Vedecké osobnosti označili za najvýznamnejšie udalosti roku 2023 pokrok vo výskume umelej inteligencie a jej priblíženie ľuďom prostredníctvom chat GPT či udelenie Nobelovej ceny za vývoj účinných mRNA vakcín. Za prelomové označili aj schválenie a využitie liekov na obezitu a úspešný klinický výskum v oblasti Alzheimerovej choroby, vrátane schválenie liečiva, ktoré spomaľuje progresie demencie.
V roku 2024 vidia veľký potenciál vo výskume umelej inteligencie a jej využití v medicíne a vo výskume molekulovej diagnostiky ochorení mozgu. Taktiež očakávajú objavy v oblasti génovej terapie a jadrovej fúzie. K najpotrebnejším výskumom blízkej budúcnosti zaradili výskumy týkajúce sa zmierňovania náchylnosti podliehať dezinformáciám.
Osobností slovenskej vedy sa Denník N spýtal, aké udalosti podľa nich v roku 2023 ovplyvnili vedu a ktorý výskum považujú za najsľubnejší v blízkej budúcnosti. V odpovediach dominovala najmä umelá inteligencia.
„Vedci nedávno vytvorili modely, ktoré predikujú dĺžku dožitia alebo niektoré osobnostné charakteristiky na základe údajov o ich živote zozbieraných počas viacerých rokov o obyvateľoch Dánska. Využitím jazykových technológií, kde ako slová použili udalosti života, vytvorili modely hlbokých neurónových sietí, ktoré generovali nasledujúce udalosti a dosiahli presnosť 78 percent. Čo toto znamená pre ľudí? Ako vnímajú technológie a ich závery? Aké majú dôsledky?“ pýta sa informatička a riaditeľka Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Mária Bieliková, podľa ktorej by sme sa v roku 2024 mali začať omnoho viac venovať vplyvom technológií na človeka.
Za sľubné označovali vedci a vedkyne často aj vývoj nových liekov či vakcín. Napríklad voči Alzheimerovej chorobe, obezite či horúčke dengue, ktorá sa pod vplyvom klimatických zmien čoraz častejšie objavuje v Európe.
„Budúci rok bude patriť molekulovej diagnostike ochorení mozgu, kde postupne začínajú dominovať krvné biomarkery. Očakáva sa, že už nasledujúci rok budeme môcť využívať nové krvné testy pre Alzheimerovu chorobu, čo výrazne zjednoduší diagnostický algoritmus,“ hovorí neuroimunológ Norbert Žilka, ktorý je riaditeľom Neuroimunologického ústavu SAV.
Do výberu sa niekoľkokrát dostala aj udalosť, ktorá sa v roku 2023 napriek senzačným predpokladom žiadnym objavom neskončila.
„Niekto prišiel s tým, že materiál LK-99 je supravodič pri vysokej teplote. Správa obletela svet a chytilo sa jej mnoho laboratórií po celom svete. Pôvodnú správu rozobrali na dieliky a kúsok po kúsku vyvrátili. Kým Webbov vesmírny teleskop, umelá inteligencia či vakcíny viedli k mnohým progresom; tu veda zapôsobila ako mechanizmus, ktorý nám zabránil vydať sa zlým smerom. V supravodič, ktorý funguje pri izbovej teplote, stále dúfame, no je správne, že sme sa nateraz predbežnými výsledkami nenechali uchlácholiť,“ uviedol teoretický fyzik a autor popularizačného projektu Vedátor Samuel Kováčik.
1. Čo považujete za najvýznamnejšiu udalosť vo vede v roku 2023?
2. Aký výskum považujete za najsľubnejší v roku 2024?
Pavol Šajgalík
predseda Slovenskej akadémie vied
1. Nesmierne významná udalosť v tomto roku je z môjho pohľadu udelenie Nobelovej ceny za medicínu, ktorú získala maďarská biochemička Katalin Karikó za vývoj účinných mRNA vakcín proti covidu. Je to aktuálna téma a navyše ide o vedeckú pracovníčku zo stredoeurópskeho regiónu.
2. Nielen na Slovensku, ale aj celosvetovo sa ocitáme v dobe, ktorú mnohí nazývajú postfaktuálnou. To znamená, že ľudia pracujú s informáciami bez toho, aby sa im v hlbšej miere venovali, aby si ich overovali ako fakty, ktoré sú pravdivé, skutočné. Veľká časť populácie žije v iracionálnom svete konšpiračných teórií a ja si myslím, že práve výskum tohto fenoménu je tým, ktorý nevyhnutne potrebujeme. Je kľúčový, pretože by nám mohol pomôcť tvoriť spoločnosť schopnú rozlišovať medzi pravdou a nepravdou. Či je takýto výskum „najsľubnejší“, o tom sa dá polemizovať. Ale jeho dôležitosť je nespochybniteľná.
Peter Celec
patofyziológ a molekulárny biológ, prednosta Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty UK v Bratislave
1. Udalosťou roka vo vede, aspoň tej biomedicínskej, sú štúdie, ktoré potvrdili účinnosť a bezpečnosť inkretinových liekov na obezitu. Je to prelom s veľkými dôsledkami v rámci medicíny, ale aj v spoločnosti ako takej. Bude to na roky dopredu veľká téma aj z ekonomických dôvodov.
2. V roku 2024 budeme na Slovensku, ale aj vo svete riešiť umelú inteligenciu a jej dôsledky. Pre vedu všeobecne, pre medicínu, ale aj výučbu. Stačí sa zamyslieť nad významom rôznych rozsiahlych záverečných prác, ale aj nad grantovými žiadosťami a ich hodnotením.
Barbara Lášticová
sociálna psychologička, riaditeľka Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV
1. Pre mňa je udalosťou roka vo vede asi spustenie četbota – ChatGPT. Uvidíme, ako v dlhodobej perspektíve ovplyvní vedecké písanie a produkciu, keďže je to síce celkom dobrý sluha, ale zlý pán.
2. Ako spoločnosť v roku 2024 veľmi potrebujeme, aby sa naďalej v sociálnych vedách rozvíjali výskumy týkajúce sa zmierňovania náchylnosti podliehať dezinformáciám, prevencie spoločenskej polarizácie, ako aj zvyšovania medziskupinovej tolerancie a solidarity. Som rada, že všetkým týmto témam sa úspešne venujeme na viacerých pracoviskách SAV.
Mária Bieliková
informatička a riaditeľka Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií
1. Nestáva sa často, že vedec zažije vo svojom odbore niečo, čo doslova prežíva a sleduje celý svet. To sa stalo tento rok umelej inteligencii. To, ako rýchlo sa tento rok dostala umelá inteligencia, špeciálne generatívna umelá inteligencia, medzi ľudí, nikto nečakal. Generovanie obrázkov, zvukov a textu sa podarilo za tento rok významne vylepšiť. To, čo predtým trvalo roky, zrazu trvá mesiace. Na základe nových poznatkov vznikli systémy, ktoré sú emergentné, teda vzniká v nich niečo, čo tam človek priamo nevložil. Dnes keď povieme slovo „halucinovanie“, tak si len málokto predstaví človeka, ktorý má nejaké vidiny, bez zmyslu a nezrozumiteľne hovorí, ale vie, že hovoríme asi o nejakom chatbote, ktorý generuje vymyslené odpovede.
Prielom nie je len vo vylepšovaní metód strojového učenia. Mení sa aj metodológia výskumu. My výskumníci zrazu musíme ísť vlastne od začiatku. Metodológia skúmania v umelej inteligencii vychádzala dlhé roky z technických vied, kde základom je vymýšľanie postupov pre zostrojovanie umelých systémov. Teraz tu ale máme komplexné umelé systémy (napríklad veľké jazykové modely, základné modely), ktoré vytvoril človek, sú užitočné, ale veľmi málo vieme o tom, ako presne fungujú a vytvárajú odpovede na otázky. Síce vieme, ako vzniká halucinácia v takýchto systémoch, ale nevieme, kedy a ako ju zachytiť a ideálne aj rozpoznať priamo na úrovni modelu, nielen analýzou výsledku. Veľa nových zaujímavých vecí a ešte viac otázok.
2. V roku 2024 by sme sa mali začať omnoho viac venovať vplyvom technológií na človeka. Zapojiť humanitné a spoločenské vedy tak, aby v tom žiaden vedec v technológiách nebol sám a mohol prediskutovať svoje nápady priamo s vedcami, ktorí skúmajú vplyv technológií na človeka a spoločnosť. Neviem, či toto je najsľubnejší výskum, ale je veľmi dôležitý a potrebný. Vedci napríklad nedávno vytvorili modely, ktoré predikujú dĺžku dožitia alebo niektoré osobnostné charakteristiky na základe údajov o ich živote zozbieraných počas viacerých rokov o obyvateľoch Dánska. Využitím jazykových technológií, kde ako slová použili udalosti života, vytvorili modely hlbokých neurónových sietí, ktoré generovali nasledujúce udalosti a dosiahli presnosť 78 percent. Čo toto znamená pre ľudí? Ako vnímajú technológie a ich závery? Aké majú dôsledky? Tiež potrebujeme viac vedieť o tom, čo sa vnútri AI systémov deje. Ak by sa to podarilo v roku 2024 posunúť, výrazne sa zvýši potenciál umelej inteligencie pri riešení rôznych problémov, ktorým čelíme.
Norbert Žilka
neuroimunológ, riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV
1. Rok 2023 je mimoriadne úspešný pre klinický výskum v oblasti Alzheimerovej choroby. Imunoterapia ukázala svoj terapeutický potenciál, protilátky dokázali odstrániť toxický odpad z mozgu a zmiernili priebeh ochorenia. Prvé optimistické výsledky prináša aj génová terapia, ale vysoké náklady spojené s liečbou mierne zmierňujú optimizmus odborníkov. Veľkým víťazstvom je génová terapia pacientov s amyotrofickou laterálnou sklerózou. Prvý liek (Tofersen) bol schválený pre pacientov so zriedkavou mutáciou v géne SOD-1.
2. Budúci rok bude patriť molekulovej diagnostike ochorení mozgu, kde postupne začínajú dominovať krvné biomarkery. Očakáva sa, že už nasledujúci rok budeme môcť využívať nové krvné testy pre Alzheimerovu chorobu, čo výrazne zjednoduší diagnostický algoritmus. Pribúdajú nové technológie a citlivosť jednotlivých testov nám umožňuje sledovať niektoré mozgové bielkoviny v krvi vo veľmi nízkych koncentráciách. Technologický pokrok v tejto oblasti je nevídaný a otvára nám nové príležitosti na objavovanie tajomstiev ukrytých v ľudskom mozgu.
Peter Szolcsányi
organický chemik a popularizátor chémie
1. Rád by som vybral tri udalosti, ktoré považujem za prelomové alebo zaujímavé v prírodných vedách: v chémii je to sofistikované využitie prediktívneho algoritmu na dizajn organickej syntézy komplikovaných molekúl, vďaka čomu sa významne zefektívni a mimoriadne urýchli príprava bioaktívnych zlúčenín. Z oblasti medicíny ma fascinoval sémantický dekóder na báze magnetickej rezonancie, ktorým sa s podporou umelej inteligencie v princípe podarilo „čítať myšlienky“ na základe analýzy mozgovej aktivity človeka. Nuž a v astronómii ma prekvapil a potešil objav fosforu na Saturnovom mesiaci Encelade, ktorý patrí medzi šesť esenciálnych chemických prvkov nevyhnutných pre vznik života.
2. V rámci aplikovaného fyzikálno-chemického výskumu, napríklad v oblasti vývoja nových solárnych článkov, budú hrať dôležitú úlohu kvantové bodky, za ktoré bola tohto roku udelená Nobelova cena za chémiu.
Daniela Ježová
farmakologička, Ústav experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV
1. V januári 2023 bolo v USA schválené nové liečivo pre chorých trpiacich Alzheimerovou chorobou. Zatiaľ sa zdá, že by to mohlo byť prelomové liečivo pre terapiu demencií, zjednodušene povedané, porúch pamäti myslenia u starších ľudí.
2. V aplikovanom výskume bude v roku 2024 dôležité nájsť optimálne spôsoby, ako využiť nové možnosti umelej inteligencie. To sa týka aj medicíny. Nové objavy v základnom výskume sa nedajú plánovať ani predvídať.
Boris Klempa
virológ, Virologický ústav Biomedicínskeho centra SAV
1. Pre mňa bolo udelenie Nobelovej ceny pre Katalin Karikó a Drewa Weissmana za sériu objavov v oblasti modifikácií RNA, ktoré umožnili vývoj mRNA vakcín voči covidu-19, natoľko významné, že som túto udalosť uviedol ako udalosť roka aj v ankete o celkovej najvýznamnejšej udalosti roku 2023. Vo vedeckej ankete je tým pádom moja odpoveď jasná tiež. Samozrejme, dá sa argumentovať, že významné objavy, za ktoré boli títo mimoriadni vedci ocenení, boli urobené už dávno (2005 – 2010), a nie je to teda udalosť roka 2023. Ja však oceňujem aj formuláciu Nobelovho výboru, za čo bolo ocenenie udelené. Boli spomenuté mRNA vakcíny voči covidu-19, aj keď v podstate nemuseli byť. Aj predstavitelia Nobelovho výboru zjavne chceli vyslať jasnú správu verejnosti, ako vysoko sú vedeckou komunitou oceňované mRNA vakcíny.
2. Nepochybujem, že veľa významného sa udeje práve v oblasti mRNA vakcín, nielen v rámci prevencie infekčných chorôb, ale aj v liečbe onkologických ochorení. Taktiež oblasť génovej terapie bude určite veľmi zaujímavá aj vďaka využívaniu vírusov. Osobne však za najsľubnejšiu a najvzrušujúcejšiu považujem úplne inú oblasť. Dotýka sa ma totiž osobne, keďže môj syn má autoimunitné ochorenie. V uplynulom roku prišlo k významnému prelomu v oblasti takzvaných „inverzných vakcín“ ako spôsobu liečby autoimunitných ochorení. Cieľom takejto inverznej alebo „tolerogénnej“ vakcíny je teda opak tej tradičnej vakcíny. Nie vytvárať imunitu, ale, naopak, navodiť imunitnú toleranciu, a tým vlastne zastaviť prejavy autoimunitného ochorenia. Je to mimoriadne lákavá predstava byť takýmto univerzálnym princípom schopný poraziť rôzne závažné autoimunitné ochorenia, ako je cukrovka prvého typu či skleróza multiplex. Veľmi dúfam, že rok 2024 prinesie v tejto oblasti ďalšie povzbudzujúce výsledky.
Fedor Gömöry
fyzik, Elektrotechnický ústav SAV
1. Tohtoročnou udalosťou bolo ohlásenie objavu supravodivosti pri izbovej teplote kórejskými výskumníkmi a rýchle posúdenie jeho (ne)vierohodnosti. Akýkoľvek materiál, ktorý by na bezodporový prenos elektrického prúdu nepotreboval intenzívne chladenie, je schopný odštartovať revolučné zmeny v elektrotechnike a energetike. Skúmanie vlastností zlúčeniny LK-99 (pozostávajúcej z olova, medi, fosforu a kyslíka) medzinárodnou odbornou komunitou pekne ukázalo, ako štandardné vedecké postupy – nezávislé overenie na rôznych miestach, teoretická analýza, porovnávanie s už existujúcimi poznatkami – umožňujú v čase internetu veľmi rýchlo rozlíšiť medzi rozširovaním poznatkov a propagovaním omylov. Všetkým by prospelo, ak by to takto fungovalo nielen vo vede.
2. Sľubný je každý výskum, ktorý vedie k novým poznatkom. Mňa napríklad zaujíma otázka vplyvu dedičnosti na naše správanie. Úsilie odborníkov tam zatiaľ veľký úspech nezaznamenalo, ale možno pokroky v metódach funkčnej NMR (nukleárnej magnetickej rezonancie, pozn. red.), genetiky a informatiky k niečomu v budúcom roku povedú. Zblízka mám možnosť sledovať oblasť jadrovej fúzie a sme vďační za každý malý pokrok, ktorý ľudstvo približuje k cieľu – energetike s malými nárokmi na životné prostredie.
Samuel Kováčik
teoretický fyzik a autor popularizačného projektu Vedátor
1. Ak by som tú otázku bral tak, čo bolo najväčšou témou v roku 2023, ale nie roku predošlého či nasledujúceho, tak je to neobjav supravodivosti. Totiž veda nie je len o robení objavov, ale aj o nerobení neobjavov. Teda že vie identifikovať mylné predstavy – aj keď v ich naplnenie dúfame. Niekto prišiel s tým, že materiál LK-99 je supravodič pri vysokej teplote. Správa obletela svet a chytilo sa jej mnoho laboratórií po celom svete. Pôvodnú správu rozobrali na dieliky a kúsok po kúsku vyvrátili. Kým Webbov vesmírny teleskop, umelá inteligencia či vakcíny viedli k mnohých progresom; tu veda zapôsobila ako mechanizmus, ktorý nám zabránil vydať sa zlým smerom. V supravodič, ktorý funguje pri izbovej teplote, stále dúfame, no je správne, že sme sa nateraz predbežnými výsledkami nenechali uchlácholiť.
2. Z pohľadu fyziky sa v roku 2024 budú naše pohľady obracať hore. Výskum vesmíru sa prepája s výskumom mikrosveta; v laboratóriu hľadáme častice tmavej hmoty, aby sme pochopili, ako sa správajú kopy galaxií. Špeciálne v oblasti, ktorej sa venujem, teda pri kvantovej štruktúre priestoru, sa teraz veľká časť výskumu venuje vysokoenergetickým zábleskom z vesmíru. Takže pre mňa osobne je veľmi zaujímavé toto prepájanie fundamentálnej fyziky s astrofyzikou.
Alexandra Bražinová
epidemiologička, prodekanka Lekárskej fakulty UK
1. Pre mňa je najvýznamnejšou udalosťou v medicíne v roku 2023 schválenie lieku Lecanemab na spomalenie progresie demencie pri Alzheimerovej chorobe americkou FDA. Klinické skúšania tohto lieku potvrdzujú spomalenie kognitívneho zhoršovania u pacientov s touto chorobou. Keďže demencia pri Alzheimerovej chorobe je najčastejšou formou demencie a so stúpajúcim vekom stúpa výskyt demencií v populácii, tento liek má potenciál zlepšiť kvalitu života mnohým ľuďom.
2. Očakávam, že v roku 2024 prinesie výskum výrazné úspechy využitia umelej inteligencie v medicíne, napríklad v skorej diagnostike rakoviny pľúc či odhalení vysokého rizika rakoviny pankreasu.
Martin Venhart
jadrový fyzik, podpredseda Slovenskej akadémie vied
1. V októbri 2023 sa uskutočnilo v Kjóte 20. fórum Science and Technology in Society, kde sa stretávajú svetové vedecké špičky s predstaviteľmi decíznej (riadiacej, pozn. red.) sféry a priemyslu. Každoročne sú tu prediskutované najdôležitejšie poznatky a aktuálne problémy spolu s možnými riešeniami. V tomto roku dominovali témy umelej inteligencie a jadrovej fúzie. Takže za najvýznamnejšiu udalosť by som označil príchod GPT-4.0.
2. V roku 2024 bude veľmi intenzívne pokračovať výskum v oblasti jadrovej fúzie. Je to beh na veľmi dlhú trať, ktorý vyžaduje multidisciplinárny prístup. V súčasnosti prúdia do tejto oblasti vedy obrovské finančné prostriedky, a to z verejných zdrojov, ako aj v podobe súkromného rizikového kapitálu. Jadrová fúzia má potenciál stať sa energiou (veľmi) vzdialenej budúcnosti, je s ňou však spojených mimoriadne veľa nejasností, ako napríklad aká bude výsledná cena energie. Keďže už v názve má slovo jadrová, môže sa ľahko stať objektom iracionálneho odmietania, ako je to v súčasnosti pri štiepnych jadrových elektrárňach. Ďalšou oblasťou, kde očakávam pomerne významné výsledky, sú malé modulárne jadrové reaktory. Tie sa vyznačujú relatívne malým výkonom, a tým umožňujú dosiahnuť decentralizáciu produkcie, ktorej dôležitosť sa ukazuje v súvislosti s ruskou agresiou voči Ukrajine. Navyše, umožňujú produkciu tepla v blízkosti spotreby, a tým zvyšujú efektívnosť využitia energie. Treťou fascinujúcou oblasťou je ďalší rozvoj umelej inteligencie. Je to nastupujúca technológia, ktorá má potenciál priniesť ľudstvu zmenu porovnateľnú napríklad s prechodom od lovu a zberu k cielenému poľnohospodárstvu. Vývoj v tejto oblasti prebieha nesmiernou intenzitou, ktorá nie je porovnateľná prakticky so žiadnou inou vednou disciplínou; ťažko preto odhadnúť, čo príde v nasledujúcom roku.
Branislav Kovár
archeológ a spisovateľ, Archeologický ústav SAV, portál HistoryLab
1. Ako archeológovi sa mi ťažko určuje najvýznamnejší objav roka 2023, pretože pre mňa a mojich kolegov je dôležitý každý výskum, ktorý posunie naše poznatky ďalej. Ale upriamim pozornosť na objav najstarších jaskynných rytín, ktorých vytvorenie môžeme prisúdiť našim ľudským bratrancom – neandertálcom. Tím výskumníkov pod vedením Jeana-Clauda Marqueta z Univerzity v Tours vo Francúzsku identifikoval v jaskyni La Roche-Cotard prstové ryhy, ktoré patrili neandertálcom. Zobrazujú rôzne nefigurálne symboly a bádatelia ich datujú do obdobia pred 57 000 rokmi. Vieme toho veľmi málo o umeleckom, symbolickom a rituálnom svete neandertálcov, objav nám teda pomáha nazrieť do ich duševného života.
2. V roku 2024 by som upriamil pozornosť na archeogenetický výskum, vďaka ktorému môžeme výrazne posunúť naše poznatky o živote pravekých, ale aj neskorších historických spoločností. Na niektorých projektoch sa podieľa aj náš Archeologický ústav SAV v Nitre. Vďaka genetike môžeme skúmať napríklad príbuzenské vzťahy ľudí pochovaných na pohrebiskách alebo sa dozvieme nové informácie o minulých pandémiách moru.
Petr Koubský
vedecký redaktor Deníka N
1. Schválenie a využitie semaglutidových liekov Wegovy a Ozempic na liečbu obezity. Tá vo vyspelých krajinách zabíja v masovom meradle.
2. Budem dúfať, že v roku 2024 sa objavia nové sľubné výsledky vo výskume Alzheimerovej choroby a v oblasti jadrovej fúzie.
Milan Lapin
klimatológ, emeritný profesor, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave
1. V roku 2023 ma zaujal jeden zo záverov konferencie OSN o zmene klímy v Dubaji, COP 28 – konečne sa aj politici a aktivisti, ktorí sa zaoberajú problémom „globálnej klimatickej zmeny“, priklonili k názoru vedcov, že rozšírenie využívania jadrových elektrární by mohlo na dlhé obdobie vyriešiť zníženie emisie fosílneho CO2 do atmosféry.
2. Najnovšími použiteľnými metódami využívania jadrovej energie sú vyvíjané rýchle neutrónové reaktory, ktoré sú prakticky bez rádioaktívneho odpadu, a menšie tóriové reaktory, ktoré sú takisto bez rádioaktívneho odpadu. Čaká sa na výsledky pokusnej prevádzky týchto reaktorov vo viacerých krajinách, aby sa mohli uviesť do rutinnej činnosti na celom svete. To by pomohlo významne znížiť emisiu fosílneho CO2 možno už okolo roku 2040. Samozrejme, súbežne prebieha vývoj využitia termojadrových (fúznych) reaktorov na výrobu energie. Na rozdiel od časovo a priestorovo nerovnomerných obnoviteľných zdrojov energie ide o zdroje, ktoré sú časovo stabilné, no zatiaľ pomerne nákladné.
Viktória Čabanová
parazitologička, Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied
1. Tento výskum nebol priamo uskutočnený v roku 2023, ale myslím, že výnimočnosť tejto vedeckej práce sme my ako Európania po prvýkrát pocítili práve tento rok. V závere roka 2022 spravila Európska agentúra pre lieky (EMA) jedno z najzásadnejších rozhodnutí pre nasledujúce desaťročia. V EÚ bola po prvýkrát registrovaná vakcína voči Dengue vírusu – Gdenga. Ide o tetravalentnú vakcínu účinnú voči všetkým štyrom sérotypom vírusu. Dengue je jeden z najnebezpečnejších vírusov sveta prenášaných komármi a ročne zabíja tisíce ľudí. Vývoj vakcíny voči Dengue vírusu bol náročný a spojený s neúspechmi, keďže Dengue vírus má štyri typy vírusu (sérotypy); vytvorené protilátky po prekonaní jedného z typov nezmierňujú priebeh infekcie iným sérotypom vírusu. Práve naopak, infekciu zhoršujú a priebeh je oveľa vážnejší ako u človeka, ktorý infekciu nikdy neprekonal. Práve s tým sa vedci museli popasovať pri vývoji nových vakcín voči Dengue. Toto rozhodnutie sa ukázalo byť kľúčové už v roku 2023, keď sme v Európe zaznamenali najvyšší počet autochtónne získaných infekcií Dengue vírusom spojených s lokálnymi epidémiami. V blízkej budúcnosti predpokladáme ďalší nárast prípadov a šírenie vírusu do ďalších krajín Európy. Vďaka vedeckej práci sa tak budeme môcť brániť voči novým epidémiám, ktoré nám prináša aj klimatická zmena.
2. Pre všetkých čitateľov, ktorých prínos vakcín nepresvedčil, mám skvelú správu, že fabrika na komáre odolné voči vírusom je naozaj tu. Komáre infikované baktériou Wolbachia nevedia prenášať vírusy, a tak sa takéto komáre už niekoľko rokov úspešne vypúšťajú v zasiahnutých oblastiach a redukujú počet infekcií, napríklad aj Dengue. Chov takýchto komárov ale nie je úplne jednoduchý. Jedným z najväčších priekopníkov využívania komárov s baktériou Wolbachia je nezisková organizácia World Mosquito Program. Práve táto organizácia má v roku 2024 spustiť najväčšiu „výrobu“ komárov infikovaných baktériou Wolbachia. Vďaka tejto fabrike bude v Brazílii vytvorený celonárodný program eliminujúci vírusy pomocou komárov infikovaných baktériou Wolbachia. Tento koncept je jedinečný a mimoriadne inšpiratívny. Túto správu si za vedecký highlight na rok 2024 vybral aj časopis Nature, čo iba zdôrazňuje jej význam.
Tomáš Dado
fyzik, vyštudoval UK v Bratislave, momentálne Technická univerzita v Dortmunde
1. Umelá inteligencia má stále významnejší vplyv. Tento trend možno pozorovať už niekoľko rokov, ale myslím si, že v tomto roku bol najviac viditeľný pre laickú verejnosť najmä kvôli nástrojom ako napríklad ChatGPT. Umelá inteligencia si nachádza čoraz väčšie uplatnenie aj vo vede, napríklad pri rekonštrukcii a spracovaní dát z Veľkého hadrónového urýchľovača (LHC). Z hľadiska výsledkov CERN-u by som chcel zvýrazniť prvé meranie kvantovej previazanosti (z angl. quantum entanglement) v systéme top kvarkov detektorom ATLAS, čo je meranie, o ktorom počas stavby LHC nikto neuvažoval. Mimochodom, na tomto meraní sa významne podieľali aj vedci z Košíc.
2. Predpovedať je ťažké, hlavne budúcnosť. Veľký ohlas tento rok spôsobil materiál LK-99, ktorý sa najprv javil, že má vlastnosti vysokoteplotného supravodiča, ale to sa neukázalo ako pravda. Napriek tomu to ukazuje, že v tejto oblasti je stále veľký priestor na nové objavy, ktoré by mali významný vplyv na ľudstvo. A ktovie, možno aj rok 2024 prinesie nejaký významný posun. Z hľadiska časticovej fyziky sa postupne bude formovať plán na najbližšie desaťročia tohto odboru, napríklad v otázke budúcich urýchľovačov.
Igor Lacík
chemik, vedúci oddelenia pre výskum biomateriálov na Ústave polymérov SAV
1. Do sveta vedy pribúda každý deň veľa vzrušujúcich poznatkov vo všetkých vedných disciplínach. Nie som schopný objektívne posúdiť, ktoré poznatky globálne predstavujú najvýznamnejšiu udalosť vo vede v tomto roku. Viem sa obmedziť na moju oblasť polymérnej chémie, kde za dôležitú udalosť považujem posun v možnostiach zníženia plastových odpadov ich recykláciou, degradáciou prostredníctvom enzýmov alebo depolymerizáciou plastov na pôvodné východiskové látky. Tieto poznatky považujem za zásadný krok v smere zníženia fosílnych zdrojov na výrobu plastov a riešenie plastového odpadu.
2. Z môjho pohľadu (opäť obmedzeného na oblasti, v ktorých pracujem), za takýto výskum považujem výskum poskytujúci poznatky smerované k spomaleniu až zastaveniu vplyvu aktivít ľudskej spoločnosti na klimatické zmeny a výskum smerom k novým liečivám, biomateriálom, zdravotníckym pomôckam a podobne pre zlepšenie zdravotnej starostlivosti a kvality života.
Zdroj: ESET Science Award, https://dennikn.sk, zverejnené: 5. 1. 2024, autor: rpa
