Európsky otvorený vedecký cloud (EOSC) by mal zostať jedným z pilierov európskeho výskumného priestoru aj po roku 2027. Taký je odkaz najnovšieho stanoviska Riadiacej rady EOSC (EOSC Steering Board), ktorá vyzýva Európsku komisiu, členské štáty a pridružené krajiny, aby zabezpečili pokračovanie EOSC ako samostatného európskeho partnerstva v rámci pripravovaného 10. rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie (FP10).

Stanovisko, ktoré zastupuje pohľad delegátov zo 42 členských a pridružených krajín zapojených do súčasného partnerstva EOSC, prichádza v čase intenzívnych diskusií o podobe FP10, ktorý bude určovať smerovanie európskeho výskumu v rokoch 2028 až 2034.

EOSC ako strategická infraštruktúra pre európsku vedu

Autori dokumentu označujú EOSC za kľúčový nástroj pre budovanie dôveryhodnej, bezpečnej a suverénnej znalostnej ekonomiky v Európe. Podľa nich už nejde len o platformu na zdieľanie dát, ale o horizontálnu infraštruktúru, ktorá prepája vedecké komunity, výskumné infraštruktúry a digitálne služby naprieč všetkými vednými disciplínami.

V čase, keď sa výskum čoraz viac opiera o veľké objemy dát a nástroje umelej inteligencie, potrebuje Európa spoločné prostredie umožňujúce bezpečný prístup k dátam, ich zdieľanie a opätovné využívanie. Práve EOSC má podľa Riadiacej rady zohrávať úlohu centrálneho prvku tejto infraštruktúry.

Samostatné partnerstvo v FP10

Jedným z najvýznamnejších odporúčaní je vytvorenie samostatného európskeho partnerstva založeného na pracovnom programe (Work Programme-based Partnership), ktoré by bolo špecificky venované EOSC. Takýto model by podľa autorov zabezpečil dlhodobú stabilitu, predvídateľné financovanie a jasné riadenie rozvoja federácie EOSC počas celého obdobia FP10.

Riadiaca rada zároveň odporúča pokračovať v rozvoji EOSC na základe úloh definovaných počas súčasného programového obdobia a zachovať dôraz na budovanie federácie EOSC, teda siete národných a tematických uzlov, ktoré poskytujú služby výskumným komunitám v jednotlivých krajinách a vedných oblastiach.

Zachovať tripartitné riadenie

Dôležitou súčasťou návrhu je zachovanie tzv. tripartitného modelu riadenia, v ktorom spolupracujú tri hlavné skupiny aktérov:

• Európska komisia,
• členské a pridružené krajiny,
• komunita používateľov zastúpená EOSC Association.

Podľa Riadiacej rady práve tento model umožnil v posledných rokoch zosúladiť potreby výskumných komunít s európskymi politickými prioritami a zabezpečiť široké zapojenie zainteresovaných strán.

Dokument zároveň navrhuje, aby EOSC Association aj naďalej zastupovala používateľské komunity a zohrávala významnú úlohu pri strategickom smerovaní iniciatívy.

EOSC Association ako koordinátor federácie

Jedným z najkonkrétnejších odporúčaní je poverenie EOSC Association koordináciou federácie EOSC. S rastúcim počtom národných a tematických uzlov totiž vzniká potreba centrálnej koordinácie, ktorá by zabezpečila interoperabilitu služieb, transparentné monitorovanie výsledkov a dlhodobé plánovanie rozvoja.

Riadiaca rada v tejto súvislosti hovorí o nadchádzajúcej „fáze implementácie a dopadov“, ktorá by mala prebiehať počas celého obdobia FP10. Práve v tomto období sa očakáva, že EOSC prejde od budovania základov k plnohodnotnej prevádzke federovanej európskej infraštruktúry pre otvorenú vedu.

Prepojenie s umelou inteligenciou a dátovými priestormi

Významnou témou budúceho rozvoja EOSC je aj spolupráca s ďalšími európskymi iniciatívami v oblasti dát a výpočtových kapacít. Dokument odporúča intenzívnejšie prepájať EOSC s iniciatívami ako EuroHPC, RAISE či spoločnými európskymi dátovými priestormi. Cieľom je vytvoriť prostredie, v ktorom budú môcť výskumníci efektívne využívať umelú inteligenciu nad kvalitnými a dôveryhodnými dátami.

Takéto prepojenie by mohlo posilniť konkurencieschopnosť európskej vedy a zároveň podporiť technologickú suverenitu Európskej únie v čoraz strategickejšej oblasti dát a AI.

Silnejúca podpora naprieč Európou

Stanovisko Riadiacej rady nie je osamoteným hlasom. V posledných mesiacoch podporilo pokračovanie EOSC v FP10 viacero významných európskych organizácií vrátane Science Europe, ktorá zastupuje 40 najväčších verejných výskumných a grantových organizácií v Európe. Aj tieto inštitúcie upozorňujú, že bez jasného modelu riadenia a stabilného financovania hrozí fragmentácia európskeho výskumného priestoru a strata dôvery vedeckej komunity.

Čo to znamená pre Slovensko?

Pre Slovensko sú diskusie o budúcnosti EOSC mimoriadne dôležité. Krajina sa aktívne zapája do budovania federácie EOSC prostredníctvom národných iniciatív a projektov podporujúcich otvorenú vedu, správu výskumných dát a rozvoj digitálnych výskumných služieb.

Ak sa odporúčania Riadiacej rady premietnu do finálnej podoby FP10, slovenské výskumné organizácie by mohli získať stabilnejšie prostredie pre zapájanie sa do európskych dátových ekosystémov, využívanie spoločných služieb a rozvoj medzinárodnej spolupráce založenej na princípoch otvorenej vedy.

Budúce rozhodnutia o FP10 tak nebudú určovať len spôsob financovania výskumu v Európe, ale aj to, akú úlohu bude mať otvorená veda a zdieľanie dát v nasledujúcom desaťročí. EOSC pritom vysiela jasný signál: chce byť pri tom ako samostatný a strategický partner európskeho výskumného priestoru.

Zdroj: https://eosc.eu/news/eosc-steering-board-pushes-for-distinct-work-programme-based-partnership-in-fp10, zverejnené: 15.6.2026; autor: mochh