Biela kniha, ktorú si objednala vláda, označila situáciu v roku 2023 za „alarmujúcu“, ale odvtedy sa toho zmenilo len málo.
Dominika Fričová je úspešná slovenská neurobiologička s bilancou získaných veľkých grantov, ktorá si vybudovala vlastné laboratórium a tím na štúdium Parkinsonovej choroby. Do svojej domovskej krajiny sa vrátila v roku 2020 po pôsobení v USA, odhodlaná ukázať kolegom, že aj tam je možné robiť dobrú vedu. Ale len o šesť rokov neskôr je pripravená opäť odísť.
„Dostala som sa do bodu, keď mám naozaj pocit, že zostať tu začína byť mrhaním mojím potenciálom,“ povedala pre Science|Business.
Michal Kováč, prodekan pre výskum na Fakulte informačných a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, sa tiež vrátil domov z rodinných dôvodov v roku 2020 po 14 rokoch práce medzi Bazilejom, Oxfordom a Mníchovom. Jeho hodnotenie jeho domovskej krajiny je zdrvujúce.
„Výskumná krajina Slovenska vo všeobecnosti neexistuje,“ povedal. „Existujú oblasti excelentnosti, ale nie sú uznávané ani na úrovni fakulty.“
Andrea Gálisová je slovenská biofyzička, ktorá práve získala prestížny grant Európskej rady pre výskum (ERC). Žije však v Česku a nemá v úmysle vrátiť sa za prácou do svojej domovskej krajiny.
„Grant ERC mi zmenil život, ale nebolo ľahké ho získať, dokonca ani v Česku, a viem si predstaviť, že podpora na Slovensku je ešte horšia,“ povedala. Pochybuje, že by ho získala, keby zostala vo svojej domovskej krajine. „Naozaj potrebujete mať zavedenú štruktúru, ktorá pomôže výskumníkom spracúvať návrhy.“
Toto nie sú jediní slovenskí vedci, ktorí sa v posledných rokoch vyjadrili k ťažkostiam s výskumom v krajine a sú dobrým príkladom toho, prečo krajina už desaťročia trpí úbytkom talentov.
Správa o tejto problematike, ktorú si v roku 2023 objednal vtedajší premiér Ľudovít Ódor, dospela k záveru, že situácia je „alarmujúca“ pre budúci úspech krajiny. „Slovensko musí prestať nečinne sledovať odchod talentov a začať riešiť ich získavanie,“ uvádza sa v správe s názvom Magnet pre talenty.
Zmena je však pomalá. Slovensko sa v posledných desaťročiach niekoľkokrát pokúsilo o revíziu svojej výskumnej a inovačnej krajiny, pričom stratégie ako Minerva 2.0 z roku 2011 prichádzali a odchádzali bez úspechu.
Nový pokus sa uskutočnil v roku 2023, keď si vláda stanovila za cieľ zvýšiť výdavky na výskum a vývoj na 2 % HDP krajiny do roku 2030. O tri roky neskôr sa zvýšili na 1,03 %, hoci je to spôsobené zvýšením súkromných výdavkov, pričom verejné výdavky na výskum a vývoj v skutočnosti klesli z 0,41 % na 0,36 %.
Odborníci sú skeptickí, či sa cieľ 2 % dosiahne. Znamená to, že výdavky Slovenska na výskum a vývoj sú jedny z najnižších v EÚ, pred Lotyšskom, Bulharskom, Cyprom, Maltou a Rumunskom.
„Najťažšia časť nie je veda“
Fričová uviedla niekoľko výziev, ktorým čelí pri výskume na Slovensku. Jednou z nich je nízky plat. Na Univerzite Komenského v Bratislave zarába približne 1 300 eur mesačne. „Ak máte rodinu a chcete sa vrátiť, matematika vám nevyjde,“ povedala.
Ďalšou je nedostatok administratívnej podpory pre všetko od žiadosti o granty až po obstarávanie materiálov a zariadení. Žiadosti o materiály môžu ležať na stoloch mesiace bez toho, aby sa podnikli akékoľvek kroky. Pri krátkodobom financovaní, na ktorom funguje jej laboratórium, môžu mať akékoľvek zbytočné oneskorenia obrovské dôsledky pre to, čo je možné dosiahnuť, povedala.
Fričová tiež uviedla, že na služby podpory grantov na univerzite sa nemožno spoľahnúť. Kvôli administratívnej chybe služby nedostala plnú sumu grantu a tiež sa vzdala žiadosti o twinningový projekt financovaný EÚ s vedomím, že nedostane potrebnú pomoc.
„Návrh som mala celkom dobre napísaný, ale potrebovala som pomoc s rozpočtom a keď som sa rozprávala s ľuďmi z projektového oddelenia, uvedomila som si, že by to bola taká záťaž pre môj čas, že som ho nepredložila,“ povedala. „Normálne je najťažšia časť veda, ale tu je najťažšia časť byrokracia.“
Kultúra na Slovensku je tiež menej stimulujúca v porovnaní s jej skúsenosťami v USA, kde mala postdoktorandské miesto na klinike Mayo. „Interdisciplinárna spolupráca medzi skupinami tu na Slovensku úplne chýba,“ povedala. „Často sa stáva, že ľudia na tej istej univerzite, dokonca aj na tom istom oddelení alebo v laboratóriu, nevedia, čo robia ich kolegovia.“
Napriek tomu je Fričová príkladom veľmi úspešnej vracajúcej sa vedkyne. Získala sériu grantov, vybudovala si vlastné laboratórium a zamestnala dvoch doktorandov. Minulý rok získala štvorročný grant v hodnote 300 000 eur od Agentúry na výskum a vývoj Slovenskej republiky.
Ale úsilie potrebné na to, aby mohla robiť prácu, ktorú navrhla vo svojich grantoch, a dosiahnuť vedecké výsledky, o ktorých vie, že ich dokáže, ju vyčerpáva. „Naozaj si myslím, že sme vytvorili všetko, čo sme mohli, a vidím, že to stále nefunguje,“ povedala.
Aktívne sa snaží opäť presťahovať do zahraničia a zvažuje aj iné možnosti, ako napríklad krátkodobý pobyt. „Viem, že to takto nemôže zostať.“
Za hranicami v Česku má Gálisová situáciu ďaleko od ideálnej, ale stále je lepšia, ako keby bola doma. „Mám pocit, že čo sa týka vybavenia, je to [v Česku] oveľa lepšie,“ povedala. „Ochota robiť vedu a výskum je oveľa vyššia.“
Zopakovala Fričovej názory, že výskum na Slovensku je boj a vedci musia často venovať obrovské množstvo času nevedeckým úlohám. „Vo výskume nemáte čas.“
Únik mozgov
Únik mozgov je pre Slovensko výrazným problémom. Podiel vysokoškolských študentov študujúcich v zahraničí je približne 20 %, pričom mnohí smerujú do susedného Česka, v porovnaní s priemerom EÚ okolo 5,2 %. Problémom je, že podľa hodnotenia Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže sa po štúdiu na Slovensko vráti len približne 40 % týchto študentov.
Masarykova univerzita v Brne v Česku je vzdialená len 90 minút jazdy autom od hlavného mesta Slovenska, Bratislavy. Je to obľúbená destinácia pre slovenských študentov. Univerzita organizuje prijímacie skúšky v Bratislave a ročne priláka približne 1 000 študentov.
„Vieme, že títo motivovaní študenti sú pre nás dobrí,“ povedal Michal Bulant, prorektor pre vzdelávanie a kvalitu na Masarykovej univerzite a dodal, že bývajú najlepšími študentmi.
Časťou atraktívnosti pre študentov je podobnosť jazykov, ale to nehovorí celý príbeh. V prieskume medzi viac ako 3 000 slovenskými študentmi, ktorý sa uskutočnil v rokoch 2024 až 2026, 34 % uviedlo, že dôvodom pre výber štúdia v Česku je vnímaná vyššia kvalita vzdelávacieho systému. Medzi ďalšie faktory patria lepšie pracovné vyhliadky a pracovné podmienky, ale menej ako 8 % ich uviedlo.
Za posledných desať rokov sa zvýšil počet slovenských študentov, ktorí si vyberajú Masarykovu univerzitu, takže tvoria viac ako 18 % z celkového počtu študentov, oproti približne 13 % v roku 2017. Na niektorých fakultách, ako napríklad informatika, tvoria takmer 50 % z celkového počtu zapísaných študentov. Sú tiež dobre zastúpení na lekárskych a farmaceutických fakultách, s viac ako 30 %.
Bulant odhaduje, že približne polovica z nich sa rozhodne zostať po štúdiu v Česku, najmä tí, ktorí pracujú v oblasti IT, prírodných vied a matematiky.
Únik mozgov je problémom aj v Česku, ale Bulant povedal, že na Slovensku je to horšie. Jeho univerzita podporuje myšlienku sťahovania študentov do zahraničia a dúfa, že ich neskôr priláka späť, keď budú mať viac skúseností.
Čo sa treba zmeniť
Podľa Fričovej, ktorá vedie neziskovú organizáciu na prepojenie slovenskej vedeckej diaspóry, len veľmi málo jej členov prejavuje záujem o návrat na Slovensko. Keď sa v roku 2020 vrátila, čiastočne si myslela, že môže slúžiť ako príklad, prečo je to možné. Priznáva, že možno bola naivná.
Podľa Gálisovej musia jej domovská aj adoptívna krajina začať brať výskum vážnejšie. „Vláda musí do výskumu investovať viac peňazí,“ povedala. „V Česku je to rovnaké, že množstvo peňazí venovaných na vedu sa za posledných desať rokov nezmenilo a teraz je všetko drahšie.“
Kováč povedal, že pre Slovensko by bolo začiatkom aspoň snažiť sa napodobniť susedné Česko. „Možno by stačilo nasledovať český príklad: investovať do infraštruktúry, rozšíriť grantové financovanie a zvýšiť platy,“ povedal.
Situáciu na Slovensku však prirovnal aj k pretekom Červenej kráľovnej v románe Lewisa Carrolla o Alenke v krajine zázrakov. Napriek tomu, že Alica beží, nerobí žiadny pokrok, kým jej Červená kráľovná nevysvetlí, že na to musíte bežať aspoň dvakrát rýchlejšie.
„Ak chce Slovensko dobehnúť [ostatné krajiny EÚ], musí urobiť oveľa viac,“ povedal Kováč. Vo všeobecnosti by slovenským vedcom neodporúčal návrat domov, pokiaľ presne nevedia, s kým chcú pracovať. „Ak poznáte kolegov, ktorí by ocenili váš návrat, potom sa váš návrat stáva realistickou možnosťou,“ povedal.
Viac informácií:
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 4.9.2026; autor: rup
