Energetickou chudobou je na Slovensku ohrozených 12 % domácností. V lete 2025 navyše 49 % opýtaných domácností nedokázalo dostatočne schladiť svoj domov, čo je tretí najhorší výsledok v Európe. Najviac to zasahuje rodiny s deťmi a viacgeneračné domácnosti. Pomoc štátu by sa preto mala sústrediť na ne, plošné dotovanie cien energií problém nerieši. Vyplýva to zo štúdie Energetická chudoba 2026, ktorú pripravila Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV, (CSPV SAV). Vedkyňa Dušana Dokupilová sa téme venuje dlhodobo, aktuálna štúdia nadväzuje na jej prvú ucelenú analýzu energetickej chudoby na Slovensku z roku 2023.

„Energetickú chudobu sme dlho spájali so zimou a s tým, že si ľudia nevedia vykúriť domov. Dnes pribúda nová skupina, domácnosti, ktoré sa nedokážu ochrániť pred letnými horúčavami,“ hovorí Dušana Dokupilová. „Dáta z rokov 2024 až 2026 opakovane potvrdili, že naše odporúčania z roku 2023 platia. Čím dlhšie sa však systémové reformy odkladajú, tým sú naliehavejšie.“

 

Leto ako nová tvár energetickej chudoby

Horšie ako Slovensko (49 %) sú na tom pri letnom chladení z európskych krajín už len Poľsko (52,1 %) a Litva (50,7 %). V južných a západných krajinách Európy uvádza tento problém v priemere 37 % domácností, na severe 30 %. Horúčavy najviac ohrozujú nízkopríjmové domácnosti, rodiny v prehrievajúcich sa bytoch, ľudí so srdcovo-cievnymi a dýchacími ochoreniami a ľudí, ktorí pracujú vonku, napríklad na stavbách či v poľnohospodárstve.

„Na vine je urbanistické plánovanie, ktoré dodnes nepočíta s meniacou sa klímou, ale najmä nedostatočná kvalita našich budov. V lete sa prehrievajú a hromadia teplo,“ vysvetľuje Dušana Dokupilová. „Riešenie je pritom podobné ako v zime. Kvalitná obnova budov chráni pred mrazom, aj pred extrémnou horúčavou.“

 

Najviac pomôže každé euro v početných rodinách

Najpočetnejšiu skupinu energeticky chudobných domácností (26,3 %) tvoria mnohopočetné a viacgeneračné domácnosti, často s viac ako desiatimi členmi. Žije v nich 35,1 % všetkých ľudí zasiahnutých energetickou chudobou. Spolu s rodinami s nezaopatrenými deťmi a samoživiteľmi tvoria podstatnú väčšinu dotknutých domácností. Až polovica energeticky chudobných domácností žije na vidieku, kde prevládajú staršie a neobnovené rodinné domy.

„Pri verejných peniazoch nestačí počítať domácnosti, treba počítať ľudí, ktorí v nich žijú. Ak pomoc nasmerujeme rodinám s deťmi a viacgeneračným domácnostiam, každé euro pomôže najviac ľuďom,“ poznamenáva autorka štúdie.

Podľa projekcií postavených na demografickej prognóze Infostatu sa tento trend bude prehlbovať. Kým v roku 2024 boli najzraniteľnejšie okresy južného a východného Slovenska, do roku 2040 sa očakáva nárast energetickej chudoby vo všetkých regiónoch. „Tento vývoj nie je nevyhnutný. Ak štát nastaví funkčné dotácie a domácnosti včas zateplia, vymenia okná, obnovia zdroj tepla, doplnia tienenie a úspornejšie spotrebiče, dá sa podstatne zvrátiť,“ dopĺňa Dokupilová.

 

Nízke ceny energií problém neriešia

Slovensko má relatívne nízke regulované ceny energií, napriek tomu v medzinárodnom porovnaní výrazne zaostáva. Doma nedokáže udržať primerané teplo 8 % všetkých domácností, no medzi domácnosťami pod hranicou príjmovej chudoby je to až 27 % domácností, teda viac ako každá štvrtá. V Maďarsku je tento podiel 16,8 %, v Česku 12,8 %, v Rakúsku 9 % a v Poľsku 7,3 % domácností. Nízkopríjmová domácnosť na Slovensku tak čelí takmer štvornásobne vyššiemu riziku chladu v obydlí v porovnaní s nízkopríjmovou domácnosťou v Poľsku.

Podiel energeticky chudobných domácností stúpol z 8 % v roku 2021 na 18 % v roku 2023. V roku 2024 síce klesol na 12 %, stále však zostáva nad úrovňou spred krízy.

„To potvrdzuje, že plošné dotácie dlhodobú stabilitu nezabezpečili. Zastropované ceny prinášajú len krátkodobú úľavu, no bez programov na zvyšovanie energetickej efektívnosti príčinu neriešia. Priama pomoc by preto mala byť určená výhradne najzraniteľnejším, mala by byť časovo obmedzená a slúžiť ako most, kým si domácnosti zateplia dom, vymenia okná či kúrenie,“ dodáva autorka štúdie Dušana Dokupilová.

 

Čo štúdia navrhuje:

• Jedno zastrešujúce ministerstvo – dnes je agenda rozdrobená medzi rezorty hospodárstva, práce a životného prostredia.
• Kvantifikovateľnú definíciu v zákone – založenú na energetickom minime, teda normatívnych nákladoch podľa technického stavu obydlia, počtu ľudí a podlahovej plochy.
• Adresnú pomoc cez prepojené dáta – prepojenie registrov daňových úradov, Sociálnej poisťovne a katastra nehnuteľností, s dôrazom na mnohopočetné domácnosti a rodiny s deťmi.
• Hĺbkovú obnovu domov s predfinancovaním – nenávratné príspevky v kombinácii s pôžičkami a predfinancovanie pre zraniteľné skupiny, vrátane tienenia a pasívneho chladenia.
• Podpornú infraštruktúru – regionálne energetické poradne, terénnu sociálnu prácu a dostupné nájomné bývanie najmä pre samoživiteľov a viacdetné rodiny.

 

Štúdia Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SA., pracuje s rozšírenou definíciou energetickej chudoby. Zahŕňa domácnosti, ktorým po zaplatení energií nezostáva na dôstojné živobytie, aj tzv. skrytú energetickú chudobu, keď nízkopríjmové domácnosti šetria na energiách na úkor zdravia a tepelného komfortu. Celá štúdia je dostupná na https://www.prog.sav.sk/studie/.

 

Zdroj: https://vedanadosah.cvtisr.sk; https://www.sav.sk; TS SAV, zverejnené: 27.10.2026; autor: rup