Koordinácia projektu Horizont Európa nie je ľahká úloha, najmä pre inštitúcie s malými skúsenosťami so zakladaním medzinárodných konzorcií pre financovanie EÚ – česká výskumná manažérka hovorí o tom, ako jej univerzita získala prvú úlohu koordinátora.
Pražská Vysoká škola ekonomická (VŠE) sa po prvý raz vo svojej histórii stala koordinátorom projektu Horizont Európa.
Táto úloha znamená, že VŠE iniciovala projekt a má na starosti vyhľadávanie partnerov a správu grantových a konzorciálnych zmlúv. Rovnako ako financie nie sú rovnomerne rozdelené medzi všetky členské štáty EÚ, v krajinách EÚ-13, ktoré vstúpili od roku 2004, sú úlohy koordinátorov obmedzené.
Aneta Kašlíková, jedna z dvoch manažérok VŠE, ktoré projekt riadia, hovorí, že by sa to mohlo zmeniť, ak výskumné organizácie a univerzity investujú do správnych zručností a majú správne kontakty.
VŠE sa spojila s Univerzitou Bocconi, Technickou univerzitou v Kaunase a Estónskou obchodnou školou, aby preskúmali, ako môžu výskumné organizácie v strednej a východnej Európe pôsobiace v oblasti obchodu a ekonomiky posilniť svoj medzinárodný profil a zvýšiť svoju účasť v centrálne riadených schémach financovania EÚ, ako je Horizont Európa.
Tieto štyri inštitúcie boli úspešné pri získavaní grantov EÚ prostredníctvom celoštátne distribuovaných schém financovania, ako je Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) alebo Interreg, ale teraz spolupracujú na projekte, ktorý získal 1,16-milióna EUR z programu Widening, ktorý má za cieľ odstrániť medzeru vo výskume medzi východom a západom.
Projekt má názov ‚Zlepšenie synergií výskumu a inovácií pre školy ekonómie a podnikania‘ (RIS4SEB).
Kašlíková v rozhovore pre Science|Business vysvetlila, ako VŠE pristúpila ku koordinácii projektu a poskytuje rady ostatným univerzitám z EÚ-13, ako môžu hrať väčšiu úlohu v programe Horizont Európa.
Otázka: Čo chcete dosiahnuť týmto projektom? Je to otázka pozdvihnutia medzinárodného profilu VŠE? Alebo ide o zvýšenie konkurencieschopnosti v súťažiach o cezhraničné financovanie?
Odpoveď: Hlavným cieľom je pevne zakotviť našu univerzitu a partnerov z Wideningu na mape Európskeho výskumného priestoru (ERA) a skutočne zvýšiť ich konkurencieschopnosť – v súčasnosti je to v inštitúciách trochu skryté, ale je to tam.
Sme konkurencieschopní v necentrálne riadených programoch EÚ, ako je EFRR, ale teraz pracujeme na tom, aby sme to prevzali a využili know-how, ktoré máme, a preniesli ho do rámcových programov.
Otázka: Čo znamená byť koordinátorom? Aký druh práce navyše zahŕňa takáto úloha?
Odpoveď: Predtým som pracovala ako národný kontaktný bod pre Horizont 2020 a Horizont Európa, kde som pomáhala mestám v Česku naštartovať ich zapojenie do medzinárodného výskumu. Takže som mala nejaké skúsenosti, ktoré som priniesla na stôl. Ale pre nás na VŠE je to naša prvá koordinačná skúsenosť, takže je to úplne iné ako byť projektovým partnerom. Zodpovednosť, množstvo práce, samozrejme, to je pre nás úplne iná liga.
Pokiaľ ide o prípravu projektu, väčšinu práce vykonáva koordinátor. Mali sme trochu problém s načasovaním a boli by sme radi, keby bol náš čas na prípravu štedrejší. Mali sme asi tri mesiace na to, aby sme to dali dokopy, čo by za normálnych okolností podľa mňa stačilo, ale septembrový termín znamenal, že sme projektový návrh spísali počas prázdnin.
Pokiaľ ide o skutočnú prácu, rozdiel je skutočne v množstve písania, ktoré si myslím, že koordinátori musia urobiť – myslím si, že veľkú väčšinu z toho sme napísali my. Samozrejme, robili sme brainstorming s našimi partnermi, dostávali sme od nich spätnú väzbu, ale kvôli letnému termínu sme toho veľa delegovať nemohli. Ako koordinátori sme sa s tým veľmi ťažko vyrovnávali, pretože sme neustále čakali na niekoho, kto nám dá súhlas alebo nám dá spätnú väzbu, na ktorú sme čakali.
Otázka: Kde začať hľadať partnerov? Ako nájdete tie správne inštitúcie, s ktorými chcete spolupracovať?
Odpoveď: Podarilo sa nám dostať do kontaktu s našimi partnermi prostredníctvom širokej siete inštitucionálnych kontaktov. Nepoznali sme sa a pravdupovediac, prvýkrát sme sa osobne stretli na úvodnom stretnutí tento mesiac.
Kolegovia z medzinárodnej kancelárie univerzity nás tiež dokázali nasmerovať správnym smerom. A potom sa to, samozrejme, stalo aj v partnerských inštitúciách. Niekto dostal prvý e-mail a pomyslel si, dobre, takže táto iná osoba by mohla pracovať na tomto projekte.
Otázka: Čo by ste poradili univerzitám v EÚ-13, ktoré hľadajú úlohy koordinátorov v projektoch Horizont?
Odpoveď: Najprv získajte všetku pomoc, ktorú môžete získať, a pozrite sa vo svojich inštitúciách, porozprávajte sa so svojím projektovým oddelením. Budú tam ľudia, ktorí sú oboznámení s politikou EÚ, s procesom písania projektových návrhov, a toto všetko sa musí spojiť správnym spôsobom. Zapojte aj svoje národné kontaktné miesta (NCP). Najmä ak sa zameriavate na konkrétny cieľ, môžu vám v skutočnosti poskytnúť určitý prehľad o tom, čo EÚ chce a čo nebolo jasne špecifikované v dokumentoch výzvy. Majú medzilinkovú perspektívu, pretože NCP sú bližšie ku Komisii ako bežní príjemcovia alebo univerzity.
Po druhé, osobne si myslím, že pre nás rozdiel bolo nájsť správnu motiváciu na prihlásenie sa do konkrétnej výzvy na predkladanie projektových návrhov. Keď sme si prečítali výzvu, dávalo to zmysel, väčšinu vecí, ktoré sme plánovali v rámci projektu, sme aj tak urobili, pretože sme boli v tom bode vývoja.
Myslím si, že najmä pri niektorých výzvach Horizontu zdola nahor sme videli projekty, ktoré sa píšu s nesprávnou motiváciou. Možno človek potrebuje napísať projekt, má to v zmluve alebo je na to tlak zo strany manažmentu, alebo existuje celá škála dôvodov, prečo sa ľudia pustili do písania projektu. Ale pokiaľ to nie je 100% niečo, čo dáva zmysel pre vašu organizáciu, robíte si to oveľa ťažšie. Je to veľa práce.
Viac informácií:
VŠE launched a new Horizon Europe project as coordinators
Zdroj: https://sciencebusiness.net; https://www.vse.cz, zverejnené: 19.6.2024; autor: rup
