolení. Ako uviedol David Honys z Akademickej rady AV ČR: „Rastlinu šľachtenú génovými editáciami od klasicky šľachtenej nerozoznáte. Ide o bezpečnú metódu, ktorá je nádejou, aby sme mali dostatok potravín.“

Súčasný zamietavý postoj spôsobuje, že Európa v tejto oblasti zaostáva. Akadémia vied ČR preto už skôr pripravila stanovisko AVex, ktoré sa zameralo práve na moderné genetické metódy. Diskusiu podporilo aj stretnutie vedcov, politikov a zástupcov európskych inštitúcií v dňoch 13. a 14. októbra 2022 na konferencii Génovej editácie pre bezpečné potraviny a kvalitnejšie poľnohospodárske plodiny (k dispozícii je záznam prvého i druhého dňa). David Honys verí, že aj tieto aktivity prispejú k zmene postoja.

Bezpečná energetika pre Európu

Význam energetiky a energetickej sebestačnosti umocnila vojna na Ukrajine. Pracoviská AV ČR v tomto smere pokrývajú niekoľko tém. Dosvedčujú to aj dva ukončené a jeden aktuálny program Stratégia AV21 Udržateľná energetika. Ako doplnil Jiří Plešek z Akademickej rady AV ČR: „Pre predsedníctvo sme vybrali to najdôležitejšie, dekarbonizáciu energetických procesov.“

Akadémia vied ČR pripravila tri kľúčové akcie, na ktorých sa spolupodieľali aj ďalšie české inštitúcie a vedecké pracoviská zo zahraničia. Patrila medzi nich aj konferencia Challenges on the Renewable Energy Storage, ktorú v dňoch 29.-31. augusta 2022 organizoval Ústav fyzikálnej chémie J. Heyrovského AV ČR s Ústavom Fritza Habera pri Spoločnosti Maxa Plancka. Ako komentoval Petr Krtil z Ústavu fyzikálnej chémie J. Heyrovského AV ČR: „Energetický koncept, ktorý počíta so znížením produkcie skleníkových plynov, musí sprevádzať aj vývoj technológií na uchovávanie energie vo forme alternatívnych palív.“

Nevŕšiť problémy, ale riešiť ich

Na odolnosť, vyjasnenie pojmu „resilience“ aj jeho vzťah k stabilite spoločnosti, sa v dňoch 21.–23. novembra 2022 zamerala konferencia Facets of Resilience. Zišli sa na nej vedci a vedkyne aj predstavitelia vládneho i mimovládneho sektora a práva. Diskusia o odolnosti, čiže resiliencii, vyvstala v čase, keď Česko čelilo dôsledkom pandémie Covidu-19, vyrovnávalo sa s vojnou na Ukrajine aj energetickou krízou.

Ako vysvetlila Alice Koubová z Filozofického ústavu AV ČR, ktorá akciu spoluorganizovala a donedávna koordinovala program Stratégia AV21 Odolná spoločnosť pre 21. storočie: „Konferencia ukázala, že pojem resilience nadobudol vo verejnom priestore na význame. Vďaka početným mediálnym výstupom sa ho podarilo priblížiť verejnosti. Mohli sme tak upozorniť na to, čo súčasná spoločnosť najviac potrebuje.“

Odpovede na aktuálne otázky

Akadémia vied ČR nezostala len pri spomínaných okruhoch. Jej pracovisko prispelo k českému predsedníctvu aj ďalšími akciami. Niektoré z nich predstavujeme v anketových rozhovoroch.

Aké akcie pripravili pracoviská pre české predsedníctvo Rady EÚ

1. S akou víziou ste pripravili akciu konanú v rámci českého predsedníctva?

2. Pomohlo predsedníctvu získať českej vede a Akadémii vied pozornosť ďalších štátov Európskej únie? Prinieslo vám nové kontakty či spoluprácu s partnermi zo zahraničia?

3. Politici čelia často kritike, že v príslušných oblastiach prijímajú rozhodnutia bez toho, aby sa vždy dôsledne opierali o expertízy vedcov. Pomohli aktivity Akadémie vied situáciu zmeniť, zdôrazniť postavenie našej inštitúcie a prispieť k užšej spolupráci vedcov a decíznej sféry?

Pavel Suchan (Astronomický ústav AV ČR)

1. V prípade svetelného znečistenia, ktoré sa netýka jedného ohraničeného štátu, ale ide o cezhraničný problém, bol náš zámer jasný. Doteraz žiadna európska krajina totiž neriešila úbytok tmy z nočného prostredia v kontexte celej Európy. Vniesť tému do Európskej únie bolo dôležité a workshop Svetelné znečistenie 2022 splnil svoju úlohu. Ak hovoríme o vízii, je na českom predsedníctve na ňu nadviazať a v hľadaní riešení v Európe pokračovať.

2. Rozhodne áno, aj keď samozrejme nie masívne. Európa nie je veľký kontinent a vzájomné kontakty existovali už skôr. Väčšiu pozornosť voči českej vede a Akadémii vied ale vyvstala nielen zo štátov Európskej únie, ale aj od českých ministerstiev, ktoré potrebovali expertízy, konzultácie a stanoviská. Ako príklad uvediem Brnenskú výzvu na zníženie svetelného znečistenia v Európe, ktorá nabáda k podpore spoločného postupu. Výzvu Česko predstavilo Európskej komisii a na decembrovom zasadnutí Rady pre životné prostredie Európskej únie.

3. Určite môžu – aj keď vždy záleží na konkrétnom politikovi. Niekto si nenechá poradiť, aj keby sa Akadémia vied pomyselne stavala na hlavu. To je ale len, predpokladám, ojedinelý príbeh.

Katarína Brejchová (HiLASE, Fyzikálny ústav AV ČR), Michael Vích (ELI)

1. Katarína Brejchová: V Centre HiLASE sme chceli posilniť dobré meno nášho aj Fyzikálneho ústavu. Išlo nám ale aj o to ukázať, že česká veda a výskum sú na prvotriednej úrovni a že sme partnerom európskych a svetových firiem a inštitúcií, ktoré hľadajú inovatívne laserové technológie a riešenia. Zároveň sme ukázali, že prispievame k prosperite českej a európskej ekonomiky a k udržateľnej budúcnosti. Počas predsedníctva navštívili Centrum HiLASE významní hostia – napríklad atašé pre priemyselnú spoluprácu členských krajín Európskej únie spoločne so zástupcami Ministerstva priemyslu a obchodu.

Michael Viech: ELI – Extreme Light Infrastructure – navštívila v júli 2022 eurokomisárka pre inovácie, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Mariya Gabriel, aby sa rozšírilo povedomie, že vzniklo konzorcium ELI ERIC. Eurokomisárka nám okrem iného odovzdala dosku označujúcu budovu ako ELI ERIC inštitúcii.

2. Katarína Brejchová: Určite áno. Vďaka kontaktom sa nám darí hľadať nové cesty, ako prepojiť špičkovú vedu s inovačným priemyslom a posúvať konkurencieschopnosť Česka. Do centra zavítali aj účastníci Európskej klastrovej konferencie alebo študenti z niekoľkých európskych univerzít, s ktorými rozvíjame spoluprácu.

Michael Vích: Nové kontakty prinieslo české predsedníctvo aj ELI.

3. Katarína Brejchová: Veríme, že podobné aktivity Akadémie vied posilňujú pozitívne vnímanie vedeckých inštitúcií a prispejú k ich vyššiemu napojeniu na decíznu sféru. Spolupráca vedcov a rozhodujúcej riadiacej sféry je totiž dôležitá.

Michael Viech: Môžu a určite už pomáhajú.

Jakub Novotný (Ústav teoretickej a aplikovanej mechaniky AV ČR)

1. Sympózium Pamiatková veda: Interdisciplinarita, internacionalita a infraštruktúry, organizované v dňoch 7.-8. novembra 2022 v Telči, nadväzovalo na konferenciu Heritage for the Future, Science for Heritage: European Adventure for Research and Innovation, ktorá sa konala počas francúzskeho predsedníctva v marci 2022 v Louvri. S našou podporou sa ho zúčastnil námestník ministra kultúry Vlastislav Ouroda. Akciu sme pripravovali s víziou, že poslúži na zviditeľnenie českého predsedníctva a posilní podporu výskumu v pamiatkovej vede, ktorej sa v Európskej únii dostáva väčšej pozornosti. Prirodzene tiež v Česku sme chceli zviditeľniť pamiatkovú vedu ako novo sformovanú vedeckú disciplínu spájajúcu humanitné, sociálne, prírodné a technické vedy.

2. Sympózium sa konalo ako súčasť aktivít spojených s českým predsedníctvom a pod záštitou Kraja Vysočina. Napriek tomu, že sme o usporiadaní informovali sekretariát českého predsedníctva, český štát našu aktivitu nevyužil. České predsedníctvo tak bohužiaľ neprinieslo z tohto hľadiska žiadne nové kontakty či spoluprácu.

3. Ide o dlhodobejší problém a proces, ktorý nemôže polročné predsedníctvo zmeniť. Politických, spoločenských, vedeckých či kultúrnych podujatí sa navyše v krátkom období konalo mnoho. Je preto zrejmé, že pre kľúčové politické osobnosti aj inštitúcie bolo dané obdobie rušné. Každé zviditeľnenie aktivitami Akadémie vied je ale vítané.

Marcela Linková (Národné kontaktné centrum – gender a veda, Sociologický ústav AV ČR)

1. Konferencia Ending gender-based violence in academia. Toward rodový-ekvivalent, bezpečné a inclusive research a higher education, ktorá sa konala 24.-25. novembra 2022 v Prahe, sa venovala rodovo podmienenému násiliu v akademickom prostredí, čo je závažný problém. Prvé mapovanie národných politík v oblasti rodovo podmieneného násilia vo výskume ukázalo, že v Európskej únii je situácia roztrieštená. Len málo krajín prijalo príslušné opatrenia, pomery sú tristnejšie v strednej a východnej Európe. Vedeli sme, že téma získa pozornosť, pretože projekt Horizontu 2020 UniSAFE, ktorý skúma rodovo podmienené násilie v akademickom prostredí, plánoval na jeseň 2022 zverejniť prvé výsledky štúdie prevalencie na vysokých školách a vo výskume v Európskej únii. S kľúčovými aktérmi, zastrešujúcimi asociáciami, grantovými agentúrami a národnými úradmi sme diskutovali o ich opatreniach a politikách. Konferencie sa zúčastnili aj zástupcovia National Science Foundation – jedinej grantovej agentúry, ktorá má zavedenú politiku smerujúcu k osobám, ktoré násilie a sexuálne obťažovanie spáchali. Hlas sme ale dali aj študentským spolkom a začínajúcim vedcom a vedkyniam a tomu, akým problémom čelia, pokiaľ tému riešia na inštitucionálnej úrovni. Konferenciu sme začali nahranými svedectvami násilia, aby si účastníci uvedomili, o aké konkrétne typy správania ide. Výstupom našej akcie je call for action pre inštitúcie aj jednotlivcov.

2. NKC – gender a veda je medzinárodne aktívna. Koordinujeme a zúčastňujeme sa európskych grantov vrátane spomínaného projektu UniSAFE. Na konferencii sme nadviazali spoluprácu s National Science Foundation aj so zastrešujúcimi asociáciami.

3. Výsledky štúdie prevalencie budú mať určite enormný dopad. Na výskum UniSAFE odkazovala aj Joanna Drakeová, zástupkyňa generálneho riaditeľa Direktorátu pre výskum a inovácie Európskej komisie. V NKC – gender a veda Sociologického ústavu AV ČR je napojenie na decíznu sféru a využívanie výsledkov našich výskumov pre formulovanie návrhov opatrení a prípravu stratégií kľúčové. Prispievať k evidencie-based policy by malo byť prirodzenou súčasťou vedeckej práce.

Hana Šprtová (Ústav výskumu globálnej zmeny AV ČR)

1. V rámci českého predsedníctva sme sa zapojili do International Conference on Research Infrastructure – ICRI prostredníctvom infraštruktúr CzeCOS a ACTRIS. SK. Konferencia sa konala v Brne v dňoch 19.–21. októbra 2022. V spolupráci s Juhočeskou univerzitou v Českých Budějoviciach spoluorganizoval CzechGlobe 17.–18. októbra 2022 vo Vodňanoch ICRI Satelite Event – rokovania ESFRI DANUBIUS-RI Board of Governmental Representatives a kick-off projektu Horizont Európa DANUBIUS-IP. Ako príspevok k predsedníctvu sme tiež organizovali vo Veľkých Karloviciach 19.-21. september 2022 konferenciu QUO VADITIS Agriculture, Forestry and Society under Global Change? From understanding past and present Earth’s processes to adaptations for the future. Spomínané aktivity chceli zviditeľniť náš výskum na medzinárodnej scéne a prehĺbiť spoluprácu s partnermi. Naše očakávania sa naplnili, predsedníctvo prinieslo skvelú príležitosť na jednoduchšiu organizáciu a propagáciu.

2. Popri uvedených akciách sme sa mohli zúčastniť ďalších aktivít. Účasť nám pomohla, aby sme zdieľali kontakty aj skúsenosti.

3. Využiť predsedníctvo na propagáciu Akadémie vied a ústavov určite malo zmysel. Pozornosť nielen domácich politikov k vedeckým záverom je výraznejšia a decízna sféra je tiež lepšie pripravená využiť české expertízy – napríklad na globálnych akciách OSN. Konkrétne išlo o konferenciu COP 27 o zmene klímy v Egypte či COP 15, ktorá sa zamerala na ochranu biodiverzity v Kanade. Česko na oboch zastupovalo Európsku úniu.

Adela Gjuričová (Ústav pre súčasné dejiny AV ČR)

1. Workshop Eastern Enlargement, or an All-European Transformation: The 1990 s in European Politics sa konal 29. septembra 2022 v Ľubľane. Posunul debatu o deväťdesiatych rokoch minulého storočia od obvyklého akcentu na národné transformačné politiky smerom k európskemu kontextu. Vlády mnohých štátov v tomto období podali žiadosť o členstvo v Európskej únii. Uzavretím Maastrichtskej zmluvy sa premenila západná Európa, zároveň ale v mnohých krajinách vznikli skupiny kritizujúce integráciu. Na workshope sa vôbec po prvýkrát ocitli tieto dve perspektívy vedľa seba. Pokročili sme tak v premýšľaní nového ponímania europeizácie národných politík, ktorému sa chceme venovať aj v novom projekte.

2. Skôr než samo predsedníctvo pomohlo, že sme sa k nemu prihlásili. Vďaka tomu napríklad úvodná prednáška Marka Gilberta, odborníka na dejiny EÚ zo SAIS Johns Hopkins University v Bologni, nadobudla na význame. Upozornil totiž na českú organizáciu a networking, ktorý v medzinárodnej sieti EuParl.net už niekoľko rokov robíme.

3. Je správne, aby sa o to Akadémia vied snažila aj v humanitných odboroch. Môžu totiž politické rozhodovanie, či už napríklad o rozpočte alebo klimatických opatreniach, obohatiť o často absentujúci spoločenský kontext a historické korene problémov.

Zdroj: https://vedavyzkum.cz, zverejnené: 6. 2. 2023, autor: rpa